Anorexia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 08.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 648 slov
Počet zobrazení: 7 850
Tlačení: 500
Uložení: 489
Anorexia
 
Úvod
Jednou z úloh našej práce je upozorniť najmä mladých ľudí na hrozby dnešnej „modernej doby“ a poukázať na nezdravý životný štýl či „navnadiť“ k venovaniu väčšej pozornosti o svoje zdravie. Poruchy prijímania potravy poznáme už zo stredoveku. Anorexiou trpela svätá Katarína, bulímiou zasa cisárovná Sissi. Medzi bulemikov sa zaradila aj princezná Diana. S každým pribúdajúcim rokom sa percento ľudí trpiacimi týmito poruchami zvyšuje. Aj preto je potrebné o nej otvorene hovoriť a poukázať na to, čo všetko so sebou túžba po dokonalom tele prináša. V tých horších prípadoch je to smrť.
Pri poruchách prijímania potravy sa nedá hovoriť o prevencii ako pri iných druhoch choroby. Dôležité je dávať si pozor na zdravé a pravidelné stolovanie. Odborníci tiež varujú pred drastickými diétami. Dnešná doba tiež sčasti prispieva, k rozvoju rôznych porúch prijímania potravy. Zo všetkých strán útočia reklamy, v ktorých sa predvádzajú modelky s dokonalými krivkami tela, ktorým sa chceme podobať alebo rôzne reality šou, v ktorých hľadajú perfektné dievčatá s perfektnými telami. Svet vysokej módy a modelingu je už dlhší čas terčom kritikov, ktorý hovoria, že modelky s vyziabnutou postavou sú nevhodným vzorom pre mladé dievčatá. Dospievajúce dievčatá sa chcú vyzerať ako svoje vzory. Pre svoje sny sú schopné obetovať všetko, aj svoje zdravie. Možno by pomohlo, keby sa niektorí rodičia viac zaujímali o svoje deti a svet nekládol taký dôraz na dokonalosť a štíhlu líniu. V každom prípade zdravo vyzerajúca žena tzv. ,,krv a mlieko“ je určite pre spoločnosť viac príťažlivá ako vyschnutá ,,krv a koža“, ktorá nevenuje pozornosť ničomu inému ako počítaniu kalórií. Ďalej sme sa sústredili na spracovanie dotazníku, kde sú uvedené otázky, ktoré nám priblížia myslenie a správanie ľudí.
 
Poruchy príjmu potravy
Pocit hladu alebo chuť do jedla je metóda, ktorú používa nervový systém vyšších živých tvorov, aby ich upozornil na potrebu príjmu potravy v blízkom čase. V mozgu človeka existuje špeciálna oblasť určená na tvorbu a prenos týchto pocitov, ktoré sa objavujú pri dlhšie trvajúcom hladovaní aktivujúcom náš pud sebazáchovy, dožadujúc sa našej pozornosti. V priebehu svojej existencie človek postupne racionalizoval príjem potravy, až napokon vznikol režim viacerých jedál počas dňa v určitý čas, čím nahradil primárny inštinkt obživy nevyhnutnou spoločenskou zvyklosťou. Tým sa človek stal prvým živočíchom, ktorý dokáže jesť aj bez pocitu hladu alebo naopak je schopný dobrovoľne hladovať. Súčasná spoločnosť vo vyspelých krajinách  vnucuje striktné pravidlá ohľadom stravovania a najmä v otázke ideálneho telesného vzhľadu. Tak nadmerná obezita, ako aj prehnaná vychudnutosť sa vymykajú tomuto ideálu a stigmatizujú daného jedinca rôznym spôsobom v závislosti od spoločnosti, v ktorej žije. Poruchy príjmu potravy sa zjavujú v posledných rokoch ako následok prehnaného zdôrazňovania vonkajšieho vzhľadu v našej spoločnosti, pričom výzor je hodnotený viac ako ktorákoľvek ľudská vlastnosť. Hlavné poruchy príjmu potravy sú anorexia a bulímia.
 
Charakteristika:
- psychické poruchy s osobitnými znakmi vyznačujúcimi sa typickými telesnými  príznakmi,
- vyskytujú sa prevažne u dievčat v období dospievania a u mladých žien,
- na ich vzniku a pretrvávaní sa podieľa viac faktorov – neexistuje len jeden dôvod, ktorý by bol príčinou vzniku poruchy; vo všetkých prípadoch ochorenia je prítomné spolupôsobenie určitých telesných, psychických a kultúrno-spoločenských faktorov,
- vzájomné prepojenie jednotlivých typov poruchy príjmu potravy je zložité – stáva sa, že chorý jedinec prejde z jedného typu ochorenia k druhému, prípadne ich v rôznom období strieda,
- liečenie by malo zasahovať všetky oblasti života pacientov.

Prečo vznikajú poruchy prijímania potravy?
Nedávne štúdie dokázali, že na ich vzniku a pretrvávaní sa podieľa viac faktorov. Nikdy neexistuje len jeden dôvod, ktorý by bol príčinou vzniku poruchy. K najčastejším príčinám vzniku porúch prijímania potravy patria najmä telesné, psychické a spoločenské faktory.
Vyše polovica mladých dievčat kedysi trpiacich na anorexiu, uviedla, že spúšťacím motívom tejto poruchy pre nich bola túžba páčiť sa svojmu okoliu, snažili sa o získanie obdivu a uznania. Ďalšími často uvádzanými spúšťacími motívmi boli strach z dospievania a rôzne zlomové obdobia v živote človeka.

1. Čo je Anorexia?
Anorexia je duševná choroba, ktorá je sprevádzaná predovšetkým dobrovoľným hladovaním, úbytku na hmotnosti, extrémnou pozornosťou venovanou sledovaniu hmotnosti. Doslovný preklad znamená "strata alebo zníženie chuti do jedla", čo celkom nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri anorexii sa nejedná zrovna o stratu chuti do jedla, ale o komplexnú poruchu stravovania. Po prvýkrát bola anorexia popísaná v roku 1694, no až od 70-tych rokov je diagnostikovaná stále častejšie. Anorexia je charakterizovaná veľkým úbytkom hmotnosti dosiahnutým dodržiavaním extrémnych redukčných diét. Mnohé dievčatá a ženy, v poslednom čase aj chlapci a muži, sú hnaní túžbou byť štíhli a strachom z "tučnoty". Anorektičky vidia sami seba tučné, nezávisle na tom, koľko skutočne vážia. Samy svoju podváhu a podvýživu nepriznajú cítiac sa stále "tučné". V extrémnych prípadoch sa stále snažia schudnúť. V tejto snahe odmietajú stravu, akúkoľvek výživu, dokonca aj nápoje, čo môže spôsobiť smrť. Avšak vo väčšine prípadov bývajú príčinou smrti sprievodné depresie, zlyhanie srdca či iné choroby, ktorým sa oslabený organizmus nevie ubrániť.
Anorektičky sú zvyčajne perfekcionistky a kladú sami na seba veľmi vysoké nároky. Páči sa im pocit mať svoje telo "pod kontrolou" a v neustálom chudnutí vidia potvrdenie svojich schopností.

1.1 Historické pozadie Anorexie
V histórii sa prístupy k anorexii postupne menili. Richardovi Mortonovi sa obvykle priraďuje prvý lekársky popis anorexie v roku 1694. Popísal dva prípady úmyselného odmietania potravy u dievčaťa a chlapca. Popísal to vo svojej knihe, ktorá vyšla v latinčine a o päť rokov neskôr v angličtine zvláštne prejavy u svojich pacientov nazýva „nervózne trávenie”. V 19. storočí William Gull a Charles Laseque (1868 a 1888) upozornili lekársku verejnosť na ďalšie prípady. Išlo vždy o extrémne schudnutie a nadmernú aktivitu. V českej odbornej literatúre popísali prvé prípady poruchy príjmu potravy a ich liečbu na internom a neurologickom oddelení Vratislav Jonáš (1941) a Otakar Janota (1946).

V 20. storočí sa v odborných kruhoch predpokladalo, že v pozadí choroby sú interné príčiny, poruchy funkcie žalúdka a trávenia, ako aj hormonálne poruchy. V tomto období sa referovali biologické vysvetlenia príčiny vzniku anorexie. Od roku 1960 sa dôležitosť pripisuje poruche obrazu tela. Dôležitosť sa začínali pripisovať zisteniam, že chorí nie sú schopní reálne posúdiť svoju váhu. Neskôr pri skúmaní príčin vzniku ochorenia sa odborníci začali venovať aj rodinnému zázemiu chorého.
 
1.2 Výskyt Anorexie
Výskyt v celej populácii nie je veľmi markantný. Avšak v rizikovej skupine žien medzi 15. a 25. rokom života sa anorexia objavuje u 1%. Z celého množstva chorých je len 5% mužov. Anorexia sa začína objavovať už v skorej mladosti, zvyčajne už po prvej menštruácii. Najrizikovejšie obdobie je okolo 14. roku, no často sa vyskytuje aj u 18- ročných (niekedy sa ochorenie začne aj po dovŕšení 40.roku života).V minulosti sa predpokladalo, že anorexia postihuje iba dievčatá a mladé ženy. Hoci aj dnes sú najväčšou rizikovou skupinou, postihnuté je aj opačné pohlavie a nezriedka aj deti, ktoré dostávajú prostredníctvom filmov, časopisov a správania sa dospelých na vedomie, že výzor je to najdôležitejšie. Určité osoby ako napríklad atléti alebo tí, u ktorých hrá vonkajší výzor v povolaní dôležitú rolu (herci, speváci, tanečníci, manekýni) sú obzvlášť citliví.
 
1.3 Delenie Anorexie

Delenie podľa priebehu:
Ako ukazuje nasledujúce delenie anorexia môže prebiehať rýchlo a sprevádzať postihnutého celý život.
1.Akútna pubertálna mentálna anorexia - akútna forma sa vyskytuje v puberte a postihuje takmer výlučne dievčatá. Vedie k vážnemu telesnému poškodeniu, ktoré bez liečby môže skončiť fatálne. Časť chorých sa aj bez liečby vzdá autodeštruktívného správania a akceptuje potrebu konzumácie konkrétneho, stále však zníženého množstva potravy a prechádza do chronického štádia.
2.Chronická mentálna anorexia - pri chronickej forme dochádza k akceptácii minimálnej hmotnosti, môže pretrvávať veľmi dlho, pretože príbuzní často nespozoruje, že postihnutý je stále rovnako chorobne závislý na zníženom energetickom príjme, ako v akútnej fáze.
 
Delenie podľa prevládajúceho spôsobu znižovania hmotnosti:
Je dobré vedieť, že kontrola hmotnosti u anorektičiek môže prebiehať rôzne. V populácii prevažuje názor, že anorektička zvracia. Môže potom vzniknúť mylný názor, že keď dievča (alebo chlapec) nezvracia ale inak vykazuje znaky ochorenia, nemá s anorexiou čo do činenia. V nasledujúcom texte vám chceme ukázať, že existujú dva rozdielne druhy anorektičiek, z ktorých každý má svoj špecifický spôsob redukcie a kontroly hmotnosti, ale obidva druhy sa môžu aj kombinovať...
 1.Reštriktívny typ - váhový úbytok je dosiahnuté najmä obmedzením príjmu potravy, hladovaním alebo prehnaným telesným cvičením. Pacientky sa neprejedajú ani nevracajú.
2. Bulimický (purgatívny) typ - dochádza k prísnemu obmedzeniu príjmu potravy, ktoré je striedané epizódami záchvatového prejedania a zvracania.

1.4 Príčiny ochorenia
- nedostatočne saturovaná emocionalita,
- prekrývanie a neriešenie rodinných alebo individuálnych problémov,
- životný štýl predstierania rodinnej bezproblémovosti,
- tlak na dieťa dosahovať vysoké méty už od útleho veku,
- zo strany najbližších pretrvávajúca očakávaná úspešnosť vo všetkých rovinách,
- podvedomý strach z odmietnutia, zlyhania.

V dnešnej dobe významnú úlohu pri vzniku choroby zohráva silne vyzdvihovaný spoločenský status, kult tela a vzory byť „in“. Existujú domnienky, že rodinné prostredie prispieva k vzniku tohto ochorenia. Najmä nadmerne ochraňujúce rodiny, zdanlivo dokonalé a so strednou až vysokou životnou úrovňou, majú väčšiu pravdepodobnosť výskytu tohto ochorenia v rodinnom kruhu. Anorektické ženy majú inteligenčný kvocient presahujúci priemer, zvyčajne sú to osoby tiché so sklonom k samotárstvu. 
 
Jednou z príčin vzniku mentálnej anorexie, resp. bulímie môže byť aj komunikácia v rodine. Chudnutím či priberaním totiž môže postihnutá dcéra skutočne volať po väčšej pozornosti zo strany najbližších, ktorá jej chýba a ktorú chce dosiahnuť práve takýmto drastickým spôsobom. Keďže štartovacím obdobím anorexie a bulímie býva obdobie puberty, práve komunikácia dospievajúceho dievčaťa s rodičmi zvyčajne naráža na najrôznejšie prekážky. Stáva sa, že nemá záujem komunikovať, hovoriť o sebe a svojich problémoch s matkou a rodičmi vôbec, a tak ju teda oni nechávajú žiť po svojom. Všetko je však o trpezlivosti a rodičia i celá rodina by mala dospievajúcemu dievčaťu pomôcť vyjadriť negatívne i pozitívne pocity, nezhadzovať ju za jej pubertálne prejavy a obozretne posudzovať jej vzhľad a telesné zmeny.
 
Zdá sa, že existuje aj genetická alebo dedičná zložka podieľajúca sa na vzniku anorexie. To vysvetľuje, prečo deti alebo sestry pacientok s anorexiou majú vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie toto ochorenie.
 
1.5 Signály a sprievodné prejavy choroby
Prvé príznaky sa len ťažko zachytávajú, často pôsobia ako prirodzená neškodná túžba dobre vyzerať a starať sa o seba. Sú však signály, ktoré sú opakovane vysielané:
- hyperaktivita, nadmerná športová činnosť,
- dievča chudne  a začína sa skrývať do voľného oblečenia,
- jedlo sa stáva dominantnou témou,
- časté diéty a skúmanie kalórii a energie v jednotlivej strave,
- pije veľa kávy a diétnych nápojov,
- neobjektívny pohľad na svoje telo a váhu,
- zdanlivo objektívne odmietanie spoločného stolovania s rodinou,
- postupne sa zvyšujúca frekvencia reakcií typu: „teraz nemám chuť“, „už som jedla“,   „najem sa neskôr“ a podobne,
- objavuje sa sklon k izolácii od vrstovníkov,
- únik do depresie,
- zmena charakteru, postojov a hodnôt vnímania sveta.

1.6 Z telesného hľadiska sú významné zmeny
- zmena telesného vzhľadu, výrazný úbytok váhy, kruhy pod očami, zhoršenie pleti,
- závrate, nízky tlak, nepravidelný tep srdca,
- časté infekcie, dehydratácia, ľadvinové problémy,
- znížená citlivosť na chlad, bolesť a únavu,
- poruchy menštruácie.

1.7 Prejavy Anorexie

Existuje séria spoločných charakteristík definujúcich toto ochorenie:
 
1.7.1 Psychické poruchy
1.Odmietanie udržať si telesnú hmotnosť vyššiu ako 85% teoreticky vypočítanej vhodnej hmotnosti. V úvodnej fáze sa ochorenie môže prejavovať ako malá posadnutosť telesnou hmotnosťou a snahou nepribrať, niekedy podporovaná aj okolím. Táto posadnutosť núti jedinca znižovať príjem potravy, opakovane sa vážiť a počítať každú chvíľu svoju ideálnu hmotnosť. Postupne sa zjavuje intenzívny strach z obezity, hoci postihnutý jedinec má v skutočnosti hmotnosť pod hranicou teoretickej ideálnej hmotnosti.
Výsledkom je nasledujúce správanie:
– Únikové techniky, ktorých cieľom je nejesť, bez toho, aby si to okolie všimlo. Výhovorky aby jedinec mohol „jesť“ mimo domu, údajná nevoľnosť, ktorá mu zabraňuje prijímať potravu, schovávanie a skladovanie jedla, atď. 
–Pravidelné vyvolávanie zvracania, ktoré vedie k bolestiam brucha, páleniu záhy z podráždenia pažeráka žalúdočnou kyselinou a podráždenie hrdla neustálym návratom potravín premiešaných s kyselinou.
– Používanie diuretík (lieky na odvodnenie), laxatív (preháňadlá) a klyziem (výplach čriev) s cieľom odstrániť čo najskôr stravu z organizmu.
– Intenzívne telesné cvičenie s cieľom odstrániť „prebytočný tuk“.
– Prežívanie pocitov skutočnej blaženosti nad stratou telesnej hmotnosti.
 
2.Narušené vnímanie vlastného tela. Chorý jedinec doslova stratí náhľad na svoju postavu a pri pohľade do zrkadla sa vidí tučný, hoci skutočnosť je úplne odlišná. Z toho sebaklamu pramení najväčší problém pri zdolávaní ochorenia, lebo všetky pokusy presvedčiť jedinca o jeho nadmernom vychudnutí stroskotajú na jeho presvedčení o vlastnej nadváhe. Za vzor si jedinec berie a napodobňuje nejakú známu osobnosť, ktorá sa vyznačuje extrémnou chudosťou a získava hlboké opovrhovanie (dokonca nenávisť) k obéznym jedincom.
 
3.Odmietanie ochorenia – napriek informačným kampaniam a radám zo strany  blízkych a lekárov si vo väčšine prípadov pacient ochorenie nepriznáva. Nezriedka je choroba sprevádzaná obrazom ťažkej depresie, ktorá sa stupňuje v priebehu trvania choroby a vedie k pokusom o samovraždu.
 
1.7.2  Telesné poruchy

1.Vznik amenorey, t.j. strata menštruácie počas aspoň troch po sebe idúcich menštruačných cyklov, prakticky u všetkých žien s týmto ochorením. Vzniká následkom straty telesného tuku, ktorý je potrebný na správnu tvorbu ženských pohlavných hormónov. Často možno pozorovať zníženie alebo stratu libida, čiže sexuálnej chuti, ktorá môže vyústiť až do fóbie či odporu voči sexu. U mužov typicky vzniká impotencia.
 
2. Viaceré príznaky a znaky v dôsledku nedostatočného príjmu potravy a postupnej podvýžive ako zápcha ( pre nedostatočný objem stolice) , opuchy dolných končatín ( v dôsledku straty bielkovín), zvýraznenie ochlpenia u žien ( narušenie hormonálnej rovnováhy).
 
3.Nepravidelný srdcový rytmus, pocity úzkosti v hrudníku – u dievčat (chlapcov), ktoré sa „prečisťujú“ liekmi na zvracanie, dochádza k strate draslíka a krajné prípady sa končia smrťou .

4.Poškodenie obličiek – dôsledok užívaných diuretík a preháňadiel .Poškodená pečeň – aby anorektičky netrápil hlad, pijú alkohol a užívajú lieky na upokojenie.

5.Zlý chrup – zo zvracaní, ale v prípade anorektičiek najmä pri vynechaní menštruačného cyklu, keď dochádza k stratám vápnika zo zubov .Úbytok svalovej hmoty – pri hladovaní si organizmus berie bielkoviny „požieraním“ vlastnej svalovej hmoty.
 
6.Poškodený žalúdok – zvracaním dochádza k znefunkčneniu záklopky žalúdka, ku gastritíde.

7.Tzv. nedorastenie – ak porucha príjmu potravy nastúpila v mladom teenagerskom veku.

8.Nízky tlak krvi – dôsledok zlého krvného obehu.
9.Opuchy slinných žliaz na krku – pri minimálnom jedle takmer nepijú a z toho majú husté sliny : dochádza k upchaniu slinných žliaz.

10.Strata tonusu (napätia) pokožky – chýba vrstvička telesného tuku, zabezpečujúceho izoláciu od hladu.
11. Málokrvnosť, poruchy spánku, zmätenosť, strata kostnej masy, anorektičky majú zvýšenú hladinu cholesterolu, nízka hladina cukru spôsobuje úzkosť.
 
1.8 Liečba anorexie  
Prvým a zároveň najhorším krokom, pre úspešnú liečbu je priznať si, že porucha prijímania potravy je choroba a je potrebné sa liečiť. Pacienti za lekármi prichádzajú až vtedy, keď im rôzne telesné komplikácie doslova ohrozujú život. Ochorenie spôsobuje dlhodobé problémy nielen samotným pacientom, ale aj ich rodinám. Narúša všetky oblasti života – osobné, sociálne aj profesionálne. S trvaním poruchy navyše rastie riziko vzniku iných závislostí (alkohol, drogy) a pokusov o samovraždu.

Liečba je veľmi obtiažna, zdĺhavá a žiaľ pri rozvinutých prípadoch len minimálne úspešná. Je to kombinácia psychiatrickej liečby a komplexnej realimentácie. Ľudia trpiaci poruchami stravovania chcú byť nezávislí a nie sú zvyknutí s niekým sa o svoje pocity deliť a už vôbec nie so psychológom či psychiatrom. Pocit hanby a rozpakov nad neovládnutím tohto problému im bráni sa otvoriť a zveriť sa s ním. Tento problém je príliš komplexný nato, aby sa riešil laicky. Pomoc odborníka je nielen prípustná, ale nevyhnutná. Liečba je veľmi efektívna, pokiaľ sa zvolí správna cesta, individuálna terapia, skupinová terapia, výživné poradenstvo či medikácia. V niektorých prípadoch je najvhodnejšia hospitalizácia. Z preventívneho dôvodu je mimoriadne dôležité ochorenie podchytiť už pri prvých prejavoch a nepodceňovať opakované hladovky a výrazný pokles hmotnosti dieťaťa. Dôležitú úlohu zohráva rodina, ale len vtedy, ak má postihnuté dieťa k rodičom dobrý vzťah a dôveru. V prípade negatívneho vplyvu rodinného prostredia je potrebné odlúčenie pacienta z tohto prostredia, minimálne na dobu absolútneho vyliečenia. V takomto prípade by sa však aj rodičia mali zamyslieť či nespravili chyby vo výchove, či nemali preexponované a nesplniteľné požiadavky na svoje dieťa.

Cieľom liečby je:
1. Obnoviť primeraný stav výživy v rámci vhodných limitov: to je nezriedka možné len po umiestnení jedinca do špecializovaného zariadenia. V najťažších prípadoch je treba pristúpiť k podávaniu umelej výživy do žily alebo cez sondu zavedenú do žalúdka. Pacienti nezriedka trpia infekciami vzhľadom na úbohý stav imunitného systému. V tejto fáze je indikovaný absolútny pokoj a oddych s cieľom maximálne znížiť energetický výdaj.
2.Upraviť správanie týkajúce sa príjmu stravy. ako prevencia ťažkého stavu podvýživy či v rámci liečby ťažkého stavu ochorenia vo fáze telesného zotavovania sa. Denne je potrebné kontrolovať telesnú hmotnosť a tiež diskrétne sledovať množstvo prijatej potravy.
3.Odstrániť psychologické a biologické stopy podvýživy, aby sa prerušil bludný kruh ochorenia. Tu zohráva dôležitú úlohu rodina, ktorá musí byť náležite informovaná a poučená psychiatrom o opatreniach potrebných na dosiahnutie úplného vyliečenia pacienta.

1.9 Ako môže anorexia skončiť?
Mentálna anorexia vedie zo všetkých psychických porúch najčastejšie k smrti. Uvádza sa, že 40% jedincov sa uzdraví, 15% sa zlepší, 20% sa nezlepšuje a prechádza do chronického štádia s kolísavým priebehom, asi 5% sa naopak stane obéznymi, 15-20% chronických prípadov končí samovraždou. Paradoxne úvodná odpoveď na liečbu býva priaznivá, ale prchavá, preto často dochádza k návratu choroby a nezriedka k pocitom zúfalstva u rodinných príslušníkov. Tieto relapsy nie sú nevyhnutne zlým prognostickým znakom a zjavujú sa až v 50% prípadov. Asi tretina pacientov musí byť opakovane hospitalizovaná vzhľadom na vznik spomínaných komplikácií.
 
2.Rozdiel medzi anorexiou a bulímiou

Rozdiel medzi anorexiou a bulimiou  je často neostrý, jednotlivé formy ochorenia môžu prechádzať z jednej do druhej. Odborníci sa ešte aj dnes rozchádzajú v názoroch, či sa jedná o protipóly jednej choroby, alebo sa majú liečiť jednotlivo. Je nesporné, že majú mnoho spoločného. Pre anorexiu je typické, že pacient drží neprimerane prísnu diétu a pri bulímii pojedá veľké množstvo jedla, aby ho v zápätí vyvracal. Prechod od jednej choroby k druhej býva veľmi plynulý. U mnohých pacientiek sa symptómy stretávajú, vtedy sa hovorí o bulimanorexii.

Pri bulímii je spôsobom znižovania váhy zvracanie, odvodňujúce prostriedky a preháňadlá a rôzne diétne prípravky V rodinách bulimických pacientiek často nájdeme vplyv nesprávnych alebo chaotických jedálnych návykov, častejšie sa tam vyskytujú depresívne problémy a závislosti, rôzne zraňujúce zážitky z detstva alebo z obdobia pred vznikom ochorenia.

Charakterové vlastnosti, ktoré k ochoreniu prispievajú
:
- perfekcionizmus, zvýšená sebakritickosť a veľké očakávania
- úzkosť, neistota a pocit bezmocnosti
- puritánstvo a asketizmus
- zraniteľnosť
- závislosť
- sebakritickosť
- nestálosť
- impulzívnosť

3.Názor odborníka
Klinický psychológ František Skokan: „F 50 nie je americký bombardér, ale označenie choroby. Konkrétne ide o mentálnu anorexiu (F 50.0), ktorá sa vyskytuje nielen u dospievajúcich dievčat a mladých žien, ale aj detí blízko puberty a dokonca starších žien po menopauze. Problém anorexie pramení najmä z rodiny, kde sa kladie dôraz na výkon a úspech. Predovšetkým matky nie sú spokojné so svojou ratolesťou, chcú od nej viac, resp. pochybujú o jej schopnostiach. Postihnuté dievčatá nadobúdajú pocit, že ak chcú v rodine „prežiť“ a nemôžu voči nej prejaviť svoj hnev, tak sa stávajú neústupné vo vzťahu k svojmu telu. Dospievajúce dievča sa bráni prechodu na ženu možno aj preto, aby sa nepodobalo matke. Anorexiu sprevádzajú rôzne endokrinné a metabolické poruchy telesných funkcií a vysoká úmrtnosť (5 až 20 % postihnutých). Liečba je dlhodobá, často teba liečiť aj sprevádzajúce prejavy, a preto by nemala chýbať psychoterapia. Mentálna bulímia (F 50.2) má veľa spoločných psychologických čŕt s anorexiou, vrátane nadmerného záujmu o tvar tela a hmotnosť. Do popredia sa dostáva fakt ako sa nepáčiť, nebyť objektom zmyselnosti, strach z prijatia roly „ženy“ so všetkým čo k tomu patrí. Opakované zvracanie často zaviní ďalšie komplikácie, ktoré treba liečiť liekmi. Veľmi dôležité je psychoterapeutické vedenie na ceste stať sa  dospelou ženou a matkou.“

4. Aký je život po anorexii?
Pretože anorexia sa začína niekedy v dobe veľkých životných zmien jedinca, môže byť naozaj ťažké predstaviť si normálny život bez nej. Mnoho dievčat stratilo normálne dospievanie, ideálnu dobu, kedy ostatné objavujú kontakty s vrstovníkmi, experimentujú s uvoľňovaním z rodiny a hľadajú vlastnú nezávislú identitu a vlastné životné ciele. Strata priateľov môže byť obzvlášť pre hanblivých jedincom dôvodom zostať v chorobe. Preto je dôležité znovu nájsť rozumné ciele a zmenu životného štýlu.

Anketa
Našu anketu sme robili medzi ľuďmi vo veku od 16 do 45 rokov. Zastúpenie mužov a žien bolo rovnaké. Oslovili sme 50 náhodne vybraných ľudí.
 
1. Viete čo je  anorexia?
a) Áno 50
b) Nie  0
 
2.Myslite si, že môže byť táto choroba dedičná?
a) Áno 12
b) Nie  38 
 
3. Viete aký je rozdiel medzi anorexiou a bulímiou?
a) Áno 29
b) Nie  21
 
4.Myslite si, že sa  na túto chorobu umiera?

a) Áno 19
b) Nie  31
 
5. Keby ste mali anorexiu vyhľadali by ste odbornú pomoc?
a) Áno, určite  46
b) Nie, snažili by sa to vyriešiť sami  4
 
6. Myslite ,že anorexiou trpia viac chlapci alebo dievčatá?
a) Dievčatá 42
b) Chlapci 6
c) Nevedeli sa rozhodnúť 2
 
7.Čo je podľa vás nebezpečnejšie anorexia alebo bulímia?
a) Anorexia  26
b) Bulímia  15
c) Obidve sú rovnako nebezpečné 9

8.Stretli ste sa už s niekým kto anorexiu mal?
a) Áno 11
b) Nie  32
c) Stretol, no dozvedel som sa to až po vyliečení  7
 
Výsledok ankety: Po prezretí našich dotazníkov sme boli prekvapené z odpovedí ľudí. Očakávali sme menšie vedomosti o tejto duševnej chorobe, ale ľudia nás prekvapili. Často od nás vyžadovali ešte aj nové informácie o anorexii, knihy v ktorých si o nej môžu prečítať, či internetové stránky, kde by si o chorobe mohli prehĺbiť ich znalosti. Aj napriek tomu, že nie veľa ľudí sa stretlo z anorexiou, majú záujem sa o nej dozvedieť čo  najviac.

Záver
Záverečné slová by sme radi adresovali mladým dievčatám, takmer ešte deťom. Staré porekadlo hovorí: „Nie je všetko zlato čo sa blyští“. Ani život modeliek nie je tak ideálny, ako si snáď predstavujete a ako je uvádzaný v televízii a časopisoch. Aby sa udržali v kurze dnešných modelingových trendov,  žiada si to od nich prakticky takmer stále hladovanie, s možnými trvalými negatívnymi následkami na telesnom, ale aj  duševnom zdraví. Svedčí o tom častý výskyt alkoholických či drogových excesov, ku ktorým sa dievčatá vo vypätej konkurenčnej atmosfére utiekajú. No a to je začiatok konca nie len ich kariéry, ale aj ich zdravia. Príroda a náš svet je preto tak pekný, lebo je pestrý. A pestrí musíme byť aj my ľudia. Odlišní  v tom čo robíme, ako to robíme, ako žijeme, ako vyzeráme. Po svete nemôžu chodiť samé superštíhle až vychudnuté modelky. Ak vám príroda prisúdila pevnejšiu konštitúciu a cítite sa v pohode, nie je dôvod na tom nič meniť, prvoradé kritérium je zdravie. Stravujte sa pestro, tak ako to vyžaduje váš vek, fyzické  a psychické zaťaženie, síce striedmo, ale nehladujte. A celkom na záver. Existuje a vy určite poznáte množstvo iných, zmysluplnejších  povolaní, ktoré by ste vedeli vykonávať po celý život a ktoré viac naplnia a uspokoja váš duševný svet.   

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu