Kardiopulmonálna resuscitácia

Kardiopulmonálna resuscitácia
 
ÚVOD
Tému kardiopulmonálna resuscitácia (KPR) sme si vybrali preto, lebo jej znalosť je v dnešnej uponáhľanej dobe veľmi dôležitá a nikdy nevieme, kedy a komu ju budeme musieť poskytnúť. Aj keď sa základy resuscitácie spomínajú už na základnej škole, mnohí z nás by ju neboli schopní poskytnúť v praxi. Cieľom našej práce je vyzdvihnúť jej význam, ktorý je často rozhodujúci v otázke života a smrti. Správne a včas vykonaná KPR rozhoduje o ďalšom osude postihnutého. Prvá pomoc je bezprostredná, väčšinou laická, podaná zranenej alebo chorej osobe. Jej účelom nie je nahradiť lekárske ošetrenie ale udržiavať vitálne funkcie (dýchanie, krvný obeh, vedomie) až do príchodu špecializovanej pomoci.

Treba si uvedomiť, že prvých pätnásť minút je kritických a zbytočné otáľanie len znižuje šancu na prežitie. Každá premárnená sekunda je rozhodujúca, lebo už po piatich minútach odumierajú mozgové bunky a mozog postupne odumiera. Aj keď podáte neúplnú a mozaikovitú prvú pomoc určite bude lepšia ako žiadna a na toto netreba zabúdať. V našej práci ďalej riešime rozličné situácie, kedy je KPR nevyhnutná a to napríklad pri topení alebo zasiahnutí elektrickým prúdom. Taktiež poukazujeme na rozdiel podania prvej pomoci dieťaťu a dospelému.

Hlavnou problematikou, ktorou sa naša práca zaoberá je priebeh a postup pri KPR a chceme zdôrazniť, že pri jej poskytovaní treba prekonať strach a ihneď konať. Ak sme svedkom nehody a neposkytneme ju okamžite, žiadni profesionálni záchranári a najlepšia nemocnica už nedokážu zabrániť trvalým následkom, až smrti. Naša práca je doplnená výstižnými obrázkami a fotkami, ktoré slúžia na lepšie porozumenie a predstavu podania kardiopulmonálnej resuscitácie. Je možné, že sa v živote neocitnete v situácii kedy bude jej poskytnutie potrebné, ale jej ovládanie nikdy nie je na škodu. 

1. Právne dôsledky neposkytnutia prvej pomoci

• 177 Trestného zákona
(1) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

• 178 Trestného zákona
Vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

2. Všeobecná charakteristika kardiopulmonálnej resuscitácie
Človeka, ktorý navonok nejaví už nijaké známky života, často možno ešte zachrániť pomocou oživovacieho zásahu- KPR. Kardiopulmonálna resuscitácia je súbor výkonov, ktoré majú okamžite zabezpečiť alebo obnoviť cirkuláciu okysličenej krvi u postihnutého so zlyhaním jednej či viacerých životných (vitálnych) funkcií (vedomie, dýchanie , pulz - činnosť srdca).
Krv sa okysličuje v pľúcach a srdce ako pumpa zabezpečuje jej rozvod do tkanív ľudského tela. Najcitlivejším orgánom na nedostatok kyslíka je mozog (cerebrum), kde sú bunky sivej hmoty po zastavení prísunu kyslíka poškodené už do 3-5 minút. Zastavenie obehu krvi môže byt primárne - pri zlyhaní srdca ako pumpy (fibrilácia  komôr, asystolia) alebo sekundárne, po zlyhaní okysličovania krvi v pľúcach, po vykrvácaní, alebo dlhotrvajúcom šoku.
 
Kardio – srdce, srdcový
Pulmo - pľúca 
Resuscitation - oživovanie 

3. Kedy neposkytovať a skončiť KPR?
KPR nezačíname ak sú prítomné znaky smrti ako napríklad znaky rozsiahleho poškodenia tkanív, posmrtné škvrny, posmrtná stuhnutosť, posmrtné vysychanie rohoviek a slizníc, dekapitácia...
a) posmrtné škvrny - začínajú sa vyvíjať asi 30 minút po smrti v najspodnejších častiach, sú tmavofialovej farby a po zatlačení prstom v mieste tlaku vyblednú.
b) posmrtná stuhnutosť - začne sa vytvárať na svaloch tváre asi dve hodiny po smrti a postupuje smerom nadol, kompletne sa vyvinie po 12-24 hodinách.
c) posmrtné vysychanie rohoviek a slizníc - býva rýchle a časté v teplom prostredí a pripája sa k nemu mŕtvolný zápach.
Pri chýbaní týchto znakov by sa KPR mala začať vždy, pokiaľ neexistuje iný právny alebo medicínsky dôvod ju nezačať.
 
KPR ukončíme v prípade: 1. obnovenia efektívnej spontánnej cirkulácie a ventilácie
2. príchodu inej zodpovednej osoby, ktorá pokračuje v KPR
3. odovzdania postihnutého pracovníkom systému urgentnej
prednemocničnej  pomoci
4.vyčerpania záchrancu keď už ďalej nevládze efektívne
resuscitovať

4. Kedy začať KPR?
 
Diagnózu náhlej zástavy obehu je nutné stanoviť okamžite pri zistení:
• bezvedomia
• zástavy dýchania
• nenahmatatetľného pulzu na krkavici alebo stehennej tepne (u dospelých a väčších detí) alebo nenahmatateľného úderu srdcového hrotu (u novorodencov a malých detí) či tepu na a. axillaris.
• keď necítime na svojej koži (tváre  či ruky priloženej k ústam postihnutého) prúd vydychovaného vzduchu
• keď nevidíme dýchacie pohyby hrudníka
• keď nepočujeme vdych ani výdych postihnutého.
 
Rozdelenie KPR: 1. základná KPR
2. rozšírená KPR

4.1 Základná kardiopulmonálna resuscitácia
 
Základná kardiopulmonálna resuscitácia (Z-KPR) zahŕňa udržiavanie priechodných dýchacích ciest (DC), podporu dýchania a krvného obehu bez použitia pomôcok iných ako ochranné a izolačné. Patrí sem aj rozpoznanie náhleho zastavenia krvného obehu, stabilizovaná poloha na boku a postup pri náhlom upchatí DC cudzím telesom. Z-KPR vykonávajú laici, ale zároveň je aj základňou, na ktorej zdravotníci pokračujú rozšírenou KPR.
 
POSTUP PRI ZÁKLADNEJ KARDIOPULMONÁLNEJ RESUSCITÁCII
❏ Zistiť reakciu postihnutého na podnety (oslovenie, zatrasenie), ak je v bezvedomí, dať hlavu do záklonu a zistiť prítomnosť dýchania;
❏ Ak dýcha normálne (nielen lapavé agonálne dychy), otočiť do stabilizovanej polohy;
❏ Ak nedýcha normálne, zakričať o pomoc alebo telefonovať na tiesňové číslo;
❏ Čím skôr začať kompresie hrudníka v jeho strede – u dospelého do hĺbky 4–5 cm, frekvenciou 100 . min-1;
❏ Po 30 stlačeniach dať hlavu postihnutého do záklonu a dvakrát vdýchnuť tak, aby bolo vidieť nadvihnutie hrudníka;
❏ Kompresie hrudníka a dýchanie striedať v pomere 30 : 2, až kým postihnutý nezačne dýchať;
❏ Pokračovať v resuscitácii až do príchodu kvalifikovanej pomoci alebo začiatku normálneho dýchania postihnutého, alebo do vyčerpania záchrancu.
 
V rámci základnej KPR nezisťujeme nič iné okrem prítomnosti vedomia a dýchania. Lapavé dychy sa nepovažujeme za dýchanie, pretože skoro polovica postihnutých má lapavé dychy ešte niekoľko minút po zastavení krvného obehu. Uvoľnenie dýchacích ciest robíme záklonom hlavy. Trojhmat je príliš zložitý na nácvik a zapamätanie pre laikov (často aj pre zdravotníkov). Poloha rúk je v strede hrudníka a v strede hrudnej kosti. Presné vymeriavanie nie je rozhodujúce.
 
Resuscitácia dospelých sa začína kompresiami hrudníka, nie vdychmi!!!
Vdychy trvajú 1 sekundu a dýchanie z úst do úst má byť také hlboké, aby bolo vidieť. nadvihnutie hrudníka postihnutého pri vdychu. Ak nie je vdych možný, treba skontrolovať ústa, odstrániť cudzie telesá a prípadne zvýrazniť záklon hlavy. Pri neochote dýchať je možné robiť len stláčanie hrudníka (lepšie ako nič). Je to núdzové riešenie, nie všeobecne akceptovateľné odporúčanie. Pri náhlom zastavení srdca ostáva v organizme zásoba kyslíka, a tak obnovenie krvného obehu je dôležitejšie ako čokoľvek iné. Toto odporúčanie sa netýka zdravotníckych pracovníkov, u ktorých je predpoklad, že majú bariérové pomôcky. Kompresie a dýchanie sa striedajú vždy v pomere 30 : 2, nerobia sa žiadne prestávky na zisťovanie obnovenia obehu.
 
4.2 Rozšírená kardiopulmonálna resuscitácia, defibrilácia
Pri včasnom, okamžitom začatí a nepretržitom vykonávaní KPR prvým svedkom vzniku zastavenia krvného obehu bol preukázaný jednoznačný prínos a rovnako prínos včasnej defibrilácie automatickým, poloautomatickým alebo ručne ovládaným defibrilátorom. Naopak, nebol preukázaný jednoznačný prínos zabezpečenia priechodnosti dýchacích ciest intubáciou a podávania liekov. Zistilo sa síce lepšie prežívanie na mieste vzniku príhody vyjadrené vyšším percentom pacientov s obnovením spontánnej cirkulácie, ale bez vplyvu na zvýšenie podielu prepustených z nemocnice po KPR bez neurologického deficitu.
 
Defibrilácia
Najčastejšou príčinou zástavy srdca je veľmi rýchlo a úplne nepravidelné kmitanie komôr srdca - fibrilácia srdca – komorová fibrilácia. Táto porucha rytmu srdca okamžite zastavuje krvný obeh a takmer okamžite vyvoláva aj stratu vedomia. Túto nebezpečnú arytmiu srdca je možné zrušiť pomocou krátkeho, ale veľmi silného elektrického impulzu, ktorý chaotickú elektrickú aktivitu srdca zastaví. Srdce sa po elektrickom impulze môže opäť rozbehnúť svojim prirodzeným rytmom. K fibrilácii komôr najčastejšie dochádza pri počiatočnej fáze infarktu myokardu, ale môže k nej dôjsť aj pri iných závažných ochoreniach srdca. Na vyvolanie efektu defibrilácie sa používa špeciálny prístroj - defibrilátor.
 
Defibrilátor
Ide najčastejšie o prenosný elektrický prístroj, ktorý sa skladá zo zdroja elektrického napätia, monitoru (zobrazuje rytmus srdca) a z dvoch najčastejšie oválnych elektród s izolovanými držadlami (prikladajú sa na hrudník). Pre zlepšenie kontaktu medzi elektródami a ľudským telom (kožou) sa používa gél. Elektródami sa sníma z povrchu tela EKG-signál, ktorý slúži na určenie druhu arytmie, zároveň však slúžia na prenos elektrického impulzu - výboja pre vyvolanie efektu defibrilácie. Elektrický impulz zasiahne nie len srdce, ale aj ostatné svaly a orgány ľudského tela, takže pri defibrilácii dochádza k silnému šklbnutiu celého tela. V momente defibrilácie sa nesmie nikto dotýkať pacienta (ani postele, príp. ležadla), pretože by mu hrozilo zasiahnutie týmto impulzom – elektrickým výbojom. Ak prvý impulz nedokázal napraviť rytmus srdca, používa sa defibrilácia opakovane. Účinnosť defibrilácie klesá úmerne k času, ako dlho už zástava krvného obehu (srdca) existuje a je závislá aj na kvalite vykonávanej
resuscitácie.
 
5. Špeciálne resuscitačné situácie
 
5.1 Topenie
Častou príčinou náhlej smrti v Európe je hypoxia (nedostatok kyslíka v organizme). Predpokladom prežitia po topení je okamžitá resuscitácia prvým svedkom nehody a aktivácia záchrannej služby tak, aby sa pomocou ventilácie, perfúzie (prietok tekutiny určitým prostredím) a oxygenácie (okysličenie) zvýšil počet prežívajúcich na mieste a bez neurologického poškodenia. Postihnutí, ktorí sú dopravení do nemocnice so spontánnou cirkuláciou a dýchaním, majú dobrú prognózu.
Výskyt. Predpokladá sa výskyt 0,8–1,5 prípadu sa 100 000 obyvateľov za rok vo vyspelých krajinách. V ekonomicky menej rozvinutých a nerozvinutých krajinách sa utopí ročne až 97 % zo všetkých obetí topenia (odhad 450 000 ľudí za rok). V 70 % prípadov topenia je pridruženou príčinou alkohol (v koincidencii (súbeh) s ochorením, napr. epilepsia, diabetes mellitus, hypertenzia a iné), u malých detí zase nedostatočný dohľad zodpovedných osôb.
 
KPR pri topení:
- Obnova dýchania. Dýchanie je prvou a najdôležitejšou liečbou pri topení na zabránenie alebo zmiernenie hypoxie (nedostatok kyslíka v organizme). Dýchať treba začať ihneď, ak sa dá ešte v plytkej vode pred úplným vytiahnutím. Trénovaný záchranca (na zachraňovanie vo vode) môže začať s dýchaním už v hĺbke na plávacej pomôcke. Ak postihnutý nedýcha po uvoľnení dýchacích ciest, treba dýchať 1 minútu z úst do úst alebo pomôckou. Ak nezačne dýchať spontánne, ďalší postup závisí od vzdialenosti od brehu. Ak je možné dostať topiaceho na breh do 5 minút, ťaháme k brehu a pokračujeme v dýchaní. Ak je predpokladaná doba vytiahnutia dlhšia ako 5 minút, dýchame ešte 1 minútu a potom vyťahujeme na breh bez ďalších resuscitačných postupov. Nie je nijaký dôvod na odstraňovanie aspirovanej vody. Jednak väčšina postihnutých aspiruje len malé množstvo a voda je aj tak okamžite absorbovaná do centrálnej cirkulácie. Jediným spôsobom na odstránenie väčšieho množstva vody, ak je prítomná v dýchacích cestách, je odsávanie. Všetky ostatné spôsoby môžu stav zhoršiť. Stláčanie hrudníka je indikované len pri evidentnej obštrukcii pevným telesom.
- Obnova cirkulácie. Po vytiahnutí z vody sa skontroluje dýchanie a prípadne pulz (len profesionálny záchranár). Nahmatať pulz môže byť ťažké pre podchladenie. Ak postihnutý nedýcha a pravdepodobne nie je hmatateľný pulz, alebo sú pochybnosti, nestrácame čas a začneme so stláčaním hrudníka. Kompresie hrudníka vo vode sú neúčinné.
 
Topenie v sladkej vode – voda je hypotonická, veľmi rýchlo sa vstrebáva do krvného obehu, zrieďuje krv a dochádza k preťaženiu srdca s následným zlyhaním obehu.
 
Topenie v slanej vode – voda je hypertonická, nasáva tekutinu z krvi do pľúcnych alveol, vzniká pľúcny edém (vodnatý opuch tkaniva) a zahustenie cirkulujúcej krvi.
 
5.2 Poranenie elektrickým prúdom

Zasiahnutie elektrickým prúdom má odlišný charakter od samotných úrazov. O ohrození života rozhoduje predovšetkým intenzita elektrického prúdu, pričom jednosmerný prúd je menej nebezpečný ako striedavý. Prúd vysokého napätia (nad 1 000 V) často spôsobuje vážne zmeny v tkanivách, účinkuje veľmi krátko a postihnutému sa rýchlo vracia vedomie, no zostáva riziko opätovného upadnutia do bezvedomia. Zasiahnutie elektrickým prúdom sa prejavuje miestnymi a celkovými účinkami. Z hľadiska bezprostredného ohrozenia života sú nebezpečné celkové účinky. Keď sa zdroja elektrického prúdu dotkne dlaň, tetanicky zovrie vodič, takže postihnutý sa ho nemôže pustiť. Vzniká elektrický šok s tetanickými sťahmi svalstva a strata vedomia. Nasleduje pád, pri trvajúcom kontakte s prúdom kŕče. Postihnutý máva fialovú až modrú tvár. Prakticky ide o zastavenie obehu a dýchania, čo vyžaduje kardiopulmonálnu resuscitáciu. V rámci prvej pomoci treba ihneď odpojiť postihnutého od zdroja prúdu bez ohrozenia vlastnej bezpečnosti záchrancu a potom začať neodkladnú resuscitáciu.

Pri zasiahnutí bleskom je organizmus v časovom intervale pár milisekúnd zasiahnutý napätím niekoľkých miliónov voltov a intenzitou niekoľko stotisíc ampérov. Postihnutý stráca vedomie, zastavuje sa dýchanie a vzniká fibrilácia (mihanie) srdcového svalu. Výsledkom pôsobenia tejto úžasnej elektrickej sily sú hĺbkové popáleniny až zuhoľnatenie.
 
5.3 Otravy (Intoxikácie)
Intoxikácie sú chorobné stavy vznikajúce vniknutím jedu do ľudského organizmu v dávke, ktorá je schopná vyvolať otravu alebo zánik organizmu. Podľa priebehu sa rozdeľujú otravy na akútne a chronické, podľa príčin na náhodné, úmyselné a priemyselné. Pri prvej pomoci záleží aj na tom, ako sa škodlivá látka dostala do organizmu. Pri inhalačných otravách sa škodlivá látka vylučuje z tela dýchacími cestami, preto je dôležité vyniesť postihnutého za zamoreného ovzdušia a udržiavať priechodnosť dýchacích ciest tak, aby vylúčenie škodlivín dýchaním bolo čo najľahšie. Ak ide o bezvedomie, je potrebné udržať vitálne funkcie (krvný obeh, dýchanie). Liečba otráv je nešpecifická (spoločná pre všetky typy) a špecifická. Nešpecifická liečba spočíva v zabezpečení životne dôležitých funkcií a ich obnove. Špecifická liečba závisí od druhu otravy. Niektoré jedy majú špecifický protijed – antidotum. V zdravotníckom zariadení majú k dispozícii základné antidotá.
 
5.4 Polytraumatizmus

Úraz (trauma)
Je krátkodobý vplyv vonkajších (fyzikálnych a chemických) síl na organizmus, ktorý spôsobí anatomické a funkčné zmeny. Poranenie je bezprostredný následok zmien spôsobený úrazom, ktorý sa prejaví ako akútne postihnutie organizmu. Podľa rozsahu sa poranenia rozdeľujú na izolované a polytraumy.

Polytraumatizmus
Znamená viacnásobné poranenia ľudského organizmu, pri ktorých je zasiahnutý najmenej jeden životne dôležitý orgán (napr. mozog, srdce) alebo životne dôležitá oblasť (napr. hrudník, brucho) a pripojené sú iné poranenia (napr. jedno vážne poranenie a zlomeniny kostry). Polytraumatizmy sa prejavujú ťažkým, spravidla pokročilým šokovým stavom. Ak nie je včas poskytnutá prvá pomoc a postihnutý nie je v krátkom čase dopravený do zdravotníckeho zariadenia, polytraumatizmus sa končí smrťou. Základnou úlohou v rámci prvej pomoci je zabezpečiť životne dôležité vitálne funkcie, zastaviť masívne krvácanie, sledovať stav vedomia a zabezpečiť okamžitý transport do zdravotníckeho zariadenia. Ak je postihnutý pri vedomí, dostane sa do stavu náhleho ohrozenia života, má výrazne alterované (poškodené) psychické funkcie. Zjavuje sa u neho stav úzkosti a obavy o život. Je to prirodzená reakcia organizmu, prirodzené prejavenie pudu sebazáchovy.
 
6. Základné rozdiely postupov KPR medzi dospelými a deťmi
6.1 Postup pri základnej kardiopulmonálnej resuscitácií detí
❏ Zistiť prítomnosť vedomia – jemnou stimuláciou, oslovením. Trasenie je predovšetkým u malých detí kontraindikované. Netriasť pri podozrení na traumu!
❏ Ak dieťa nereaguje, zakričať o pomoc a začať základnú kardiopulmonálnu resuscitáciu.
❏ Zakloniť hlavu len u detí starších ako 1 rok, uložiť do neutrálnej polohy a nadvihnúť sánku u detí vo veku do 1 roka, zistiť prítomnosť dýchania.
❏ Ak dieťa nedýcha, aplikovať 5 vdychov. Pri probléme s vdychom skontrolovať ústnu
dutinu. Po 5 neúspešných pokusoch prejsť ku kontrole cirkulácie.
 
Postup pri bezvedomí:
❏ uložiť dieťa na chrbát na rovnú podložku, zakričať o pomoc,
❏ otvoriť ústa dieťaťu a skontrolovať, či tam nie je cudzie teleso. Ak je viditeľné, treba sa pokúsiť vybrať ho prstom. Manéver nerobiť naslepo, neopakovať pri neúspechu,
❏ zakloniť hlavu dieťaťu, aplikovať 5 vdychov,
❏ ak dieťa nereaguje, začať kompresie hrudníka 1 minútu a privolať pomoc (ak ešte nie je na ceste)
❏ ak dieťa začne dýchať, uložiť na bok a kontrolovať dýchanie.
 
6.2 Rozdiely KPR medzi dospelými a deťmi
• U detí starších ako 12 rokov postupujeme s KPR ako u dospelých.
• V prípade, že je človek s dieťaťom sám, najprv ho minútu oživuje a až potom zavolá pomoc.
• Zakloniť hlavu len u detí starších ako jeden rok.
• Aplikovať päť vdychov na úvod, ak nedýcha, prejsť ku kontrole cirkulácie.
• Pomer v prípadoch KPR laikmi je 30:2. V prípade KPR odborníkmi 15:2. Pomer u novorodencov je 3:1.
• U dojčiat sa stláča hrudník dvoma prstami – tlak dvomi palcami. U detí jednou alebo dvomi dlaňami. 
 
ZÁVER
Počas vypracovávania našej zvolenej témy sme sa stretli s mnohými zaujímavými skutočnosťami, ktoré nám len potvrdili aká je KPR dôležitá a snažili sme sa ich vyzdvihnúť aj v našej práci, vďaka ktorej sme sa aj my mnohému priučili. Chceli sme hlavne zdôrazniť to, že netreba mať strach pri podaní prvej pomoci, pretože každá (aj keď neodborná) je lepšia ako žiadna. V dnešnej dobe sa ale často stretávame s ignoranciou a nevedomosťou podania KPR, čo má na svedomí mnoho zbytočných životov. Veľakrát sa stáva, že záchranná služba nedorazí na miesto nehody do piatich minút a preto osud postihnutých závisí od pohotovosti svedkov, nikdy nemôžeme vedieť či sa v takej situácii neocitneme práve my a aj toto je jeden z hlavných bodov tejto práce.

Snažili sme sa vás oboznámiť s postupmi KPR v rôznych situáciách, ktoré na nás číhajú v našom každodennom živote a dúfame, že ste si niečo z našej prezentácie odniesli a možno sa vám tieto znalosti niekedy zídu.
My dve sme došli k záveru, že by bolo vhodné zaviesť nejaké povinné kurzy prvej pomoci do škôl pod dohľadom skúsených odborníkov a prispieť tak k obohateniu svojich vedomostí v tejto problematike.