Najnebezpečnejšie zvieratá sveta

Najnebezpečnejšie zvieratá sveta
 
Úvod
Našu planétu Zem tvoria už od pradávna veľa zložiek, či už živých alebo neživých. Jedno so zložiek sú aj zvieratá. Ich súčasťou sú aj  tie najnebezpečnejšie, ktoré si svoje nebezpečenstvo  vyslúžili vďaka svojej taktike, spolupráci, klamu, dôvtipu, sily a samozrejme jedu. Dokonale sa prispôsobili životu v drsných podmienkach, či už je to vyprahnutá púšť, les alebo domácnosť. Chceme Vám predstaviť tie najnebezpečnejšie tvory, ktorým sa podarilo prežiť aj milióny rokov.
 
1.Včely
 
1.1  Včela medonosná – zabijácke včely
Apis mellifera

Ich prezývku získali vďaka útoku ktorý  uskutočňujú napadnutie v roji(obrázok2). Ide o obranné chovanie hniezda, kráľovnej  a lariev. Tieto včely prišli do Severnej Ameriky  kvôli  zlyhaniu ľudského dôvtipu. V roku 1956 chceli brazílski vedci včelu, ktorá vyprodukuje viac medu, preto začali krížiť európske včely s africkými , ktoré sú známe agresivitou. Keď sa skrížili , tak prevzali nie len genetické rysy ( farba, tvar, veľkosť) ale aj vznietenosť. Bez prirodzeného nepriateľa tento druh narastal. Od roku 1956 sa skrížili s miestnymi včelami a ročne sa rozšírili na sever o 300 km. V roku 1985 dosiahli Mexiko a behom desiatich rokov zabili 175 ľudí. Zabijácke včely boli prvýkrát hlásené v USA v roku 1990 na juhovýchode a Kalifornii, neskôr na severovýchode a Floride. Vedci nevedia, ako veľmi na sever sa rozšírili. Napádajú len v ohrození. Vibrácia, lesklé šperky a tmavé oblečenie zrejme roju vysiela varovné signály a zvolávajú obranu. Bodnutie jednej včely uvoľňuje feromón alebo „pudový alarm“ , ktorý varuje ostatné včely. Do útoku sa môže zapojiť aj pol kolónie  čo je aj 20 tis. včiel.  Prenasledujú votrelca aj pol druha kilometra. Dokonca sa vznášajú nad útočiskom ako môže byť napr. aj voda  a čakajú kým obeť vypláva. Roj môže byť rozrušený aj 8 hodín a napáda všetko živé pol druha km od hniezda. Mnohopočetné bodnutie môžu spôsobiť anafilaktický šok, hypersenzivitu  na jed , ktorý spôsobuje sťahovanie svalov hrdla, rýchlou stratou krvného tlaku a bez lekárskej pomoci môžu spôsobiť smrť. Ako náhle bodne do obeti malý bodec so žihadlom(obrázok3), včela nedokáže odletieť bez oddelenia vlastného trupu
Tretina potravín vyprodukovaná v USA závisí na opelení kvetov. Ale tieto včely nie sú v opelení také dobré ako európske. Ak sa budú ďalej rozširovať, ovplyvní to zrejme produktivitu.
 
2.Pavúky
2.1  Laxosceles reclusa
Je to pavúk, ktorý ročne pohryzie okolo tisíc ľudí. Vyskytuje sa v srdci USA. Spoznáte ho podľa tmavej značky tvaru huslí na chrbte. Je odolný, mrazivé zimy prečká v pivniciach a dusivé teplá v zemi. Dlhé mesiace prežije bez vody a potravy. Väčšina pavúkov používa k chytaniu koristi pavučinu, ale tento číha na hmyz , pokiaľ pôjde okolo. Rýchlym uhryznutím vpustí do tela obeti jedovatú zmes proteínov a enzýmov, ktorý rozloží obeť pre ľahšie trávenie. Ročne zožerie okolo 2 tisíc kusov hmyzu. Tieto pavúky sa nehýbu preto náhodné uhryznutie nie je útok ale obrana. Uhryznutie nebolí, jed ničí tkanivá, rana sa behom týždňa rozširuje na pár centimetrov, niektoré vydržia mesiace a zanechávajú hlboké jazvy(obrázok5). Bodnutie  spôsobí horúčku, zimnicu, vyrážky a závraty aj zvracanie. Zriedkavo môže byť smrteľné u detí a starších ľudí.
 
2.2  Čierna vdova

Latrodectus mactans
Darí sa jej v temných zákutiach. Vo svete pavúkov nemá obdoby a je to notorický samotár. Je to najjedovatejší pavúk severnej Ameriky.  V USA sú štyri druhy čiernej vdovy. Vyskytujú sa vo všetkých štátoch  USA okrem Aljašky. Preferujú horúcu klímu. Keď si potrebujú oddýchnuť od horúčavy , schovávajú sa v chladných garážach, pivniciach alebo medzi drevom. Sú lesklé a asi len jeden centimeter dlhé, takže dospelá samica sa ľahko prehliadne. Ale červený znak  v tvare presýpacích hodín na bruchu varuje. Tento znak chýba jej oveľa menšiemu ctiteľovi.  Najprv sa samček spári a potom sa často stane potravou a preto si samička vyslúžila meno vdova. Hmyz je základ jej potravy, ale dokáže upliesť takú pevnú sieť, že sa do nej chytí aj myš. Korisť usmrtí dávka neurotoxického jedu. Jed rozloží tkanivo hmyzu a premení ho  na kašovitú hmotu, potom zabodne zuby a vysaje ju. Uštipnutie človeka (obrázok7,obrázok8) môže skončiť  48 hodinovou agóniou. Reakcia zahŕňa  veľké a bolestivé svalové kŕče, zvieranie a odumretie svalstva. Čierna vdova je síce krásna, ale obdivujte ju radšej z diaľky.
 
2.3  Sicarius hahni
Tento obyvateľ púšte disponuje jedným z najjedovatejších toxínov na svete, ktoré človek pozná. Je jedným z najjedovatejších pavúkov. Je veľký ako necht a ľahko sa prehliadne. Ale táto charakteristika môže byť jeho najsilnejšou zbraňou. Tento pavúk nesleduje korisť ani netká sieť. Miesto toho používa samotnú púšť ako úkryt. Mikroskopické chĺpky pokrývajúce chrbát zachytávajú piesok  a zaistia, že pavúk je maskovaný(obrázok10). Je prispôsobený na to, aby veľa vydržal. Vydrží rok bez kvapky vody aj potravy. Šesťoký  pavúk je žijúca fosília. Bol tu skôr ako sa  Afrika a Južná Amerika rozdelili pred sto miliónmi rokov.  Tie najnebezpečnejšie druhy sa usadili v Namíbii  a na severe Južnej Ameriky. Tento piesočný pavúk má asi najtoxickejší jed na svete. Pre človeka môže byť katastrofálny, ale symptómy sa prejavujú pomaly. Najskôr bolesť pri mieste uhryznutia(obrázok11). Jed sa šíri krvou, nervy praskajú a spôsobí, že orgány prestanú pracovať. Neexistuje protilátka.  Uhryznutie môže viesť k strate končatín alebo smrti. Nešťastie sa pavúk vyhýba  ľuďom. Oficiálne bolo zaznamenané len jedno úmrtie týmto pavúkom. 
 
3. Plazy
3.1  Aligátor americký
Alligator mississippiensis
Je to jeden z prehistorických predátorov, ktorý sa výborne adaptoval a ukrýva sa priamo pod vodnou hladinou. Žije v kľudných sladkovodných močiaroch na juhovýchode USA a v oblasti od Severnej Karolíny po Floridu na juhu a Texase zo západu, ale tiež obýva rieky, jazerá a menšie vodné nádrže. Má veľa obľúbených koristí : ryby, korytnačky, drobné cicavce a vtáky. Pokiaľ ide o útok na človeka, najčastejšie napádajú plavcov alebo rybárov. Od roku 1848 bolo zaznamenaných len  sedemnásť úmrtí. Ale Aligátory sami o sebe sú iný príbeh. Kvôli neriadenému útoku na nich a strate domoviny bol tento druh v roku 1967 vyhlásený za ohrozený, ale behom ďalších dvadsať  rokov sa vrátili späť a boli považované za zachránene. V počte 3 miliónov stále čelia strate útočiska z dôvodu výstavby (napríklad výstavba golfových ihrísk) a každé takto veľké zviera potrebuje určitý priestor. Dospelý samec dosahuje dĺžku  štyri  metre a váži takmer tristo kilogramov. Ale  veľkosť je len jednou z jeho úžasných vlastností.Okolo dvesto miliónov rokov posilnilo tohto  žijúceho dinosaura množstvom fantastických rysov. Jeho opevnený chrbát vystužený kostenými  osteodermami je prakticky nepreniknuteľný. Nozdry na konci dlhého pysku a oči na vrchu hlavy mu umožňujú zostať nespozorovateľným, zatiaľ čo zbytok tela je pod hladinou. Dokážu hodiny sledovať korisť, ale útok trvá len sekundu. Hybnosť Aligátora závisí od mohutnosti  chvosta, ktorý vystrelí štvrť tonového predátora s prekvapujúcou ľahkosťou. Zriedka zabíjajú korisť pri prvom útoku. Obeť väčšinou chytí a stiahne pod vodu. Akonáhle sa ponorí začne svoju smrtiacu rotáciu, zúrivé otáčanie dezorientuje a utopí korisť. Potravu trhajú na kusy alebo ju prehltnú celú. Ak je veľmi veľká ostáva v papuli Aligátora dokým sa nerozloží. Takže ak korisť prvý útok Aligátora neusmrtil, infekcia, ktorú ma medzi zubami áno.
 
Ako prežiť: Nekúpte sa vo vodách, kde žijú krokodíly.
 
3.2  Korovec jedovatý
Heloderma suspectum.
Jediný jedovatý jašter v USA na púšťach(obrázok15). Väčšinu života trávi v podzemných norách, ale keď vylezie ťažko sa prehliadne v ľudských obydliach. Jeho najviditeľnejší rys je aj najpraktickejší a to je jeho pevná čierno-ružová koža. Vďaka  maskovanému sfarbeniu splýva s vysušeným prostredím na púšťach a jeho „ korálkové brnenie“ ho chráni pred niekoľko málo predátormi ako napríklad hady a dravce. Pred útokom hlasno varuje nepriateľa. Dokáže zaútočiť ohromnou rýchlosťou ako štrkáče, ale na rozdiel od nich nevstrekuje smrtiaci jed zubami, miesto toho chytí korisť a hryzením sa vstrekuje jed cievami vo zväčšených drážkovaných spodných zuboch. Jed rýchlo účinkuje na obľúbenú korisť Korovca, čím sú hlodavce. Našťastie pre ľudí je stretnutie s Korovcom veľmi vzácne. Uhryznutie môže zapríčiniť krvácanie, nevoľnosť, vracanie, ale nebolo potvrdene úmrtie človeka.
 
4. Hady
4.1  Štrkáče
4.1.1  texasky
Crotalus atrox
Každý rok uhryzne viac ľudí než iné hady. Vyskytuje sa hlavne od severu Mexika po Arizonu, v Kalifornii na západe a východnom Texase. Na koži má výrazný diamantový vzor a dorastá do dĺžky jedného metra. Keď je v ohrození neustupuje, ale varuje svojím štrkotaním. Vačky podobné slinným žľazám pumpujú smrtiaci jed kanálikmi tenkými ako injekčné ihle a dostávajú tak jed do obetí. Toxický jed ničí krvné bunky, tkanivo, znižuje zrážanlivosť krvi a spôsobuje krvácanie. Uštipnutie je do piatich  minút bolestivé a neliečené môže byť smrteľné. Na desať tisíc uhryznutí pripadá asi desať smrteľných prípadov.(obrázok17)
 
4.1.2  mohovský
Crotalus tumulus
Nočný lovec preferujúci nízke nočné teploty, ktorý loví jašterice a hlodavce. Je dlhý jeden meter, produkuje len štvrtinu jedu ako texasky, ale to, čo mu chýba nahrádza silou. Jedno uhryznutie môže zabiť deväť ľudí. Jed je kombináciou hemotoxínu a neurotoxických enzýmov. Neurotoxíny zablokujú nervové impulzy do srdca čo spôsobuje ochabnutie a následnú smrť zadusením.

4.1.3  kockovaný
Crotalus tesserula
Najväčší štrkáč sveta. Dosahuje dĺžku takmer dva metre. Štrkáče sú väčšie a zasadzujú viac jedu ako ktorýkoľvek had na svete. Hlodavce, ich obvyklá korisť, nemajú šancu. Udržanie bezpečnej vzdialenosti  je kritické pre prežitie. Dokáže útočiť viac než z jedného metra. Jedno uhryznutie podá dávku hemotoxínu a neurotoxínu, ktorý v priebehu jednej hodiny môže zabiť človeka. Vyskytuje sa od severnej Karolíny , po Floridu na juhu a rieku Mississippi na západe. Ale doména tohto štrkáča nie je obmedzená pevninou. Je to skúsený plavec, ktorý dopláva na 150 kilometrov vzdialené ostrovy, čím sa tento veľký štrkáč stáva mobilným predátorom.
 
4.1.4  rohatý
Crotalus cerastes
Obýva juhozápad púšte Sonory v Mexiku po púšť Mojave v Kalifornii. Je to najrýchlejší  štrkáč na svete, no povrch púšte spôsobuje hadovi jeden problém -nadmerné teplo. Ale má na to riešenie- jedinečný spôsob pohybu(obrázok21). Len dve časti sa dotknú spálenej zemi naraz. Tento had je dokonale prispôsobený na život v púšti. Nepotrebuje žiadnu vodu iba korisť. Nájde si tienisté miesto na lov a usadí sa. Jeho chvost je tichý. Jeho tlmené púštne farby mu pomôžu splynúť so suchým okolím. Miesto úkrytu naláka nič netušiacu korisť akou môže byť napríklad myš. Jamkovité orgány hada zachytia zmeny teploty na 0,003 °C a zameriava sa na teplé telo koristi a uloví ju skôr ako sa prezradí. Jedové zuby uhryznú korisť hemotoxickým jedom, ktorý rozloží krvné bunky a zabraňuje zrážaniu krvi. Jed obeť začína rozkladať z vnútra von. Pokiaľ je možné vyhýba sa ľuďom a chvost používa aby odstrašil votrelca. Na hadovom „chrastítku“  sa tvoria nové prstence po každom zvliekaní. Keď sa tieto strany otrasú , narážajú do seba a vytvárajú zreteľný zvuk. Pokiaľ varovanie nepomôže , alebo sa náhle priblížite, had zaútočí. Uhryznutie je bolestivé , ale len málokedy je smrteľné , pokiaľ  sa
správne lieči. (obrázok22)
 
4.2  Zmija vodná
Agkistrodon piscivorus
Je to samotár brázdiaci močiare a hľadá potravu. Patrí medzi najznámejšie symboly severoamerických močiarov. Niektorí ľudia ju nazývajú aj Ploskolebec vodný. Vyskytuje sa v severnej aj južnej Amerike v Texase ale aj v Missouri. Priemerne je asi pol metra dlhý, ale môže dorastať do dĺžky dvoch metrov. Priemer tela má asi ako ľudská ruka. Had získal svoje meno a slávu repertoárom svojho obranného správania. Jeho svetlo biela papuľa sa pri ohrození prudko otvorí. S papuľou dokorán vydrží až dvadsať minút, čím dáva najavo hrozbu. Potom môže prejsť z obrannej pozície do jasne útočnej, kedy zdvíha prednú tretinu tela a rýchlo mieri smerom k cieľu. Keď blafuje na poslednú chvíľu zmení smer, ale keby ste ho naďalej ohrozovali zaútočí. V tomto je jej nebezpečenstvo. Jej zbraňou je jed, ktorý pri uhryznutí rozloží korisť z vnútra von.
 
4.3  Kobra čiernooká
Naja nigricollis
Neváha napadnúť človeka. Dorastá do dĺžky dvoch metrov. Výborne lezie, dokonca aj po skalách a splynie dokonale s púštnou skalou a čaká v úkryte. Keď sa jej niekto vzoprie, neustúpi ani o krok. Keď je ohrozená , špecializované krčné svaly sploštia zaoblené rebrá a vytvárajú kapucňu , čo spôsobuje , že had vyzerá väčší. Pokiaľ to nezaberie, použije hlavný spôsob obrany – pľutie. Dopredu otočené dierky v jedových zuboch  kobry jej dodávajú presnosť a veľký dostrel. Môže  vystreknúť  malú spŕšku , alebo veľký prúd do vzdialenosti  až dva a pol metra. Pri zasiahnutí očí touto tekutinou hrozí čiastočné alebo úplné oslepnutie.
 
Ako prežiť: Keď uvidíte akéhokoľvek hada, držte sa od neho bokom. Na nohách noste odolné vysoké topánky a dlhé nohavice.
 
5.Žraloky
5.1  Žralok tygrí
Galeocerdo cuvier
Obvod má ako byvol, apetít ako grizly a pruhy ako tiger. Keď zaútočí tak s fenomenálnou silou .Meno má podľa pruhov na chrbte a má silné telo a tupý nos .Dorastá do dĺžky štyri metre a váži takmer tonu. Je to teplovodný predátor, ktorý osídľuje vody Ameriky. Tento zabijak je schopný uloviť najväčšiu najodolnejšiu korisť  ako je napríklad korytnačí pancier, ktorý bez problémov prehryzne. Úspešný je najmä preto, lebo žere takmer všetko- živé, či mŕtve. Jeho citlivé zmysly cítia vo vode krv na vzdialenosť  päťsto metrov. Tieto veľké žraloky obývajú otvorené moria i pobrežné plytčiny. Rovnako pohodlne ako v tristo metrovej hĺbke sa cíti aj v trojmetrovej. Medzi korisť obvykle patria morské vtáky, ryby, korytnačky, tulene a spolu so žralokom bielym považujú človeka za svoju potravu. Iné žraloky zaútočia prevažne na surfistov ,pretože vyzerajú ako tulene, no následne po svojom uhryznutí  povolia zovretie. Čo sa vedú záznamy, bolo napadnutých okolo osemdesiat ľudí , z toho tridsať smrteľných(obrázok26). Ale tento žralok a jeho bratia dopadnú oveľa horšie. Ročne človek zabije cez sto miliónov žralokov.
 
6.Šelmy
6.1 Puma americká
Puma concolor
 Má mnoho mien ako napríklad puma, divoká mačka, horská mačka alebo kukuar. Je to tichý lovec, ktorý sa blíži po neviditeľnej hranici medzi skrýšou a cestou a hľadá obvyklú korisť, ktorou je vysoká zver. Do jeho zorného obzoru vbehne  bežec, spúšťa sa primárny impulz, predátor vyráža do akcie. Je schopná zaútočiť aj na človeka. Je to jeden z najdokonalejších predátorov. Prevažnú časť tela tejto mačky tvoria svaly s ľahkou, ale silnou kostrou. S pružnou chrbticou a dlhými zadnými nohami je puma jedným z najrýchlejších zvierat sveta. Keď je hladná , vrtká šelma dokáže dosiahnuť rýchlosť stolometrov za hodinu, kde ťažnú silu udržujú predné nohy a chvost slúži ako kormidlo. Svojimi ohromnými skokmi zvládne aj najdrsnejší terén.  Pumy lovia  zo skrýše, trpezlivo sledujú korisť a potom zaútočia. Dospelý samec mieria až dva a pol metra a váži takmer osemdesiat kilogramov. V minulom storočí  lov a ničenie útočísk zredukovalo oblasť výskytu púm a zväčšili počet stretnutí s človekom na šesť až desať ročne, ale aj tak je smrť vzácna. Za posledných sto rokov bolo len sedemnásť úmrtí. V 17. storočí patrili pumy medzi najrozšírenejšie severoamerické cicavce. Dnes  sa v severnej Amerike puma nachádza len od Britskej kolónie po Mexiko skôr ju nájdeme v Latinskej Amerike. Čo bývalo kedysi teritórium púm je dnes niekoho záhrada.
 
Ako prežiť: Na safari nevystupujte z auta, iba tam ste v bezpečí. Ak sa ocitnete šelme zoči-voči, pozerajte sa jej priamo do očí a zdvihnite ruky nad hlavu - snažte sa urobiť opticky väčším. Neotáčajte sa im chrbtom a neutekajte. Pokúste sa ich zahnať hádzaním kameňov. Ak sa na vás vrhnú, rukami útočte na ich oči a čumák.
 
6.2   Medveď grizly
Ursus arctos horribilis
Samice vážia až 200 kilogramov a samce až pol tony. Sú pôsobiví vo výške jeden a pol metra na všetkých štyroch labách. Samce dosahujú však výšku tri metre, keď sa postaví v nerovnom teréne. Cez odstrašujúce rozmery je medveď všežravec, ktorý sa živí väčšinou hmyzom, rybami, bobuľami a orechmi. Keď sa živí veľkými cicavcami ide o vysokú zver alebo losa. Najskôr tieto cicavce žili v horských oblastiach západu USA , na Aljaške a v Kanade. Ale dnes zásah človeka silno znížil rozlohu grizlyho rozlohu územia  a počet. Na Aljaške a v Kanade teraz žije len niečo cez 50 tisíc kusov a menej než tisíc v Amerike. V Montane zaútočil na Johana a Jenu Otterových v auguste 2005. Štyridsaťštyri ročný Johan a jeho osemnásť ročná dcéra Jena ráno vyrazili na túru do Národného ľadovcového parku. Park je chránený a leží v srdci teritória grizlyho. „V tom parku ste uprostred divočiny, nie je tam žiadna civilizácia ani pomoc.“  hovorí Johan. „vyrazili sme medzi siedmou a osmou hodinou ráno. Pri chodení sme sa hlasno rozprávali. Obecne platí, že  grizlym sa má robiť hluk aby ste ho pred sebou varovali. Šli sme asi dve hodiny, keď sme prišli k neprehľadnej zákrute a oproti nám vyšla medvedica s dvoma mláďatami. Boli sme od seba asi dva metre. Obaja sme ustúpili asi o dva kroky vzad.“  „zrazu to zviera bežalo na mňa. Uhryzlo  ma do stehna a hádzalo so mnou ako s handrovou bábikou“  V pasci medzi rozzúrenou medvedicou a deväť metrovým zrázom Johan došiel k rozhodnutiu života a smrti. „Musím sa dostať do bezpečia a z cesty som skočil do kríkov sešť metrov podo mnou.“  V bezpečí ale vážne zranený volal na svoju dcéru Jenu ale ona ho nepočula , ale grizly áno. „Videl som ako sa medveď pozrel na mňa a rozbehol sa. Mal neuveriteľnú rýchlosť .“ napriek svojej veľkosti je grizly rýchlejší ako olympijský bežec. Za tri sekundy odkáže ubehnúť päťdesiat metrov a tri kilometre vie ubehnúť rýchlosťou päťdesiatpäť kilometrov za hodinu. Behom sekundy bol grizly späť u Johana. „Stál nado mnou, držal ma za batoh a lomcoval ma za nohu, hrabal mi po hlave ako keď pes hrabe kosť.“ S tridsať centimetrovými labami a desať centimetrovými pazúrmi nie je človek pri útoku pre neho žiadny súper. „Laby som cítil na krku a strašný tlak na hrudi. Zlomil mi pár stavcov.“ Johan vedel, že jediná šanca ako prežiť je brániť sa. Chytil ju za hrdlo a ich oči sa stretli. Dívala sa na neho svojimi  žltohnedými očami. „Potom ma uhryzla do hlavy a za krkom som cítil zuby. V tej chvíli som si uvedomil ,že umieram. Ak ďalej budem hrať mŕtveho ,tak ním naozaj budem.“ Musel skočiť z deväť metrového zrázu aby sa zachránil. Medvedica obrátila pozornosť na druhého votrelca. „Nejakú dobu som čakala v kríkoch. Môj inštinkt hovoril, že mám bežať a skryť sa. Schúlila som sa do klbka a bola ticho.“ Medvedica ju nevidela, ale mohla ju cítiť. Grizlyho  čuch je stokrát citlivejší ako ľudský. Je schopný cítiť korene rastúce pod zemou a zachytiť pach potravy vzdialenej na kilometre. „vzdialene som počula také bučanie. Potom sa ku mne natiahla, uhryzla a otočila ma, roztrhla mi ústa , uhryzla ma do ramena a otočila ma znovu.“  Grizly väčšinou utečie keď zacíti človeka ale pri prekvapení môže zaútočiť. V minulom storočí zabil spolu s medveďom čiernym v Severnej Amerike 133 ľudí. Prevláda názor , že pri stretnutiach s mláďatami  naštartuje medvedí materský pud, matka je agresívna keď cíti ohrozenie mláďat. Ale ak považuje nebezpečenstvo za pominuté zmizne v divočine a votrelca nechá na pokoji. Takže vo väčšine prípadov je hranie mŕtveho  najlepšia reakcia. „Dívala sa na mňa, krvácala som, nehýbala som sa, nebola som hrozbou pre  mláďatá, tak odkráčala.“ Obidvaja odhadujú, že útok trval necelých päť minút. Johana nemohla hýbať rukami a hlavu mala skrvavenú po uhryznutiach. Jej otec bol na tom horšie mal zlomených 6 stavcov, 5 rebier, pazúrom ho musela trafiť do oka a 60-80% kože na hlave mal skalpovanú. Tiež mal zlomený nos. Dokopy mal 28 zranení a vyliečil sa z nich po 4 týždňoch v nemocnici a 6 operáciách. „Osobne necítim žiadnu nenávisť voči grizlymu, ani voči tej medvedici, čo nás napadla, správala sa inštinktívne.
 
Ako prežiť: Keď stretnete medveďa, pomaly cúvajte a nespúšťajte ho z očí, ale priamo očnému kontaktu sa vyhnite. V žiadnom prípade sa mu neotáčajte chrbtom a nebežte. Keď zaútočí, ľahnite si na zem a rukami si chráňte hlavu a krk
 
6.3  Lev africký
Panthera leo
Najväčší mäsožravec Afriky. Meria cez jeden meter a váži  2dvestošesťdesiat  kilogramov. Dlhé nohy tejto mačky a kompaktná chrbtica je stavaná na krátke, ale silné výkony. Mohutné telo sa rýchlo unaví, a preto väčšina  sólových lovov je neúspešná. Väčšinou ide teda na lov celá svorka. Ak nechtiac od stáda oddelí napríklad byvol, čo je ich zvyčajná korisť, dve levice sa rozdelia do útočnej pozície. Vodca  levov zaujme centrálnu pozíciu a blíži sa ku koristi. Spoločne sa zahajuje koordinovaný útok. Pazúry sa zaryjú do tela obete a zatiahnu sa aby sa nezlomili. Samec je zaborený svojimi špicatými pazúrmi 7 centimetrov hlboko  a predvedie svoje „ smrtiace uhryznutie“ .
Ak nemôže zlomiť silný krk , tak  zaškrtí obeť silno zahryznúc sa do krku.  Populácia levov je rozptýlená po celej Afrike od Juhoafrickej republiky po Somálsko.

6.4  Africká psovitá šelma
Lycaon pictus
Hovorí sa mu veľa menami „pomaľovaný vlk“ a „pes škvrnitý“ a farmári mu hovoria „diabolský pes“ . Najrýchlejší „ľstivý“ tvor, ktorý chodí  po svete. Mätie a používa mimiku k zabitiu väčšiny vyhladovanej koristi. Táto psovitá šelma nie je ani vlk a ani zatúlaný pes. Je to samostatný druh pes hyenovitý. Kedysi sa túlal v Subsaharskej Afrike v státisícoch. Konflikt s človekom ho zredukoval na 5 tisíc. Robí to z neho najohrozenejšieho predátora Afriky. Svorka sa zhromaždí na lov za úsvitu. Uvítací ceremoniál navodí vzrušenie pomocou hlasu a dotykov ako športový tím, keď sa burcuje pred zápasom.  Potom sa rozdelia na menšie skupinky a hľadajú korisť. Títo lovci používajú dva spôsoby klamu. Kresba kože spôsobí, že svorka vyzerá ako jeden veľký predátor, ktorý mätie korisť a jej rivala. Používajú tiež jedinečný spôsob vokalizácie na koordináciu. Ale neštekajú ako ktorýkoľvek iný pes na planéte. Korisť si môže zvuky spliesť so švitorením neškodného kŕdľu vtákov. Vďaka dlhým nohám a štíhlemu telu je pes hyenovitý  rýchly a vytrvalý. Pri love vydrží behať rýchlosťou 56 kilometrov za hodinu na vzdialenosť 5 kilometrov. Ostré rezáky im bez problémov dovolia porcovať  mäso. Na jeden záťah zožerú takmer deväť kilogramov mäsa. Ale aj behom kŕmenia psy hyenovité spolupracujú. Najmladší lovci jedia prví. Potom odnesú mäso šteňatám, chorým a zraneným.  S jedinečnou kombináciou klamu, spolupráce a schopností je pes hyenovitý je najúspešnejším predátorom sveta.
 
7.Bylinožravec
7.1 Bizón
Bison bison
Toto obrovské zviera svoj príchod oznamuje burácajúcimi kopytami. Váži takmer tonu , meria dva metre a má násilnícku povahu. Je to najvyššie zviera na severoamerickej pastvine. Vyprovokovať ho môže byť osudová chyba. Kedysi sa túlali po severnom pobreží Aljašky po Mexický záliv a bolo ich až do šesťdesiat miliónov. Ale masové vyvražďovanie a rozširovanie ľudí ich takmer vyvraždilo úplne. Turisti sa na nich teraz môžu pozerať do rezervácií v Kanade a USA. Bizón americký žije vo veľkých stádach a je neustále v pohybe, pasie sa na otvorených pláňach. Keď ho vidíte pásť sa, ľahko si bylinožravce spletiete s miernym obrom. Ale v skutočnosti je nebezpečne nevyspytateľný, keď mu narušíte jeho priestor, tak zaútočí. Bizóny napádajú človeka trikrát častejšie  ako grizly. Jeho najsilnejšími zbraňami sú ostré kopytá a masívna lebka. Bizóny si cvičia útoky hlavou celý svoj život. Hlava  vážiaca takmer dvesto  kilogramov a rýchlosť šesťdesiat kilometrov za hodinu je smrtiaca kombinácia. Potrebuje všetky zbrane k odohnaniu všetkých severoamerických šeliem najmä vlkom. Vlčia svorka využíva svoj počet k oddeleniu bizónej matky od mláďaťa. Mocné zadné nohy bizóna majú dosť sily  aby roztrieštili lebku vlka. A keď zbrane proti svorke nestačia , na pomoc pribehne zvyšok stáda.