Hepatitída

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 05.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 169 slov
Počet zobrazení: 4 553
Tlačení: 384
Uložení: 427
Hepatitída

1. Úvod
S termínom žltačka alebo hepatitída sa už stretol asi každý z nás. Keď sa niekoho spýtate o aké ochorenie sa jedná, zvyčajne dostanete odpoveď neviem, ale som proti nej očkovaný. Možno pár ľudí vám povie, že ide o infekčné ochorenie tráviacej sústavy. Tak na začiatok, aby sme si zrovnali termíny, by som mala ozrejmiť, že žltačka a hepatitída nie je jedno a to isté. Žltačka je nahromadenie žlčového pigmentu bilirubínu v koži, slizniciach a spojivkách. Tento termín sa nesprávne používa na označenie vírusových zápalov pečene, hoci hromadenie bilirubínu je len jedným z príznakov tohto ochorenia. Teda termín hepatitída už označuje samotné infekčné ochorenie.
Hepatitídu mnohí vnímajú, už ako celkom bežné a život neohrozujúce ochorenie. Málokto však vie, že ide o jedno z najviac rozšírených ochorení na celom svete s celým radom mutácií. Zatiaľ je definovaných 5 konkrétnych typov, pričom sú si v mnohom podobné, ale aj veľmi rozdielne. Túto tému som si vybrala preto, lebo som sa chcela o tom dozvedieť viac, a zistiť prečo je toto ochorenie nebezpečné, ako sa dá pred ním chrániť.
 
1.2 Hepatitída – všeobecne
Termín hepatitis použil prvýkrát rímsky lekár Coelius Aurelianus už v 5. storočí nášho letopočtu. Dnes týmto slovom označujeme ochorenie tráviacej sústavy spôsobujúce zápal pečene. Primárne býva vyvolané hepatotropnými (pečeň poškodzujúcimi) vírusmi.  Môže mať dve formy a to akútnu a chronickú, keď sa akútny zápal stane zápalom dlhotrvajúcim. Riziku ochorenia na hepatitídu sú najviac vystavené tzv. rizikové skupiny. Sú to ľudia, ktorí majú najväčšiu pravdepodobnosť, že sa dostanú do kontaktu s vírusom, či už kvôli rizikovému správaniu alebo práci. Faktory zvyšujúce pravdepodobnosť ochorenia sú rôzne od typov hepatitídy, najčastejšie to však sú:
-  nedostatočná hygiena (typ A,E)
-  intravenózne užívanie drog (typ A,B,C,D,E)
-  promiskuita (typ A,B,D,E)
-  promiskuitné praktikovanie análneho sexu (typ A,B,C,D,E)
-  ďalšie pohlavné choroby (typ A,B,C,D,E)
-  práca v zdravotníctve (typ A,B,C,D,E)
 
2. Hepatitída typu A
 
2.1. Definícia
Hepatitída typu A je infekčná choroba spôsobená vírusom hepatitídy typu A, používa sa aj označenie „choroba špinavých rúk“. Hlavným symptómom je akútny zápal pečene. Hepatitída typu A nikdy neprebieha chronicky a lieči sa väčšinou spontánne bez závažných komplikácií. HAV vniká do tela najčastejšie ústami. Prenáša sa kontaminovanou vodou alebo potravinami (napr. mušľami). K jej šíreniu významnou mierou prispieva aj nedostatočná osobná hygiena.
 
2.2. Rizikové skupiny
Ochorenie častejšie postihuje príslušníkov tzv. rizikových skupín. V tomto prípade sú to: deti predškolského a školského veku, mladí a dospelí do 35 rokov a cestovatelia. V posledných desiatich rokov sa zaznamenal stúpajúci výskyt tohto ochorenia u detí od 1-4 rokov. Vo zvýšenom riziku nákazy vírusom hepatitídy typu A sú tiež niektorí ľudia pri výkone svojho povolania: zdravotníci, vychovávatelia a učitelia, vojaci, policajti a pod.
 
2.3. Pôvodca ochorenia a výskyt
Vírus hepatitídy typu A (HAV) je RNA vírus (príloha č.1). Je najrozšírenejšou príčinou akútnej vírusovej hepatitídy na celom svete. Tento vírus sa v krajinách s vysokým hygienickým štandardom vyskytuje len zriedka no aj napriek tomu je veľmi odolný voči vysokým teplotám, kyslým a zásaditým látkam (napr. mydlám a iným čistiacim prostriedkom).
HAV sa vyskytuje predovšetkým v Juhovýchodnej Ázii, Rusku, na Blízkom východe, v Stredomorskej oblasti, Afrike, v Strednej a Južnej Amerike a často sa prináša z ciest z týchto krajín (príloha č. 2).
 
2.4. Symptómy a priebeh
Ochorenie sa vyskytuje sporadicky alebo epidemicky a zvyčajne prebieha akútne. To znamená, že sa náhle začne, ale tiež väčšinou úspešne celkom odznie. Akútny zápal pečene sa často javí ako bežná chrípka. Najčastejšie symptómy sú: celková únava, bolesti svalov, horúčka, nevoľnosť, zvracanie, bolesť brucha, strata chuti do jedla, tmavý moč, svetlá stolica, zápcha alebo hnačka. U niektorých chorých sa objaví aj charakteristické žlté sfarbenie kože a očného bielka – „žltačka“.
 
Inkubačná doba tohto vírusu je 15 až 60 dní, priemerne mesiac. Hepatitída typu A môže prebiehať akútne niekoľko týždňov až mesiacov. V porovnaní s ostatnými typmi hepatitíd je toto ochorenie relatívne mierne. Predovšetkým u detí prebieha spravidla bez komplikácií, často úplne bez symptómov. Nikdy nie je chronická avšak u pacientov s už poškodenou pečeňou alebo s chronickou infekciou vírusom hepatitídy typu B alebo C (HBV, HCV) viesť ku kritickému obmedzeniu funkcie pečene.
 
2.5. Liečba
Liečba hepatitídy typu A je iba podporná, teda nebojuje priamo proti príčine ochorenia. Snaží sa vytvoriť také podmienky, aby mohol organizmus úspešne bojovať s vírusmi. Odporúča sa pokoj na lôžku a miernenie ťažkostí (teploty, bolesti hlavy, zvracanie). Zo stravy je treba vylúčiť mastné a ťažko stráviteľné jedlá a alkohol, či iné dráždivé látky (nikotín a kofeín). Uprednostňuje sa ľahká strava, ovocie a zelenina. Podávajú sa vitamíny skupiny B, vitamín C a K. Liečba spravidla trvá štyri až osem týždňov (ojedinele až 18 mesiacov).
 
2.6. Prevencia
V niektorých prípadoch sa nedá prenosu HAV predísť ani dodržiavaním základov osobnej hygieny (príloha č. 3). Možným spôsobom prevencie je očkovanie, ktoré sa odporúča pri cestách do rizikových oblastí. Očkovacia látka sa podáva dvakrát vnútrosvalovo, druhýkrát po pol roku.
 
3. Hepatitída typu B
Hepatitída typu B je infekčná choroba spôsobená vírusom hepatitídy typu B (HBV). Ochorenie sa môže prejaviť jednou zo štyroch foriem, a to ako akútna hepatitída, chronická hepatitída, fulminantná hepatitída s masívnou nekrózou pečene a infekcia súčasne s vírusom hepatitídy D. Pacienti s chronickou hepatitídou sú nosiči aktívne sa replikujúceho vírusu, a preto sú hlavným zdrojom infekcie pre ostatných ľudí. Odhaduje sa, že v dnešnej dobe sú vírusom hepatitídy infikované 2 miliardy ľudí.
 
3.1. Pôvodca ochorenia
Hepatitída typu B je DNA obsahujúci vírus, ktorý spôsobuje hepatitídu aj u mnohých zvierat (príloha č. 4).
 
3.2. Prenos
HBV, na rozdiel od vírusu hepatitídy A, zostáva v krvi počas aktívnej periódy akútnej a chronickej infekcie. HBV sa taktiež vylučuje aj do všetkých patologických a fyziologických tekutín. Vírus HBV je schopný vydržať expozíciu extrémnych teplôt a vysokú vlhkosť. Rizikovou skupinou pre hepatitídu B sú mladí ľudia medzi 15. a 24. rokom života. Ohrození sú však i cestovatelia, ľudia striedajúci viac sexuálnych partnerov, zdravotníci, kaderníci alebo napríklad policajti. U jednej tretiny pacientov je zdroj nákazy neobjasnený. V endemických krajinách ako Afrika a Juhovýchodná Ázia (príloha č. 5), je častý vertikálny prenos infekcie, teda z matky na dieťa. Tieto infekcie vedú veľmi často k nosičstvu. Najčastejšie sa prenáša infikovanými telesnými tekutinami a to krvou, spermou, pošvovým sekrétom a slinami. K prieniku vírusu do krvi môže dôjsť celým radom spôsobov. K tým obvyklým patrí: žilová aplikácia liekov alebo drog infikovanou ihlou, poranenie infikovanou ihlou, piercing a tetovanie, pohlavný styk, používanie spoločných hygienických potrieb (holiacich strojčekov, zubných kefiek...) a taktiež je možná nákaza krvnou transfúziou či dialýzou.
 
3.3. Priebeh a symptómy
Inkubačná lehota, teda čas od nákazy do prepuknutia prvých príznakov, je v prípade hepatitídy typu B 4 týždne až 6 mesiacov. Po jej uplynutí má mnoho ľudí iba mierne príznaky podobné chrípke. Niekedy ochorenie prebehne úplne bez príznakov. Pokiaľ sa prejaví, chorých zvyčajne trápi únava, slabosť, nechutenstvo, nevoľnosť a kožné vyrážky. Ďalšími typickými prejavmi sú podobne ako pri HAV žlté sfarbenie kože a očného bielka, tmavý moč a svetlá stolica. Niektorí chorí sa úplne neuzdravia, vírus v ich tele prežíva ďalej a choroba trvá v tzv. chronickej forme. Títo ľudia často o svojej chorobe nevedia, pretože nemajú žiadne príznaky. Sú však zdrojom nákazy pre okolie. Zároveň sú aj sami ohrození rozvojom cirhózy pečene a práve cirhóza po vírusovej hepatitíde B je častejšie spojená s výskytom karcinómu t.j. nádorového ochorenia. Spolu s hepatitídou C spôsobuje viac cirhóz pečene ako alkohol a zapríčiňuje viac než 80% rakovín pečene.
 
3.4. Liečba
Liečba hepatitídy typu B je podobne ako pri type A skôr podporná. Snaží sa vytvoriť také podmienky, aby mohol organizmus úspešne bojovať s vírusmi a potlačuje príznaky. Využívajú sa tiež lieky chrániace pečeňové bunky a podporujúce ich obnovu (hepatoprotektíva). Chronické formy ochorení je možné liečiť injekčným podávaním liekov ovplyvňujúcich imunitu (interferónov) a antivirotík.
 
3.5. Prevencia
Najúčinnejšiu ochranu proti hepatitíde typu B poskytuje očkovanie. Popri očkovacej látke zameranej proti vírusu hepatitídy B je k dispozícii aj kombinovaná vakcína poskytujúca zároveň ochranu proti hepatitíde typu A. Samotné očkovanie prebieha podľa rôznych očkovacích schém. Zvyčajne je potrebné absolvovať 3 injekcie v rôznych časových intervaloch. Očkovanie proti HBV tiež ponúka nádej, že vakcína môže zredukovať riziko vzniku rakoviny pečene.
 
4. Ďalšie typy vírusu hepatitídy
 
4.1. Hepatitída typu C
Vírus hepatitídy C bol objavený až koncom osemdesiatych rokov 20. storočia. V sedemdesiatych rokoch sa začali množiť prípady hepatitíd u pacientov po krvnej transfúzii. Choroba si pre svoj neznámy pôvod vyslúžila meno non-A non-B hepatitis.
Vírus sa prenáša prevažne nakazenou krvou. Prvú obrovskú rizikovú skupinu tvoria pacienti, ktorí podstúpili transfúziu krvi. Druhú reprezentujú užívatelia injekčne aplikovaných drog. Odhaduje sa, že vo svete sú vírusom hepatitídy C chronicky infikované asi 3 % populácie, čo predstavuje asi 170 miliónov ľudí.
Výsledky epidemiologických prieskumov nasvedčujú, že na Slovensku je asi 0,5 – 1 % výskyt, čo znamená približne 25 až 50 tisíc infikovaných ľudí.
Hepatitída typu C je infekčná choroba spôsobená vírusom hepatitídy C (HVC – príloha č. 6). Na rozdiel od hepatitídy typu B má kratší inkubačný čas, miernejší priebeh a častejšie prechádza do chronickej formy ochorenia (až 80 %), v priebehu ktorej môže dôjsť k ťažkému poškodeniu pečene (cirhóze pečene a rakovine pečene). Možnosť liečby je v tomto prípade obmedzená s množstvom vedľajších účinkov, navyše pokiaľ je pacient nakazený vírusom HIV alebo hepatitídou typu B pravdepodobnosť úspechu liečby sa znižuje. Ak sa však liečba zaháji do 12 týždňov od objavenia príznakov, pravdepodobnosť likvidácie vírusu z obehu je takmer 100%. Problémom je nízka záchytnosť hepatitídy C v akútnom štádiu pre častý (70%) asymptomatický priebeh. Hepatitída C je niekoľkonásobne nákazlivejšia ako AIDS a minimálne tak nebezpečná, ak nie viac. Z dlhodobej štúdie rakúskych vedcov, vyplýva, že infekcia hepatitídou C môže skrátiť život človeka až o 18 rokov, pretože hepatitída typu C predstavuje: 30 až 50% prípadov, ktoré si vyžadujú transplantáciu pečene, 40% prípadov cirhózy v konečnom štádiu a 60% prípadov rakoviny.
 
4.2. Hepatitída typu D
Vírusová hepatitída D (VHD) je zápalové ochorenie pečene vyvolané vírusom hepatitídy D (HDV). Tento vírus sa ale množí len v prítomnosti vírusu hepatitídy B (HBV). K infekcii HDV môže dôjsť súčasne s HBV, alebo ako následná infekcia u pacientov s chronickou hepatitídou B. Infekcia vírusom hepatitídy D je u nás vzácna a diagnostika sa bežne nevykonáva. Diagnostikou VHD sa zaoberajú len špecializované pracoviská. Indikáciou na vyšetrenie na VHD je výrazné zhoršenie priebehu chronickej VHB alebo ťažký akútny priebeh VHB, najmä s anamnézou pobytu v endemickej oblasti. Infekcia je rozšírená po celom svete, v Európe sa vyskytuje najmä v niektorých krajinách okolo Stredozemného mora, (Taliansko, Španielsko) a na juhovýchode Európy (Rumunsko, Moldavsko). Ochorenie často prechádza do chronického nosičstva HDV a až u 80 % postihnutých vedie k rozvoju cirhózy. Prevencia tohto ochorenia je založená na predchádzaní hepatitíde B, bez ktorej sa vyvolávateľ nemôže uplatniť teda v tomto prípade očkovanie proti hepatitíde B chráni aj pred infekciou HDV.
 
4.3. Hepatitída typu E
Definícia Hepatitídy typu E je podobná ako u vírusovej hepatitídy A, aj keď má výraznejšie príznaky v poruchách tráviaceho traktu, chrípkových príznakov a bolesti kĺbov. Rovnako ako u HAV neprechádza do chronického štádia alebo len veľmi zriedkavo. Rozdiel je však v závažnosti ochorenia u tehotných žien, kde 20% prípadov infikovaných v treťom trimestri končí smrťou na autoimunitnú reakciu. Väčšinou však toto ochorenie u 30-50% infikovaných prebieha asymptomaticky. Za najrizikovejšie skupiny sa považujú mladiství a mladí dospelí. U nás sa vírusová hepatitída typu E vyskytuje len ako importované ochorenie z krajín Ázie a Afriky. Inkubačná doba je najčastejšie 4-6 týždňov. Čo sa týka prevencie, tak očkovanie zatiaľ vyvinuté nebolo, platia však rovnaké zásady ako pri prevencii proti hepatitíde typu A.

4.4. Hepatitída typu F a G
Niekedy sa hovorí aj o hepatitídach typu F a G, ktoré sú veľmi ojedinelé pričom hepatitída typu F stále nemá potvrdenú existenciu. Hepatitída typu G však bola objavená a neskôr potvrdená v roku 1996. Prenáša sa krvou a inkubačná doba je podobná hepatitíde typu B. Riziko nakazenia zvyšuje už prítomnosť vírusu hepatitídy C a zaujímavosťou je, že vírus hepatitídy G brzdí rozvoj infekcie HIV, lebo ľahšie obsadzuje v tkanivách vhodné miesta pre ďalší rozvoj týchto vírusov.
 
5. Záver
Myslím si, že ochorenie ako je hepatitída naozaj netreba podceňovať. Môže spôsobiť závažné zdravotné ťažkosti a na dlhšiu dobu vás pripútať na nemocničné lôžko. Preto si myslím, že je dôležité mať znalosti o spôsobe prenosu, inkubačnej dobe a možnej prevencii. Sú to síce vírusy s rovnakým pôvodom, ale každý z nich je jedinečný a nemenej nebezpečný ako tie ostatné.  Navyše medzi jednotlivými typmi neexistuje skrížená imunita, čo znamená, že prekonanie jedného typu hepatitídy nevyvoláva obranyschopnosť proti ostatným typom. Ak by ste boli z toho množstva informácií zmätený, všetky tieto poznatky som zosumarizovala v tabuľke . Počas robenia tejto práce som sa dostala k štatistike o Výskyte protilátok proti infekcii HIV, HBC a HCV u vnútrožilových užívateľov drog po prvý raz žiadajúcich o liečbu v CPLDZ Bratislava v r. 1997-2004. Z grafu (príloha č. 8) je zrejmé, že výskyt hepatitídy B a hepatitídy C je mnohonásobne vyšší ako výskyt vírusu HIV, ktorý sa s týmto spôsobom prenosu u nás vyskytuje len zriedka aj to zväčša ako importované ochorenie. Preto si myslím, že keby sa aspoň polovica osvety proti HIV zamerala na výskyt vírusovej hepatitídy, čísla by neboli tak veľké a zoznam ľudí čakajúcich na transplantáciu pečene o niečo menší.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu