Soľ

Soľ
 
Úvod
V našom projekte sme sa snažili opísať význam soli ako užitočnej ale zároveň aj škodlivej látky pre život, práve preto, lebo tato téma je aj dnes rovnako aktuálna ako v minulosti. Ľudia si však neuvedomujú účinky tejto látky ako na organizmus, tak aj na prírodu. Preto by sme vás chceli oboznámiť s vlastnosťami soli v rôznych oblastiach života. Vo všeobecnosti je soľ zaujímavá pre jej pozitívne ale i negatívne vlastnosti, jej význam pre potravinársky priemysel a v neposlednej rade aj jej využitie v medicíne. Prečo bola soľ v minulosti cennejšia ako zlato? Ako to, že soľ prečisťuje atmosféru od prítomnosti negatívnych energií? Prečo lekári používajú roztok soli ako náhradu za krv? Všetko toto nás zaujímalo a tak spracovaním projektu sme sa dozvedeli mnoho zaujímavých skutočností o tejto látke, ktoré by sme Vám radi priblížili. 
 
Ďalej sme sa sústredili na spracovanie dotazníku, kde sú uvedené otázky, ktoré nám priblížia myslenie a správanie ľudí. Odpovede nám umožnia  dozvedieť sa niečo viac o používaní soli, či ľudia robia správne, ak toto „biele zlato“  používajú vo veľkom množstve a či môže byť soľ pre ich život aj nebezpečná. Toto všetko sa môžete dozvedieť ak si prečítate tieto stránky a jednoducho tu nájdete skoro všetko dôležité o význame ale i rizikách pre nás tak prepotrebnej soli.

1. Vznik soli
Pátraním po stopách vzniku soli sa dostávame až na prapočiatok nášho vesmíru. Súčasná teória o vzniku nálezísk soli na zemeguli hovorí, že východiskové látky soli, t.j. sodík a chlór sú „popolom hviezdneho ohňa“. Hviezdnou explóziou sa stali súčasťou hmloviny, z ktorej sa sformovala naša planéta Zem. Tieto látky väčšinou tvoria súčasť kremičitých hornín, pričom sa pukaním zemskej kôry v hlbinách oceánov a  vulkanickými aktivitami pevninskej zemskej kôry vymršťujú na zemský povrch. Týmto spôsobom sa soľ dostáva do morí. Podrobnejšie fakty o  týchto zložitých geologických procesoch však dodnes neboli úplne objasnené.

Približne pred 260 miliónmi rokov rozloženie oceánov a pevniny na Zemi vyzeralo úplne inak ako dnes. V tejto dobe dochádzalo k odparovaniu morskej vody vo veľkých plytkých panvách - zníženinách zemského povrchu. Napríklad dnešná alpská oblasť s významnými soľnými ložiskami Soľnej komory Salzkammergut sa vtedy nachádzala v blízkosti zemského rovníka a mala podobu rovinatej pobrežnej nížiny. K suchému klimatickému pásmu, ktoré sa rozprestieralo od dnešného Uralu cez strednú Európu a Anglicko až k Severnej Amerike, patrili plytké geosynklinálne moria (napr. more Tethys). Od voľného mora sa oddelili rôzne zátoky vytvoreným akýchsi hrádzí. Suché podnebie viedlo k rýchlemu vyparovaniu morskej vody, k vykryštalizovaniu a usadeniu minerálov, pričom kamenná soľ predstavovala medzi látkami rozpustenými v morskej vode najvyšší podiel.

Soľ sa teda z pramorí dostávala späť do Zeme. V prvohorách pritekala do plytkých morských prehĺbením ďalšia morská voda tak, že sa na klesajúcich soľných mlákach, oťaženým vyparovaním vody, vytvorili zreteľne ohraničené vrstvy usadenín. Rozmanitými pohybmi pevniny a hornín v priebehu jednotlivých vývojových epoch Zeme sa tieto soľné usadeniny začali prekrývať, deformovať a  meniť svoju polohu. Vytlačovaním ľahšieho, mäkšieho kameňa na zemský povrch vznikali aj „soľné ľadovce“, napríklad v teplých suchých oblastiach v Iráne a v Španielsku. Pôsobením podzemných prameňov mohla v soľných ložiskách vznikať soľanka, z ktorej sa odparovaním získava soľ. Najväčšie náleziská kamennej soli sa nachádzajú v Severonemeckej nížine, Poľsku, v USA, strednej Ázii a v Číne. Zásoby soli na Zemi, ktorú je možné dobývať z mora alebo zo soľných baní sú nemerateľné a nevyčísliteľné.

2. Biele zlato
Soľ je prírodný nerast bez ktorého život nie je možný. Je to starý osvedčený liečebný prostriedok a najstaršia známa prírodná konzervačná látka, ktorá účinne likviduje baktérie a choroboplodné zárodky. Okrem jej nenahraditeľného využitia vnútorným prijímaním do organizmu v potrave, je veľmi účinným liečivým prostriedkom pri výskyte množstva rôznych ochorení. Liečba v soľnej mikroklíme sa prevádza po celé stáročia, už starovekí Egypťania, Gréci a Rimania poznali prednosti soli a vnímali ju ako všestranný medikament.

2.1. Kamenná soľ
Vrstvy soli usadenej vo vnútri zeme, ktoré sa ťažia v soľných doloch nazývame kamenná soľ. Tá sa skladá z priesvitných kryštálov. Kamenná soľ je predovšetkým prostriedkom energetickej očisty. Prečisťuje atmosféru od prítomnosti negatívnych energií rôzneho druhu. Takto nenásilne pomáha zlepšiť vzduch v miestnostiach, odstrániť negatívne vibrácie a v konečnom dôsledku upevňuje zdravie. Nič neodstraňuje a neviaže negatívne vibrácie silnejšie ako soľ. Kamenná soľ je neodmysliteľnou súčasťou každodennej potravy. Hoci nemá vlastnosti drahokamov, patrí k prvým známym nerastom. V minulosti nedostatok tohto nerastu podmienil vznik výmenného obchodu a vyvolal veľa nepokojov. Známe soľné cesty spájali územia prvých kultúrnych národov. Monopol soľných veľmocí pominul, dnes sa ložiská kamennej soli nachádzajú po celom svete a ťaží sa vo viac ako 80. krajinách.

2.2. Morská soľ
Traduje sa, že morská soľ je lepšia ako kuchynská (kamenná) soľ, pretože nie je rafinovaná a obsahuje viac zdraviu prospešných minerálnych látok. Nie je to však pravda. Morská soľ a kamenná soľ z podzemných štôlní sú identické, a to z hľadiska čistenia, pôvodu (kamenná soľ je výsledkom sedimentácie v oblastiach kedysi pokrytých slanou morskou vodou), ako aj výživy (horčík, vápnik, fosfor a železo, ktoré zostanú v morskej soli po odparení, nemajú z hľadiska výživy nijaký význam – napr. množstvu železa v jednej bobuli hrozna sa vyrovná až 125 g morskej soli). Jedinou výhodou morskej soli v porovnaní s kamennou soľou je, že kryštáliky morskej soli majú tvar vločiek a rozpúšťajú sa rýchlejšie ako kryštáliky kamennej soli, ktoré majú tvar kocky – vďaka tomu vzniká dojem, že morská soľ je slanšia, a to môže v rodinách s "tradíciou presáľania" čiastočne obmedziť spotrebu soli.

3. Soľ v dejinách
V minulosti trpelo nedostatkom soli množstvo ľudí, žijúcich hlavne v krajinách, ktoré ležali ďaleko od morského pobrežia. Prísun soli získavali len prostredníctvom rastlinnej a živočíšnej výživy. Soľ taktiež slúžila ako jediný účinný konzervačný prostriedok na udržanie zásob potravín počas zimných mesiacov. Veľké množstvo soli sa v tomto období využívalo aj pri výrobe kože.
V starovekom Egypte soľ slúžila na konzervovanie potravín, okrem toho našla svoje uplatnenie aj v súvislosti s kultom uctievania zomrelých. Pri balzamovaní a mumifikácii zosnulých soľ plnila dôležitú úlohu, po smrti mala udržovať telo pohromade rovnako, ako to za života človeka činila jeho duša. Egypťania soľ využívali predovšetkým ako liek.

Pribúdaním obyvateľstva sa soľ stávala stále cennejšou, dokonca už v neolite (4000 – 1750 p.n.l) sa mnohokrát viedli boje germánskych kmeňov o získanie soľných prameňov. Podľa historických dokladov ľudia pravidelne ťažili kamennú soľ od 8. storočia pred našim letopočtom. Existujú soľné ložiská, ktoré sú pozostatkami vyschnutých morí, napríklad Juhovýchodné bavorské náleziská soli pochádzajú z mora Tethys, ktoré je staré asi 230 miliónov rokov.

Prvé soľné bane vznikali už v ranných historických epochách. Okolo roku 1000 p.n.l. sa ťažila kamenná soľ v rakúskom Halleine a v Čínskej provincii S’čchuan. V tomto období sa používali jednoduché nástroje a ťažba soli znamenala vynaloženie veľkého úsilia, ľudia preto hľadali ľahší spôsob ako soľ získavať. Počas doby rímskeho cisárstva tuzemská ťažba soli stratila na význame a v niektorých oblastiach strednej Európy sa takmer úplne zastavila. Pre juhoeurópske krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko, či južné Francúzsko bolo pohodlné získavať soľ z morskej vody, ktorá sa odparovala na horúcom slnku v špeciálne vybudovaných nádržiach. Ideálnym prostredím na odparovanie morskej soli bolo aj územie v severnej Afrike, pri soľných jazerách v púšti. Ľudia žijúci v  oblastiach chudobných na intenzívne slnečné žiarenie soľ bežne získavali varením soľanky, ktorá sa odoberala zo soľankových prameňov, alebo soľných ložísk zatopených vodou.

V rannom a vrcholnom stredoveku obchod so soľou prežíval dobu veľkého rozkvetu. Aj soľ bola dôvodom vzniku hustých cestných sietí. V 12. a 13. storočí si Európania opäť spomenuli na staré metódy ťažby kamennej soli, ktorou sa snažili uspokojiť rastúci dopyt. Intenzívnu ťažbu soli umožnili nové technologické postupy v 18. storočí.

Od najrannejších dôb až do našich dní je soľ súčasťou aj náboženských obradov, ako napríklad exorcizmu, krstu, požehnania. Predovšetkým v kresťanstve, sa stále prevádza žehnanie soľou a svätenie soli, ktorá sa sype do svätenej vody. Rovnako ako v kresťanstve, tak aj v „pohanskej antike“, keltskej tradícii a islame sa soľ stáva spojovacím článkom a prostredníkom medzi ľudskou a božou sférou. Ľudové obyčaje spojené s narodením, stavebnými zvyklosťami, tradičnými gestami pohostinnosti, magické rituály zažehnávania nebezpečenstva - všetky tieto zvyklosti svedčia o veľkom symbolickom význame soli, spojeným s rozličným praktickým využitím.

3.1. Soľ a medicína
Najstaršia známa správa o použití soli v medicíne siaha do 3. tisícročia pred našim letopočtom a pochádza pravdepodobne od slávneho egyptského staviteľa a lekára Imhotepa. Ten popísal, že soľ vysušuje infikovanú ranu a tým môže zápal vyliečiť. Z Egypta pochádza niekoľko receptov, v ktorých sa používa soľ. Rôzne zmesi zo soli a ostatných látok egyptskí liečitelia využívali ako preháňadlá, k  urýchleniu pôrodu, zastaveniu krvácania, alebo pri tvorbe rôznych mastí a zábalov. Z Oázy Siwah v Líbyjskej púšti, miesta kde bol vo faraónskej dobe silný kult boha Slnka Amóna-Ré, sa ťažila soľ používaná pri kultových obradoch.

O niekoľko storočí neskôr sa soľ objavila v starogréckej medicíne. Pri nevoľnosti soľ používali v zmesi s vodou a octom ako vyvolávač zvracania, ochorenia sleziny liečili nápojom z kravského mlieka a slanej vody, na čistenie vredov slúžila zmes soli a medu. Už za čias starovekých Rimanov a Grékov bolo známe využitie slanej vody pri kožných ochoreniach a inhalácia morskej vody pri chorobách dýchacích ciest. Slávny grécky vojenský lekár Dioskurides odporúčal ako preháňadlo „morské víno“, zmes z morskej vody, dažďovej vody a medu. Spozoroval, že morská voda odvádza z tela hlien a žlč, po prvý krát sa zmienil o morskej vode ako o dobrom lieku na nervové ochorenia. Dioskurides zaviedol soľ ako podpornú látku liečenia mnohých zdravotných ochorení, dokázal nimi liečiť choroby dýchacieho systému, kožné choroby, ochorenia nervového charakteru, tráviace problémy alebo rany zanesené infekciou. Rimania a Gréci hľadeli na soľ ako na božský dar. Okrem využitia soli v medicíne slúžila ako súčasť obetného rituálu, hrala dôležitú úlohu pri vyháňaní démonov, rozsypaná soľ na bojiskách bola symbolom víťazstva.
Liečitelia žijúci v období stredoveku začali soľ využívať aj na obklady utišujúce bolesť, pri bolestiach zubov, ba dokonca boli odporúčané slané jedlá, ktoré podľa Paracelsa boli jediné správne strávené. Patril k prvým, ktorí odporúčali kúpele v slanej vode proti ochoreniam kože. V 16. storočí sa v lekárňach konečne začali používať názvy rôznych druhov soli, ktoré sa kategorizovali podľa vzhľadu, náleziska alebo akosti.

V roku 1798 nachádzame dokonca aj v knihe pre lekárnikov od Samuela Hahnemanna zoznam rôznych druhov solí, ktoré zhrnul pod spoločný názov natrium muriaticum. Ľudom so sklonom k nachladeniu, unaveným, slabým a tým, ktorí precitlivelo reagujú na všetky vonkajšie vplyvy, odporúčal natrium muriaticum v homeopatickom dávkovaní. V prírodnom liečiteľstve a v ľudovej medicíne sa povedomie o liečivej sile soli tradovalo celé storočia. Proti bolestiam hlavy sa odporúčali kúpele chodidiel s prídavkom soli a popola, teplé suché obklady sa používali pri zápaloch, soľ sa tiež vysoko oceňovala ako antiseptikum na rany. Liečivé kúpele v slanej vode začali svoj rozmach okolo roku 1800. Kúpeľnú liečbu podporoval lekár Ch. W. Hufeland, ktorý napísal knihu o kúpeľovej starostlivosti, jeho zvláštnou požiadavkou bolo uvedenie prírodného liečiteľstva a vedeckých poznatkov do súladu. Ako by sme mali zaobchádzať so soľou popísal najlepšie Dioskurides: „Soľ patrí ku každému jedlu a kto ju používa s rozvahou, bude mat dlhý život, bude si užívať jeho radosti k blahu svojmu a svojej rodiny a k blahu celého spoločenstva, pretože soľ je život sám.“

4. Soľ v súčasnosti
Približne od polovice 20. storočia začala mat soľ zlú povesť. Príčinou bolo odhalenie faktu, že nadmerná konzumácia soli v potrave môže viest k určitým zdravotným problémom. V poslednej dobe pozorujeme, že soľ je „opäť v móde.“ Ľudia sa opäť vracajú k známym receptom obsahujúcich soľ, postupne si pripomínajú jej liečivé účinky. Znovu sa objavuje v kozmetike, v prísadách do kúpeľa, ako liečebný inhalačný prostriedok, či v podobe soľných lámp a soľných jaskýň. Ako by sme mali zaobchádzať so soľou popísal najlepšie Dioskurides: „Soľ patrí ku každému jedlu a kto ju používa s rozvahou, bude mat dlhý život, bude si užívať jeho radosti k blahu svojmu a svojej rodiny a k blahu celého spoločenstva, pretože soľ je život sám.“

4.1. Pozitívne vlastnosti soli
4.1.1. Soľ pre život
Soľ je zlúčenina 40% sodíku a 60% chlóru. Sodík napomáha pri udržovaní správnej rovnováhy tekutín medzi vodou obsiahnutou v bunkách a okolo buniek. Takže každý človek potrebuje asi 1000 mg sodíku denne. Mnoho ľudí však pravidelne konzumuje až sedem krát viac! Odporúčaná denná dávka je 2400 mg, ale toto číslo sa zdá povážlivo nízke pre športovcov s nízkym krvným tlakom. Soľ sa stráca potom, a preto strava s nízkym obsahom soli je zbytočným obmedzením u veľmi aktívnych športovcov, zvlášť keď sa jedná o osoby s nízkym tlakom a bez vrodených dispozícii pre hypertenziou. Na obmedzenie príjmu sodíku telo reaguje tým, že sa snaží viacej sodíku uchovávať a menej vylučovať. Najlepším dôvodom, prečo obmedziť príjem sodíku, sú zdravé kosti. Čím vyšší je príjem sodíku, tým viacej vápniku je z tela vylučovaného. Tento fakt môže prispievať k zníženiu hustoty kostí. Ak máte po predkoch predpoklady k osteoporóze, nezabudnite na vzťah medzi príjmom sodíku a vylučovaním vápniku.

- Význam kuchynskej soli
Soľ, alebo chlorid sodný, sa prirodzene nachádza v každej potravine. Podľa hrubého odhadu sa v 2,5 g soli nachádza 1 g sodíka. Sodík a chlór pomáhajú regulovať krvný tlak, kontrolovať rovnováhu tekutín a udržať dobrý stav svalovej a nervovej sústavy. Uľahčujú tiež vstrebávanie živín ako napríklad glukózy a aminokyselín. Telo dospelého človeka obsahuje priemerne okolo 90 g sodíka, pričom polovica sa nachádza v krvi a ostatných telesných tekutinách, tretina v kostiach a zvyšok v bunkách organizmu.
· Soľ ako záchranca života
V lekárstve slúžia roztoky soli ako život udržujúca látka nahrádzajúca krv. Veľká strata krvi alebo telesnej kvapaliny spôsobená nehodou, operáciou alebo chorobou musí byť okamžite vyrovnaná. Tu pomáha infúzia s fyziologickým roztokom kuchynskej soli. 9 g soli na liter kvapaliny zodpovedá svojou koncentráciou ľudskej krvi a pomáha tak zachraňovať životy.

· Soľ pre astmatikov
Pacienti s ochoreniami dýchacích ciest a astmatici si môžu pozitívne účinky soli overiť v soľnej jaskyni. Spomenuté minerály totiž pôsobia na sliznicu blahodarne a účinne liečia zápaly. Vedia si poradiť aj s laryngitídou či chronickou nádchou.

· Soľ pre krásu
Ak trpíte nepríjemným ochorením ako ekzém, psoriáza či akné, riešením pre vás môže byť práve soľ. Dnes sú na trhu dostať rozličné druhy solí do kúpeľa, ktorých funkciou nie je len aromaterapia, ale aj výrazné prispenie k liečbe kožných chorôb. Na akné napríklad výborne zaberá soľ z Mŕtveho mora, ktorá je plná stopových prvkov a minerálov. Nemusíte sa v nej však kúpať, celkom postačí aj naparovanie nad misou s horúcou vodou a niekoľkými lyžicami morskej soli. V prípade, že vás trápi celulitída, sa odporúčajú soľné masáže, vďaka ktorým bude pokožka prekrvená, keďže priamym dôsledkom bude zvýšená cirkulácia krvi. Morská soľ spodné vrstvy kože zásobí vlhkosťou a po kúpeli bude pleť vláčnejšia. Hrubé zrnká zasa kožu zbavia nečistôt a odumretých buniek, takže po kúpeli a peelingu bude pleť viditeľne sviežejšia a žiarivejšia. Soľ kožu môže vysušiť, preto nezabudnite na následnú hydratáciu „vysmädnutej“ pokožky.

4.1.2. Soľ pre potravinársky priemysel
· Soľ - mraznička minulosti
Naši predkovia mali veľké problémy s uchovávaním potravín, pretože chladiaca technika tak, ako je dnes zastúpená v každej domácnosti chladničkou a mrazničkou, nebola známa. Využívali skúsenosť, že soľ zvyšuje trvanlivosť výrobkov. Či už mäso, ryby alebo zelenina – mnoho potravín sa nasoľovalo alebo nakladalo do soľného nálevu. Pred spotrebovaním potom bolo nutné tieto potraviny dôkladne preprať vo vode. Pojem "nakladanie" neznamená nič iné než nasoľovanie.
· Soľ - pri spracovaní údenín a mäsa
Pred zavedením pestovania repy a striedania plodín na poliach nemali sedliaci žiadnu možnosť, ako si obstarať dostatok krmiva na zimu. Preto bol všetok dobytok na jeseň na konci obdobia pastvy zabitý a spracovaný so soľou na údené alebo naložené mäso. Na účely nakladania sa do pokrmovej soli pridáva 5 až 6 g dusitanu sodného. Účinok je presvedčivý: optimálne sčervenanie mäsových výrobkov, tvorba arómy, ochrana pred nebezpečnými baktériami a ochrana tukov pred oxidáciou (stuchnutím). Dusitanová nakladacia soľ je tak zárukou optického a chuťového pôžitku.

4.1.3. Soľ pre priemyselno-technické odbory
· Soľ zmäkčuje vodu
Použitie živnostenskej soli je nekonečne pestré. Veľká oblasť úloh spočíva v zmäkčovaní vody iónovou výmenou. Tvrdá voda vedie k nechcenému usadzovaniu vápnika v prístrojoch a v potrubiach. Spotreba energie sa zvyšuje.
Potrebujeme stále viac čistiacich prostriedkov. Na skle a riade sa tvoria šmuhy. Pozitívne stránky pri použití regeneračnej soli na zmäkčenie vody sú jasné. Priemyselné zariadenia a domáce prístroje majú dlhšiu životnosť. A výhoda pre životné prostredie je pozoruhodná. Šetrí sa energia, ale aj pracie, čistiace prostriedky a prostriedky starostlivosti o telo. 
· Posypová soľ - pre bezpečnosť na zimných cestách
Výskumy preukázali, že nehodovosť na zľadovatených cestách je šesťkrát väčšia než za normálnych cestných podmienok. Preto je na klzkých zimných cestách nutné používať posypovú soľ. Zlepšením posypovej techniky, optimalizáciou plánu použitia, zohľadnením aktuálnych poveternostných dát a zvýšeným použitím technológie vlhčenej soli je možné chemické ošetrenie ciest označiť ako šetrné k životnému prostrediu. Na efektívne ošetrenie dnes stačí iba 10 g soli na m2 oproti skorším 40 g a viac.
· Soľ robí módu
Soľ sa používa na zušľachťovanie textilných vlákien, predovšetkým pri farbení a potlači látok z celulózy. Soľ zvyšuje prienik farbiva a jeho spojenie s vláknami. Vypracovávanie kože nie je možné bez soli. Soľ odoberá vodu z tkaniva v čerstvej koži alebo kožušine a zabraňuje pôsobeniu baktérií.

4.1.4. Priemyselná soľ – látková premena
· Od soli k sóde
Už pred tisíc rokmi bola sóda používaná na pranie, farbenie a bielenie odevov a pri výrobe skla. Pred asi 200 rokmi narástla spotreba sódy tak silno, že už nemohla byť pokrytá z prírodných zdrojov. Keď sa francúzskemu lekárovi a prírodovedcovi Nicolasovi Leblancovi podarilo vyrobiť sódu z kuchynskej soli, znamenalo to prelom k technickej produkcii vo veľkom. Sóda je ako základná látka nutná na výrobu skla, textilu a čistiacich prostriedkov. Mydlo tak bolo dosiahnuteľné pre každého, čo viedlo k väčšej hygiene; to je iste tiež jedným z dôvodov, že sa dĺžka života v minulom storočí skoro zdvojnásobila. Z továrne na sódu pochádza aj natriumbicarbonat. Ten tvorí základ na výrobu prášku na pečenie, liekov, hasiaceho prášku a mnoho ďalších vecí.
· Zásaditá elektrolýza – matka umelých hmôt
Pomocou elektrického prúdu sa soľ (NaCl) rozkladá na svoje zložky chlór (Cl2) a sodík (Na). Vynález batérie a vyriešenie niekoľkých technických problémov bolo predpokladom na vznik procesu označovaného ako zásaditá elektrolýza. Zlúčením uhlíka a chlóru vznikne okrem iného vinylchlorid, východiskový produkt pre jednu z vôbec najrozšírenejších umelých hmôt – polyvinylchlorid (PVC). Podľa požadovaných vlastností je možné túto umelú hmotu ušiť na mieru. Okenné rámy, vodovodné rúrky, izolácie káblov, fólie, žalúzie, gramofónové platne, diskety, kreditné karty – vo vymenúvaní by bolo možné ľubovoľne pokračovať.
· Lúh sodný - druhé dieťa elektrolýzy
Okrem chlóru (Cl2) vzniká pri elektrolýze sodík (Na), z ktorého sa spojením s vodou (H2O) vytvára lúh sodný (NaOH) a vodík (H2). Papier, vata a mnoho ďalších produktov sa skladá z dreva. Lúh sodný oddeľuje hlavnú zložku dreva, celulózu, od nechcených komponentov spôsobujúcich zažltnutie papiera.  Lúh sodný je však aj základom pre mnohé čistiace prostriedky. Pri výrobe mydla sa napríklad stará o zmydelnenie olejov a tukov. I v textilnom priemysle, pri výrobe keramiky a v mnohých iných odvetviach je lúh sodný nenahraditeľný.

4.2. Negatívne vlastnosti
Väčšina ľudí konzumuje viac soli ako potrebuje. Na Slovensku zje dospelý človek v priemere 12 - 18 g soli denne. Svetová zdravotnícka organizácia však odporúča jesť maximálne len 6 g za deň. Lekári a dietológovia dávajú do súvisu vysokú konzumáciu soli s narastajúcim rizikom krvného tlaku, ktorý môže viesť k mozgovej porážke, infarktu alebo zlyhaniu obličiek.  Vysoký príjem soli podporuje vylučovanie vápnika a môže aktivovať osteoporózu. K nedostatku sodíka dochádza len vzácne, lebo soľ obsahujú takmer všetky potraviny. Významné množstvo sa však z tela stráca potením, a preto nebezpečenstvo nedostatku hrozí najmä v oblastiach s horúcim podnebím a ľuďom, ktorí pravidelne vykonávajú namáhavý pohyb. Jedným z prvých príznakov nedostatku sodíka sú kŕče, ktoré často postihujú lýtkové svaly. V ťažších prípadoch nedostatok vedie k dehydratácii a následnému poklesu krvného tlaku, pocitu sucha v ústach a zvracaniu. Požiadavky na množstvo sodíka závisia od veku i od toho, koľko ho vypotíme pri ťažkej fyzickej námahe alebo počas pohybu v horúcom a vlhkom prostredí. Niektorí ľudia sa potia viac ako ostatní, čo je celkom normálne. Telu síce treba dodať soľ, ktorú vypotilo, jej nadbytok je však pre človeka rovnako nebezpečný ako jej nedostatok.

- Koľko soliť?
Soľ (chlorid sodný), ktorý pridávame do jedla počas prípravy alebo pri stole, tvorí len jednu pätinu nášho celkového prímu soli. Ďalšiu pätinu tvorí sodík, ktorý sa prirodzene vyskytuje v nespracovaných potravinách – v ovocí, zelenine, mäse, rybách, obilninách a strukovinách. Viac ako polovicu sodíka (asi 60 %) však prijmeme z priemyselne spracovaných potravín a požívatín, ktoré obsahujú soľ alebo zlúčeniny sodíka; ako konzervačný prostriedok sa používa dusičnan sodný, na upravenie chuti glutaman sodný a ako kypriaci prostriedok bikarbonát sodný. Minimálna denná dávka sodíka pre dospelého človeka je 1,6 gramu, čo zodpovedá 4 gramom soli. Zarovnaná čajová lyžička predstavuje 5 a kopcovitá 8 gramom soli. Soľ sa skladá zo 40 % sodíka a 60 % chlóru.

- Soliť menej
Mnohé potraviny, napríklad chlieb, obilninové raňajky a keksy obsahujú skrytú soľ, no vyškrtávať ich zo stravy by bolo nerozumné. Lepšie je soliť menej pri varení a jedlo dosáľať priamo na stole. Je úplne zbytočné dávať soľ do vody, v ktorej sa varí zelenina – soľ odoberá zelenine jej prirodzenú sladkosť. Ak máte vo zvyku jedlo na stole prisáľať, skúste pri varení soľ úplne vynechať. Dochuťte  radšej jedlo a šaláty čerstvými alebo sušenými bylinkami a korením, dodá im to výraznejšiu chuť. Obmedzte potraviny s vysokým obsahom soli, ako sú polievkové kocky (obsahujú až 60% soli), omáčkové zmesi (15%), údený losos (6%), slanina a šunka (4%), zemiakové lupienky(1%), olivy (2%), kyslá kapusta (2%).

- Deti a dospelí
Deti nie sú schopné dostatočne vylučovať sodík. Jeho nadmerný príjem im môže spôsobiť vážnu dehydratáciu. Preto by sa dojčatám a malým deťom nemalo jedlo vôbec soliť. Priemyselne spracované potraviny pre dojčatá podliehajú prísnym zdravotným predpisom a nesmú obsahovať soľ, ani zlúčeniny sodíka.  Dospelí soľ potrebujú, ale len v malom množstve. Veľké množstvo soli náš organizmus neznáša – to je dôvod prečo by sa nemala piť morská voda. Nadmerný príjem soli zvyšuje vylučovanie vápnika a tým aj riziko vzniku osteoporózy.

- Alternatívne náhrady soli
Miso, tamari a sója, prísady, ktoré sa používajú v orientálnych kuchyniach, sú koncentrovanými zdrojmi sodíka, no používajú sa len vo veľmi malých množstvách. Zdravšími alternatívami sú citrónová šťava, cesnak, korenie.
  V súčasnosti sa dá kúpiť aj soľ s nízkym obsahom sodíka – nachádza sa v nej rovnaký diel sodíka a draslíka. Ak ste však diabetik, alebo trpíte chorobami obličiek, soľné náhrady nepoužívajte. Diabetici často zadržiavajú draslík a musia si dávať pozor, aby jeho hladina v krvi nestúpla. Aj ľudia trpiaci chorobami obličiek môžu mať s vylučovaním draslíka problémy, preto by si naň mali dávať pozor.

- Obsah sodíka v bežných potravinách:
Slanina, prerastená, grilovaná: 2240 mg/100 g - 800 mg v jednom plátku
Chlieb, všetky druhy: 550 mg/100 g - 200 mg v jednom krajci
Plesňový syr: 1095 mg/100 g - 430 mg v jednej porcii
Kukuričné lupienky: 1110 mg/100 g - 360 mg v jednej porcii
Rôzne chrumky: 1070 mg/100 g - 270 mg v malom balíčku
Arašidy, pražené a solené: 400 mg/100 g - 100 mg v malom balíčku
Paradajková polievka v konzerve: 450 mg/100g - 1125 v jednej porcii
 
Záver
Touto prácou sme Vám priblížili najdôležitejšie vlastnosti a využitia soli v rozličných oblastiach nášho života.  Tak ako sme predpokladali z výskumu vyplynulo, že ľudia uprednostňujú kamennú soľ pred ostatnými druhmi solí. Ďalej sme z výskumu zistili, že opýtaní dávajú prednosť chuťou vyváženým jedlám ale napriek tomu solia jedlo len odhadom a to ešte pred ochutnaním. Ľudia trpiaci chorobami spomenutými v našej práci si na množstvo soli v potrave dávajú zväčša pozor, čo je veľmi dobré zistenie. Prekvapením je že Slováci nevyužívajú soľ a soľné výrobky na liečbu rôznych ochorení. Tieto zistenia nás len utvrdili v tom, že je stále potreba informovať ľudí o pozitívnych i negatívnych vplyvoch NaCl.  Dúfame, že sme Vás našou prácou oslovili a získali ste množstvo nových poznatkov o soli, ktoré by ste mohli aplikovať aj v bežnom živote.