Tráviaca sústava človeka

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 07.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 675 slov
Počet zobrazení: 15 655
Tlačení: 520
Uložení: 579
Tráviaca sústava človeka

Úvod
Tráviaca sústava zabezpečuje tri hlavné funkcie a tým je trávenie, ktoré môžeme definovať aj ako rozklad zložitých látok na jednoduché, ďalej vstrebávanie alebo prechod jednoduchých látok do krvi a poslednou dôležitou funkciou je odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok z nášho tela. Všetky tieto procesy sú riadené nervovo (autonómnymi nervami) a hormonálne (prostredníctvom hormónov a látok, ktoré sa tvoria v sliznici tráviacej sústavy). Správnu funkciu tráviacej sústavy podstatnou mierou ovplyvňuje správna výživa, ktorú často krát podceňujeme. Práve správna výživa rozhoduje o našom zdraví či chorobe. Aj to je dôvod, prečo sa neoplatí ignorovať správne stravovanie. Po obsahovej stránke sa moja práca delí na tri kapitoly a niekoľko podkapitól. Prvá kapitola dostatočne podrobne opisuje orgány a žľazy tráviacej sústavy. V druhej kapitole som sa venovala zdravej výžive, ktorá je pre život človeka veľmi dôležitým faktorom a v tretej kapitole som rozobrala ochorenia tráviacej sústavy. Hlavným cieľom mojej práce je získať a sprostredkovať čo najviac podstatných informácií o tráviacej sústave a upozorniť na zdravú výživu. Zdrojom informácií bol prevažne internet ale aj knižné publikácie a odborné články v časopisoch.

1 Stavba tráviacej sústavy
Tráviaca sústava (iné názvy: tráviaci trakt, tráviaci systém; lat. apparatus digestorius) je skupina orgánov, ktoré sa zúčastňujú príjmu, spracovania a vylučovania potravy. Medzi orgány tráviacej sústavy zaraďujeme orgány tvoriace tráviacu rúru : ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo a konečník. Dôležitú úlohu majú aj veľké a malé žľazy. Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké slinné žľazy, podžalúdková žľaza a pečeň (Obr. č. 1).
 
1.1  Orgány tráviacej rúry
U človeka sa tráviaca sústava začína v ústnej dutine (cavum oris). Ústna dutina nám zabezpečuje príjem potravy. Prebieha tu mechanický reflex – žuvanie. Súčasťou ústnej dutiny sú zuby a jazyk. Jazyk (lingua) je tvorený z priečne pruhovaných svalov a pripevnený je k jazylke. Nachádzajú sa na ňom chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Jazyk sa podieľa spolu s hltacím reflexom pri hltaní potravy. Funkciou zubov (dentes) je mechanické spracovanie potravy, pričom sa podieľajú aj na artikulácii. Zub tvorí koreň, krčok a korunka. Na povrchu je zub pokrytý zubnou sklovinou. Stavebným materiálom zubov je zubovina (dentín). Vo vnútri zubu sa nachádza zubná dreň. V koreni zuba sa nachádza otvor, ktorým do dreňovej dutiny vstupujú cievy a nervy (Obr. č. 2). Podľa tvaru rozoznávame štyri druhy zubov (Obr. č. 3) :
1.  rezáky (dentes incisivi)
2.  očné zuby (dentes canini)
3.  črenové zuby (dentes premolares)
4.  stoličky (dentes molares)

Dočasný (mliečny) chrup má 20 zubov, definitívny (trvalý) chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v 6. mesiaci života a končí v dvoch rokoch. Medzi šiestym a siedmym rokom života začína postupná výmena za definitívny chrup. Táto výmena je ukončená do 18. roku.     Ďalšou časťou tráviacej rúry je hltan (pharynx), lievikovito rozšírená rúra, ktorá je súčasťou tráviacej aj dýchacej sústavy. Delí sa na nosovú časť - nosohltan (nasopharynx), ústnu časť a hrtanovú časť. Medzi hrtanom a hltanom sa nachádza hrtanová príchlopka (epiglotis), ktorá bráni preniknutiu potravy do dýchacích ciest.  Z hltanu sa potrava presúva do pažeráka (oesophagus) 20-25 cm dlhá rúra, ktorá zabezpečuje spojenie s hltanom a žalúdkom. Prechádza medzipľúcie a bránicu, dostáva sa do brušnej dutiny a nasadá na žalúdok. Posúvaniu potravy napomáhajú peristaltické vlny. Práve peristaltickými sťahmi svalovej steny pažeráka sa potrava presúva do žalúdka (ventriculus, gaster).   Žalúdok (obr. č. 4) je vakovitý svalnatý orgán umiestnený pod bránicou. Jeho objem je 1 — 2 I. Stenu žalúdka tvorí sliznica, podsliznicové väzivo a tri vrstvy hladkých svalov. Na povrchu je žalúdok krytý lesklou blanou - pobrušnicou.  Skladá sa z troch častí : vstup do žalúdka (cardia), telo žalúdka (fundus) a vrátnik (pylorus). V sliznici žalúdka je mnoho žliazok. Prvou funkciou žalúdka je zhromaždiť a zadržať väčšie množstvo naraz prijatej potravy. Tým sa umožní prijímať pokrmy vo väčších intervaloch (raňajky, obed a pod.). Ďalej sa potrava pohybmi steny žalúdka premiešava so žalúdočnou šťavou, ktorá ju chemicky mení na tráveninu - chýmus - vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Trávenina je po malých dávkach zo žalúdka vypúšťaná do dvanástnika. Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy je kyselina chlorovodíková (HCl), enzým pepsín a hlien (mucín). HCl má mnohostranný význam. Vytvára v žalúdku silne kyslé prostredie nevyhnutné pre pôsobenie pepsínu, uľahčuje vstrebávanie niektorých minerálnych látok (napr. premenou na rozpustnú soľ), bráni znehodnocovaniu vitamínov B1, B2 a C a ničí veľa choroboplodných mikroorganizmov, a tak zabraňuje ich prieniku do čreva. Pepsín sa vylučuje ako neúčinný pepsinogén, ktorý sa aktivuje v silne kyslom prostredí na účinný pepsín. Štiepi bielkoviny na jednoduchšie, vo vode rozpustné polypeptidy. Zráža mlieko, ktoré sa ako zrazenina v žalúdku dlhšie udrží a čiastočne sa trávi. V žalúdku dojčiat zráža mlieko enzým chymozín. Okrem pepsínu a chymozínu slúži na trávenie bielkovín aj enzým katepsín, ktorý pripravuje bielkoviny na štiepenie pepsínom. Mucín je zásaditý a v súvislej vrstve pokrýva sliznicu žalúdka. Odoláva tráviacim účinkom pepsínu aj kyseline chlorovodíkovej a chráni pred nimi sliznicu žalúdka. Sťahy svalov steny žalúdka spôsobujú rozdrobovanie obsahu žalúdka a jeho premiešavanie so žalúdočnou šťavou. Tieto sťahy (peristaltika) prebiehajú ako priečne zaškrcovanie obvodu smerom od žalúdkového vchodu k vrátniku. Začínajú po jedle a spôsobujú aj prerušované vypudzovanie tráveniny žalúdka do dvanástnika. Dôležitým reflexným ochranným dejom je zvracanie. Je to vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela. Zvracanie nastáva najmä pri neprimeranom podráždení žalúdka nadmerným obsahom, požitým dráždivých látok alebo aj dráždením iných častí tráviacej sústavy. Ďalšou časťou je tenké črevo (intestinum tenue), ktoré je taktiež zložené z troch častí  a to z dvanástnika (duodenum), cca 12-palcový úsek za žalúdkom, do ktorého ústia vývody pečene a pankreasu, lačníka (jejunum) a bedrovníka (ileum). Tenké črevo je 4 - 6 m dlhá, viackrát poprehýbaná svalová rúra, ktorá spája žalúdok s hrubým črevom. V tenkom čreve prebieha podstatná časť trávenia i vstrebávania a nestráviteľné zvyšky zmiešané s vodou a tráviacimi šťavami sa posúvajú ďalej do hrubého čreva. Tenké črevo sa postupne zužuje. Pri vrátniku má priemer 4 — 5 cm, pri vyústení do hrubého čreva iba 2 - 2,5 cm. Sliznica tenkého čreva vytvára kruhovité zvrásnenia, ktoré zväčšujú resorpčný povrch o 35 %. Ešte väčšie zväčšenie tohto povrchu spôsobujú početné črevné klky a mikroklky (Obr. č. 5). V sliznici tenkého čreva sa nachádzajú aj drobné žliazky, ktoré produkujú črevnú šťavu a početné uzlíky lymfatického tkaniva. Do dvanástnika vyúsťujú vývody veľkých žliaz - pečene a podžalúdkovej žľazy, ktorým sa budem venovať v nasledujúcej podkapitole. Lačník a bedrovník plynulo prechádzajú do seba a nie je medzi nimi výrazná hranica. Lačník je uložený v hornej časti brušnej dutiny, bedrovník v pravej bedrovej jame. Lačník je širší a má viac klkov a svoj názov dostal  podľa toho, že u mŕtvol je väčšinou prázdny. Ako som spomínala v tenkom čreve prebieha prevažná väčšina trávenia a vstrebávania. Dokončuje sa tu trávenie živín na ich základné zložky, ktoré sú vstrebateľné a spracovateľné látkovou premenou. Prebieha tu aj spätné vstrebávanie vody a črevný obsah zriedený črevnou šťavou sa znova zahusťuje. Bielkoviny sú vstrebávané ako aminokyseliny, sacharidy ako jednoduché cukry a tuky ako glycerol a mastné kyseliny. Všetky živiny sa vstrebávajú do krvi a lymfy, využívajú sa aj pri budovaní imunitného systému.  Hrubé črevo (intestinum crassum) tvorí poslednú časť tráviacej rúry (Obr. č. 6). Začína sa v pravej bedrovej jame ako slepé črevo, z ktorého vystupuje rôzne dlhý červovitý prívesok (appendixj, ktorý je vyplnený lymfatickým tkanivom a môže reagovať na rôzne podráždenia zápalom. Nad slepým črevom vstupuje do hrubého čreva tenké črevo. Hrubé črevo tvorí jedinú veľkú črevnú kľučku a končí sa esovitou časťou a konečníkom (obr. 26). Je dlhé asi 1,5 m a hrubé 5 — 8 cm. Jeho sliznica je hladká, nemá klky ani priečne krkvy. Obsahuje veľa pohárikovitých buniek, ktoré produkujú hlien, a uzlíky lymfa-tického tkaniva, ktorých je najviac v slepom čreve. Do hrubého čreva prichádza redší kašovitý obsah bedrovníka a prebieha tu spätné vstrebávanie vody a niektorých solí, čím sa črevný obsah zahusťuje. V hrubom čreve sú prítomné symbiotické hnilobné a kvasné baktérie. Činnosťou steny hrubého čreva sa črevný obsah premiešava s hlienom, ktorý „zlepuje" nestrávené zvyšky potravy podliehajúce bakteriálnemu rozkladu a kvaseniu. Pri týchto procesoch dochádza k vzniku črevných plynov. Rozkladom žlčových farbív vzniká sterkobilín a urobilín, ktoré sfarbujú črevný obsah dohneda. Takto zmenený črevný obsah sa nazýva stolica. Stolicou odchádzajú z tráviacej sústavy nielen nestráviteľné zvyšky, ale aj malé množstvá bielkovín, tukov a cukrov. Stolica obsahuje aj zvyšky tráviacich štiav, baktérie, odlúpené výstielkové bunky, anorganické látky a vodu. Keď sa stolica dostane do rozšírenej časti konečníka, vyvolá vyprázdňovací (defekačný) reflex. Uplatňuje sa pri ňom kontrakcia svalov tejto časti tráviacej rúry, ako aj svalov brušnej dutiny vykonávajúcich brušný lis. Tráviacu rúru uzatvárajú dva zvierače — vnútorný a vonkajší. Iba vonkajší je ovládateľný našou vôľou, a tak možno defekačný reflex potlačiť. Dlhšie zadržiavanie stolice vedie k jej ďalšiemu zahusťovaniu s následkom zápchy.

1.2  Tráviace žľazy
Pečeň (hepar) je najväčšou žľazou v ľudskom tele. V priemere má hmotnosť 1,5 kg.
Je uložená pod bránicou na pravej strane brušnej dutiny. Farba pečene je hnedočervená, konzistencia je mäkká a poddajná (Obr. č. 7). Žľaza je krehká, preto pri úrazoch často vzniká prasklina (ruptúra) s masívnym života ohrozujúcim krvácaním. Tvar pečene je veľmi špecifický, dá sa prirovnať pri pohľade spredu k pravouhlému trojuholníku. Povrch pečene sa delí na časť priľahlú k bránici (pars diaphragmatica) a časť priľahlú k ostatným orgánom brušnej dutiny ( pars visceralis). Na prednej strane sú tieto dve plochy rozdelené ostrou spodnou hranou  (margo inferior). Pečeň je tvorená štyrmi lalokmi. Pravý (lobus dexter) je najväčší, ľavý  (lobus sinister) o niečo menší. Ďalšie dva najmenšie sú chvostový lalok a pravouhlý lalok. Jej početné funkcie sú dôležité pre látkovú premenu a trávenie. Veľká časť látok vstrebaných tenkým črevom ide vrátnicovým krvným obehom do pečene. Pečeňovými bunkami sú potom spracúvané, premieňané, ukladané alebo sa vracajú späť do krvi. V pečeni sa detoxikujú prijaté látky a odbúravajú sa nepotrebné látky. Časť metabolitov vylučuje pečeň priamo v podobe žlče.  Žlč sa tvorí v pečeni a zhromažďuje a zahusťuje sa v žlčníku. Obsahuje anorganické soli, žlčové farbivá a iné organické látky. Z nich najdôležitejšie sú soli žlčových kyselín, lebo podstatne znižujú povrchové napätie, a tak rozptyľujú tuky na jemné kvapôčky (emulgácia tukov), emulziu. Tým sa uľahčuje pôsobenie enzýmov, ktoré trávia tuky.

Podžalúdková žľaza (pankreas) leží pod žalúdkom v ohybe dvanástnika. Je tvorená lalôčikmi, z ktorých vystupujú tenké vývody. Spájajú sa a vyusťujú do dvanástnika, do ktorého sa vylieva pankreatická šťava - produkt podžalúdkovej žľazy - je najdôležitejšou tráviacou šťavou. Obsahuje soli, ktoré neutralizujú kyslú tráveninu, a enzýmy štiepiace všetky živiny. Enzým trypsín pokračuje v trávení bielkovín na jednoduchšie peptidy a aminokyseliny. V pankreatickej šťave je aj zmes amyláz štiepiacich škroby na jednoduché sacharidy a lipáz, ktoré rozkladajú tuky na glycerol a mastné kyseliny. Podžalúdková žľaza má aj endokrinnú funkciu, funkciu žľazy s vnútorným vylučovaním. V zhlukoch vmedzerených buniek, nazývaných Langerhansove ostrovčeky produkuje hormóny inzulín a glukagón, ktoré regulujú hladinu cukrov v krvi. Porucha funkcie tejto časti podžalúdkovej žľazy spôsobuje chorobu cukrovku (diabetes mellitus).

Do ústnej dutiny ústia vývody 3 párov veľkých slinných žliaz (príušná, podsánková, podjazyková). Ich produktom sú sliny. Sliny (saliva) sú dôležité, lebo navlhčujú a zmäkčujú potravu, a tým uľahčujú žuvanie. Obsah hlienu v slinách robí hlt klzkým a pomáha tak pri prehĺtaní. Sliny rozpúšťajú v potrave rôzne látky a zosilňujú tak dráždenie receptorov. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál a ničia (lyzozýmom) a splachujú baktérie. Začínajú trávenie škrobov, lebo obsahujú enzým ptyalín (amyláza).

2 Zdravá výživa

Zdravá výživa je strava zohľadňujúca požiadavky organizmu na živiny s ohľadom na zabezpečenie jeho fyziologických potrieb, udržanie zdravia, optimálnej fyzickej a psychickej aktivity. Jej charakteristiky môžeme zaradiť do štyroch hlavných skupín: vyváženosť príjmu živín v primeranom energetickom množstve, správny počet jedál a ich čas podávania, správna príprava jedla a dostatočný pitný režim.  Denný príjem energie by sa mal pohybovať v rozmedzí od 9000-9500 kJ u žien a 11000-12000 kJ u mužov. Tento príjem energie je súčet energetických hodnôt potravín, ktoré počas dňa zjeme. Každá potravina má vlastnú energetickú hodnotu, a teda rozdielnu energiu, ktorú nám dodá. Prijatá energia je nevyhnutná pre činnosť celého tela. Pri predpísanom množstve energie by sme nemali pociťovať hlad a ani preťažiť organizmus. Nadmerný príjem pri nedostatočne vydanej energii vedie často k nadváhe. Racionálna výživa musí byť taktiež aj nutrične bohatá , musí obsahovať všetky živiny a telu dodať nevyhnutné  látky. Nároky na makroživiny (základné živiny) sú nasledovné: Sacharidy- 55% (z toho maximálne 10% jednoduché sacharidy), lipidy (tuky)- 30% (z toho 40 až 45% môže byť živočíšneho pôvodu), proteíny (bielkoviny) – 15 %. Mikroživiny ( vitamíny, minerály, enzými) nám neposkytujú žiadnu energiu ale ich úloha v organizme je taktiež nenahraditeľná. Chránia nás pred množstvom chorôb. Kľúčom k ich správnemu príjmu je veľa surovej zeleniny a ovocie.  Racionálna strava obsahuje 4-5 jedál denne, avšak väčšina z nás sa tým neriadi napr.: vynechávaním raňajok, neskorými večerami alebo neprestajnou konzumáciou malých jedál počas celého dňa. To vedie k spomaleniu metabolizmu, k narušeniu celkovej rovnováhy organizmu a často aj k priberaniu.   Približne polovicu nášho denného energetického príjmu tvorí tepelne upravená strava. Medzi najnezdravšie prípravy jedál patrí vyprážanie, pečenie, taktiež si treba dať pozor na premasťovanie. Vo všeobecnosti platí, že menšie spracovanie potraviny jej ponechá viac výživných látok a aj preto by sme sa mali vyhnúť všetkým polotovarom, predvareným jedlám a o fastfoodoch nehovoriac. Medzi najzdravšie metódy patrí varenie v pare vo vode a dusenie.  Optimálne množstvo vody v tele je nevyhnutné, pretože zabezpečuje vyhovujúci transport živín, udržanie krvného tlaku, napätie kože, reguláciu telesnej teploty atď. Počas dňa sa vylučuje von z tela a treba ju dopĺňať. Denný príjem vody by mal byť rovnomerný a mal by mal byť rovnomerný a mal by predstavovať 1,5-2,5 l (no najviac treba vypiť do pätnástej). Toto množstvo je ale veľmi relatívne, závisí od viacerých činiteľov (energetická záťaž, hmotnosť, ročné obdobie).

3 Choroby tráviacej sústavy
K najčastejším funkčným poruchám tráviacej sústavy patrí tvorba vredov na sliznici žalúdka alebo dvanástnika nazývaná aj Ulkusová (vredová) choroba. Môže sa prejaviť v akútnej alebo chronickej forme, prípadne s komplikáciami – krvácaním, v horšom prípade prasknutím. Dôležitá je včasná diagnostika a správna liečba, ako aj zmena životosprávy, odbúranie stresu. Nedostatočné liečenie môže viesť ku komplikáciám, vzniku chronického vredu alebo k rakovine žalúdka. Tým sa zvyšuje riziko ohrozenia života alebo nevyhnutnosti operácie. Postihuje prevažne mužov. Objavuje sa v období najproduktívnejšieho veku, a to medzi 20 – 40 rokom života. Sprievodným javom je pocit plnosti žalúdka, pálenie záhy, grganie, zvýšená plynatosť, zápcha a celková ochabnutosť a nepokoj. Zhoršuje sa duševnou alebo telesnou námahou, hladovaním, nevhodnou stravou, fajčením, pitím alkoholu a čiernej kávy. Choroba je podmienená viacerými faktormi a to : genetická predispozícia, nesprávna životospráva, nadmerné užívanie liekov či stresové situácie.  Žalúdočná sliznica môže byť postihnutá aj zápalom (gastritída), ktorý má veľa foriem. Príčinou je neurofyziologické podráždenie, napr. príliš korenené jedlo, alkohol, nikotín, psychické faktory a pod. a podľa toho je rozdelená aj na rôzne formy gastritídy. Najčastejšími príznakmi sú bolesti v nadbruší a pocity zlého trávenia, pálenie záhy, nevoľnosť, vracanie, nadúvanie a čierna mazľavá stolica. Na liečbu tohto ochorenia sa využívajú lieky – protizápalové prípravky (antibiotiká) a nevyhnutný je diétny režim.  K najčastejším ochoreniam predovšetkým v mladom veku patrí zápal slepého čreva (apendicitída). Apendicitída je zápal červovitého prívesku a u pacientov sa prejavuje bolesťami v okolí pupku a v oblasti žalúdka, zvracaním, stratou chuti do jedla, nevoľnosťou a zvýšenou telesnou teplotou. Vyskytuje sa prevažne medzi 10. a 30. rokom života, pričom často aj v detskom a mládežníckom veku  a u tehotných žien. Zvláštnym ochorením, ktoré sa prejavuje ako metabolická porucha už v detskom veku, je celiakia, ktorá je vlastne formou potravinovej alergie. Príčinou je precitlivenosť črevnej sliznice na určité rastlinné bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v obilí (lepok), vzácne aj na mlieko a mliečne výrobky. Ochorenie sa prejavuje hnačkou, únavou, zvýšeným množstvom stolice, stratou telesnej hmotnosti a plynatosťou. Často má pacient nedostatok vitamínov, chudokrvnosť a pod. Pacienti majú slabý imunitný systém. Toto ochorenie sa lieči diétou (tzv. bezlepkovou stravou). Strava nesmie obsahovať lepok a náhradou je sója, kukurica, zemiaky, zelenina a ovocie.
 
Záver
Nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. Tento fakt by si mal uvedomiť každý kto hazarduje so stravovaním a neberie ohľad na zdravie svojho tela. Každý z nás už určite vyskúšal mnoho diét, ktoré sú vo väčšine neefektné a jediné čo nám prinesú sú problémy a samozrejme nepríjemný „ jojo“ efekt. Myslime nato že zdravie máme len jedno a mali by sme si ho vážiť.
Napísanie práce o tráviacej sústave bolo veľmi poučné a zároveň neľahké. Súviselo to s množstvom informácií, ktoré táto téma obsahuje. Prínosom písania tejto práce bol pre mňa fakt že z bilógie budem o rok maturovať a tráviaca sústava je jednou z maturitných tém. Pozitívom bolo aj získanie nových informácií o zdravej výžive, ktorú nemôžeme podceňovať, pretože práve ona vo veľkej miere ovplyvňuje náš tráviaci trakt. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu