Alergia, astma

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 10.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 527 slov
Počet zobrazení: 5 470
Tlačení: 405
Uložení: 421
Alergia, astma

ALERGIA
 
Charakteristika:
Pod alergiou sa rozumie od normy sa odlišujúca, zvýšená resp. prehnaná reakcia imunitného systému na určité alergény, ktorá sa získava opakovaným kontaktom s týmito alergénmi. Alergie možno rozdeliť podľa možností prijímania jednotlivých alergénov ako aj podľa zrejmých patologických, čiže chorobných reakcií imunitného systému. Ťažkosti sa vyskytujú tak dlho, kým sú alergény v organizme prítomné. Avšak nie alergén, ale základný typ reakcie určuje nielen časový výskyt symptómov, ale aj druh symptómov, napr. lokálne alebo všeobecné ťažkosti.

Stanovenie diagnózy nastáva podľa typu reakcie laboratórnymi vyšetreniami, napr. dôkazom prítomnosti špecifických protilátok alebo obranných buniek v krvi, alebo testovacími metódami na pacientovi. Liečenie začína práve zabránením akéhokoľvek kontaktu s alegénmi. Ak to nie je možné, sú k dispozícii lieky, ktoré buď zabraňujú prepuknutiu alergickej reakcie, resp. zmierňujú jej intenzitu, napr. antihistaminiká a kromoglykát, alebo ztlmia už vzniknutú alergickú reakciu alebo ju dokonca zastavia, ako napr. glukokortikoidy. Osobitnou formou terapie je hyposenzibilizácia. Ak dôjde k rozvoju anafylaktického šoku, môžu mať alergie bez včasnej terapie smrteľný priebeh.
 
Všeobecný prehľad:
Pod alergiou sa rozumie od normy sa odlišujúca, zvýšená resp. prehnaná reakcia imunitného systému na určité látky, takzvané alergény, ktorá sa získava opakovaným kontaktom s týmito alergénmi. Preto sa často používa aj pojem precitlivenosť.
Pojem precitlivenosť pochádza z gréčtiny (allo = cudzí, iný a ergon = reakcia, činnosť). C. v. Pirquet označil v roku 1906 po prvýkrát ako alergiu všetky od normy sa odlišujúce reakcie ľudského organizmu na zvonku pôsobiace látky. Toto vtedy zahŕňalo precitlivenosť (hyperergiu), ako aj oslabenú citlivosť (hypergiu) a chýbajúcu citlivosť (anergiu).
Dnes sa tento pojem používa výlučne pre získanú precitlivenosť na určité látky, pôsobiace na telo zvonku. Látky, ktoré majú schopnosť vyvolať alergiu, sa označujú ako alergény. Pritom môže ísť o rastlinné látky (napr. peľ z tráv), produkty zvierat (napr. včelí jed), alebo kovy (napr. nikel) alebo chemkálie (napr. konzervačné látky).
Alergie sú v posledných rokoch pozorované stále častejšie a vyskytujú sa už v detskom veku. Možnou príčinou toho je stále stúpajúce zaťažovanie prostredia nečistotami, ale aj zmena spôsobu života a stravovacích návykov, ktoré sú spojené napr. so zvýšenou konzumáciou požívatín a liekov.
Podľa nového výskumu, ktorý bol zverejnený v polovici mája 2001 bavorským ministerstvom životného prostredia, treba hľadať jednu z najzávažnejších príčin množiaceho sa výskytu alergií v prvých rokoch života malých detí v prehnanej hygiene. Podľa výsledkov štúdie tak mestské deti trpia na alergie až 15-krát častejšie než deti, ktoré boli na dedine už v rannom veku vystavené rôznorodým vplyvom peľu z tráv, obilia a stromov, ako aj zvieracích chlpov alebo výlučkov.
Existujú rôzne možnosti, ako zadeliť alergie. V bežnom živote sa alergie najčastejšie rozdeľujú podľa spôsobov prijímania jednotlivých alergénov, kým v medicíne sa presadilo rozdelenie podľa základných patologických, čiže chorobných reakcií imunitného systému podľa popisu Coombsa a Gella.
 
Podľa príslušných mechanizmov prijímu alergénov možno rozlišovať nasledujúce formy alergií:
· inhalačné alergie: Vdýchnutím alergénov vo forme prachu, napr. peľ, prach v domácnosti.
· alergia na potraviny: Spotrebou potravín obsahujúcich alergény, napr. jahody, plody mora, konzervačné látky.
· alergia na lieky: Ako reakcia na určité medikamenty, nezávisle od ich aplikačnej formy ako tabletka, čípok, infúzia atď. Obzvlášť častým alergénom je napr. penicilín.
· alergia na jed hmyzu: Po bodnutí hmyzom, napr. včelou alebo osou.
· alergia na parazity alebo mikróby: Pri napadnutí parazitmi, ako napr. črevnými parazitmi, alebo aj vírusovými alebo bakteriálnymi infekciami .
· kontaktná alergia: Pri kontakte kože s alergénmi, ako napr. nikel, kozmetika.
 
Britský patológ Robin C. Cooms (narod. 1921) opísal spolu so svojím kolegom Gellom štyri typy alergických reakcií, reakcie typu I, II, III a IV, ktoré sa môžu vyskytnúť aj ako zmiešané typy. Tieto štyri typy reakcií sú principiálne normálne formy reakcií ľudského imunitného systému, ktoré však v prípade alergie „zachádzajú priďaleko“, a tak nadobúdajú charakter ochorenia. Typy I až III týchto alergických reakcií sú zapríčinené protilátkami, naproti tomu je reakcia typu IV spôsobená určitými bunkami imunitného systému, T-lymfocytmi.
Po opise niektorých hlavných príčin a možností terapie všetkých alergických reakcií, sú tieto štyri typy reakcií nasledovne popísané jednotlivo, s ohľadom na ich príčiny, symptómy, diagnostiku, terapiu a profylaxiu.
 
Typ I – Precitlivenosť včasného typu
Po kontakte látky vyvolávajúcou alergiu (antigénu) s telom, je táto viazaná špecifickými, proti nej namierenými protilátkami. To je signál pre osobitné bunky (mastocyty) na uvoľnenie ich chemických látok. Najdôležitejšou takou látkou je histamín. Vyvoláva typické alergické symptómy: svrbenie, nosovú sekréciu, kŕčovité stiahnutie bronchiálneho svalstva, rozšírenie ciev a opuchy. Maximálnu reakciu tela predstavuje šok s poklesom krvného tlaku, zastavením dýchania a krvného obehu. Šok je vždy núdzovým prípadom a vyžaduje si lekársku starostlivosť.
 
Typ II – cytotoxický typ
Pôsobením alergénu dochádza k zániku krvných buniek a napokon ku chudokrvnosti. Spúšťačmi môžu byť lieky utišujúce bolesti (analgetiká), antibiotiká a lieky na uvoľnenie kŕčov.
 
Typ III – imunokomplexový typ
Antigén a protilátka vytvoria komplex, ktorý sa usadí v tkanive. Tým je spôsobená zápalová reakcia a poškodenie tkaniva látkami poškodzujúcimi bielkoviny (enzýmy).
 
Typ IV – typ oneskorenej reakcie
Tento typ reakcie je spôsobený priamym kontaktom bielych krviniek (senzibilizovanými T-lymfocytmi) s fagocytmi (makrofágmi). Po kontakte s antigénom to do vyvolania chorobných symptómov trvá 24 až 48 hodín. Týmto spôsobom sú zapríčinené napr. kontaktný ekzém a odvrhnutie transplantátu.
 
Príčiny:
Alergia spočíva v chybnej regulácii a prehnanej obrannej reakcii imunitného systému. Hlavná úloha imunitného systému spočíva v obrane proti pôvodcom ochorení, ako napr. proti baktériám, vírusom alebo parazitom. Po prijatí takýchto pôvodcov ochorení do organizmu dochádza v priebehu infekčnej choroby, ako napr. pri osýpkach, k tvoreniu špecifických protilátok alebo obranných buniek proti zodpovedajúcemu pôvodcovi ochorenia, a tým k vytvoreniu imunity. To znamená, že pri neskoršom kontakte s tým istým pôvodcom ochorenia, daná osoba už druhý raz neochorie, lebo imunitný systém si na prvý kontakt s pôvodcom ochorenia „pamätá“ a bezodkladne začne s produkciou špecifických protilátok, resp. obranných buniek.
Pri vzniku alergie prebiehajú v imunitnom systéme v princípe také isté reakcie. Po kontakte organizmu s alergénom sa tvoria protilátky, resp. obranné bunky špecifické pre tento alergén, to znamená, že organizmus sa senzibilizuje. Táto fáza trvá ca. 9 až 12 dní a pacient ju nespozoruje. Pri opätovnom kontakte s tými istými alergénmi sa ihneď produkujú zodpovedajúce protilátky, resp. sa aktivujú obranné bunky, a nastáva pre pacienta nepríjemná alergická reakcia. Pretože sa reakcie typu I až IV značne od seba odlišujú, sú podrobnosti opísané v zodpovedajúcich kapitolách.
Pre všetky formy alergií v zásade platí, že síce existuje značná dispozícia, ale v princípe sa alergikom môže stať každý človek. Mimochodom – alergie sa vyskytujú aj u zvierat. Pre vznik alergie sú okrem iného dôležité:
· množstvo a koncentrácia alergénu
· prijímací mechanizmus alergénu
· schopnosť senzibilizácie.
 
Podľa schopnosti senzibilizácie rozlišujeme slabo a silne senzibilizačné látky. Pri slabo senzibilizačných látkach, napr. peľ, sú často na vyvolanie alergie nevyhnutné viacročné kontaky. Naproti tomu pri silne senzibilizačných látkach, ako napr. pri liekoch, často na vyvolanie alergie stačí jeden až niekoľko málo kontaktov.
 
Častosť:
Existujú odhady, podľa ktorých alergiami trpí asi 10 až 20 % obyvateľstva. Reálne sa javí údaj o častosti približne 10 %. Medzi alergickými reakciami je najčastejšia reakcia typu I.
 
Symptómy:
Ťažkosti sa pri alergických reakciách vyskytujú tak dlho, kým sú alergény v organizme prítomné. Závisia od daného typu reakcie, a nie od alergénu samého. Typ reakcie určuje i časový výskyt symptómov. V zásade môžu alergické reakcie viesť tak k lokálnym ako i k všeobecným ťažkostiam, podľa toho, kde sa alergény nachádzajú: na ich vstupnej bráne (kontaktnom mieste), alebo sú rozmiestnené v tele krvou.
Lokálne ťažkosti sa vo všeobecnosti prejavia tam, kde nastal kontakt s alergénom, ako napr. na slizniciach dýchacích ciest kýchaním, kašľaním alebo dýchavičnosťou, na slizniciach žalúdočno-črevného traktu vracaním alebo hnačkou, na koži žihľavkou alebo kožnými vyrážkami. Všeobecné ťažkosti sa v rámci alergických reakcií týkajú hlavne systému krvného obehu so zrýchlením srdcovej frekvencie a znížením krvného tlaku.
Najťažším prejavom alergickej reakcie typu I spôsobenej protilátkami je anafylaktický šok, ktorý zväčša zasahuje viacero orgánových systémov súčasne a môže viesť k smrti pacienta v priebehu niekoľkých minút. Sú tak známe prípady, kde ľudia po bodnutí osou zomreli v anafylaktickom šoku.
 
Diagnóza:
Diagnóza alergie je často sťažená rozmanitosťou možných alergénov. V tejto súvislosti je obzvlášť dôležitý presný „výsluch“ pacienta, čiže anamnéza. Podľa typu reakcie nasleduje pomocou laboratórnych vyšetrení stanovenie diagnózy, napr. dôkazom špecifických protilátok alebo obranných buniek v krvi, alebo testovacími postupmi na pacientovi. Pri týchto testoch sa vedome prevedie kontakt s podozrivými alergénmi, napr. na kožu alebo pľúcami, a nato sa reakcia pozoruje. Bližšie podrobnosti o takých testoch najdete pod reakciami typu I.
 
Terapia:
Veľký význam pri terapii alergických reakcií majú preventívne opatrenia, ako vyhýbanie sa kontaku s alergénmi, čiže expozičná profylaxia. V súvislosti s daným alergénom to však môže byť ťažké, napr. pri pele alebo domácom prachu. Ľudia trpiaci na alergické reakcie by v zásade nemali fajčiť, ani aktívne ani pasívne, a dbať na potraviny bez prímesí. Dojčatá, ktorých rodičia majú nejakú alergiu, by mali byť dojčené minimálne do 6. mesiaca, aby sa podľa možnosti rozvoj alergie oddialil.
Dnes je k dispozícii množstvo liekov, ktoré na jednej strane prepuknutiu alergickej reakcie zabraňujú, resp. oslabujú jej silu, napr. antihistaminiká, kromoglykát, alebo už prepuknutú alergickú reakciu zmiernia alebo dokonca zastavia, ako napr. glukokortikoidy. Glukokortikoidy sú vysoko účinné lieky, ktoré by však kvôli svojim vedľajším účinkom pri dlhodobom užívaní, ako napr. osteoporóza, diabetes mellitus alebo edémy, mali byť nasadzované s rozvahou.
Osobitnou formou terapie alergických reakcií, obzvlášť typu I, je hyposenzibilizácia, resp. desenzibilizácia. Pri nej sa pacientovi v časovom rozsahu 6 až 12 mesiacov vstrekuje príslušný alergén v postupne sa zvyšujúcich množstvách. Týmto spôsobom sa má imunitný systém tak ovplyvniť, aby sa netvorili protilátky (lg E) vyvolávajúce alergiu, ale protilátky inej triedy (lg G). lg G – protilátky sa v normálnom prípade tvoria v tele proti pôvodcom ochorení a pri opätovnom kontakte môžu byť ihneď utvorené. To isté chceme pri alergii dosiahnuť. Ihneď po kontakte s alergénom sa vytvoria lg G-protilátky a neutralizujú alergén, ktorý už potom nemôže viesť k tvoreniu lg E – protilátok.
Okrem medikamentóznej terapie majú pri niektorých alergických reakciách, ako napr. pri sennej nádche, úspech aj akupunktúra a hoemopatia.
 
Komplikácie:
Možné komplikácie alergickej reakcie závisia od príslušného typu alergickej reakcie a sú tam bližšie opísané. V zásade môžu viesť k vývoju chornického zápalu stredného ucha alebo zápalu prínosových dutín, či k vzniku bronchiálnej astmy, či až k trvalému poškodeniu orgánov alebo dokonca k smrti pacienta.
 
Letalita:
Alergické reakcie môžu vo výnimočných prípadoch bez včasnej terapie skončiť smrtelne. Tu sa dajú spomenúť hlavne anafylaktický šok, ako aj alergické reakcie pri transfúziách krvi a počas tehotenstva.
 
Profylaxia:
Opatrenia expozičnej profylaxie sú opísané už v kapitole o terapii. Alergici majú rôzne možnosti informovať sa o aktuálnom stave ovzdušia. Telefonické informačné služby, rozhlas a televízia, internet ako i mnohé denníky prinášajú denne aktuálne informácie o šírení peľu z rozličných rastlín. V obzvlášť ťažkých prípadoch môže pomôcť zmena prostredia, resp. klímy.
Ako sme už uviedli, podľa nového výskumu, ktorý bol zverejnený v polovici mája 2001 bavorským Ministerstvom životného prostredia, treba hľadať jednu z najzávažnejších príčin množiaceho sa výskytu alergií v prvých rokoch života malých detí v prehnanej hygiene. Podľa výsledkov štúdie tak mestské deti trpia na alergie až 15-krát častejšie než deti, ktoré boli na dedine už v rannom veku vystavené rôznorodým vplyvom peľu z tráv, obilia a stromov, ako aj zvieracích chlpov alebo výlučkov. Možno teda už v prvých rokoch života zaviesť istú zmysluplnú profylaxiu, napr. hranie sa v blate alebo v trochu špinavom prostredí. Odporúča sa aj dovolenka na dedine.
 
Prognóza:
Nielen druh alergických reakcií, ale aj ich rozsah podlieha počas života istým zmenám. U veľkého počtu pacientov je tak s pribúdajúcim vekom pozorované zoslabenie alergických reakcií. Na druhej strane je možná zmena pôsobiaceho alergénu, t.zn., že pacient alergický na peľ, môže byť neskôr alergický na konzervačné látky.
 
Alergia na peľ
Peľové zrná sú veľmi časté alergény. Sú veľmi malé, okom ich nevidieť. Ak sú v ovzduší, spôsobujú sezónnu alergiu u citlivých ľudí. U nás najčastejšou je alergia na peľ trávy, častou je alergia na peľ drevín (peľ stromov) a bylín (hlavne peľ burín). Na vyvolanie alergickej reakcie stačí 10 až 20 peľových zŕn v metri štvorcovom vzduchu. V lete ich je v prírode v metri štvorcovom mnohonásobne viac. Rastliny majú svoj životný cyklus, takže aj alergické prejavy zodpovedajú tomuto cyklu. V období, keď rastliny produkujú peľ, majú alergici ťažkosti. Preto sa používa pojem „peľová sezóna“. Ten, kto je alergický na konkrétny druh rastliny bude mať ťažkosti úráve počas obdobia, kedy sa v ovzduší vyskytuje ich peľ. Žiaľ, veľmi často býva alergia na peľ zmiešaná a človek reaguje na peľ rôznych rastlín. Podľa toho, kedy (a kde) máte najviac ťažkostí sa dá odhadnúť, na ktoré druhy peľu ste alergickí.

- Skorá jar (február až apríl) je obdobím, v ktorom sa v ovzduší nachádza predovšetkým peľ stromov.
- Neskorá jar a začiatok leta (máj, jún) je obdobím, kedy je v ovzduší veľa peľu tráv.
- Koniec leta a začiatok jesene je obdobím, kedy je v ovzduší veľa peľu astrovitých burín.

Alergik na peľ by mal uprednostniť na vychádzky čas po daždi (nie však po búrke) pretože vtedy je vo vzduchu najmenej peľu. Naopak horúce a suché počasie s prípadným vetríkom znamená vysokú koncentráciu peľu v ovzduší. Vtedy by alergik nemal chodiť do prírody vôbec. Riziko ťažkej, život ohrozujúcej alergickej reakcie je reálne.
Stav peľu v ovzduší sleduje peľová služba a tak môžete presnejšie zistiť, kedy je sezóna.
 
Alergia na prach
Prach je ďalší známy alergén. Prach môže dráždiť dýchanie aj u zdravého človeka, to je prirodzené. V skutočnosti však alergia na prach nie je alergiou „na prach“. Prach sa totiž skladá z drobných čiastočiek rôzneho pôvodu. Môže ísť o zvyšky zoschnutej kože, časti textilu, plesne, časti rozpadnutých tiel mŕtveho hmyzu, roztočov, výkaly roztočov… V skutočnosti je teda človek alergický na konkrétnu časť prachu. Najčastejšie sú to roztoče.

Prach je alergén, ktorý sa prenáša vzduchom, takže nebezpečný je hlavne ak je vo vzduchu zvírený. Ak sfúknete prach usadený zo skrinky, budete ho asi aj vidieť v ovzduší. Tieto veľké čiastočky prachu však nebývajú zdrojom alergie, skôr dráždia na kašeľ. Zákernejšie sú tie najmenšie prachové častice, ktoré neraz ani nevidieť voľným okom. Sú mimoriadne ľahké a tak sa vznášajú v ovzduší aj potom, čo si myslíte, že prach sa už dávno „usadil“. Tieto malé čiastočky sú nebezpečné aj preto, že ľahko preniknú aj veľmi hlboko do pľúc.
U nás najčastejším alergénom je domáci prach. Budeme sa venovať predovšetkým tomuto druhu prachu, aj keď na niektorých pracoviskách môže byť tiež prach – ten však máva odlišný charakter. Tiež môže spôsobiť alergiu.
Domáci, alebo bytový prach obsahuje rozpadnuté telá roztočov a ich výkaly. Okrem toho môžu byť súčasťou prachu časti srsti mačiek, psov, perie vtákov – ak máte domácich maznáčikov, produkujú čiastočky, ktoré sa stávajú súčasťou ovzdušia, ktoré vdychujete. Ak ste na také zviera alergickí, domáci prach bude pre vás zdrojom ťažkostí aj potom, čo zvieratka dáte preč z bytu. Niekedy aj rok po tom…

Najčastejšou „alergiou na prach“ je alergia na súčasť prachu – roztoče. Sú to drobné, okom neviditeľné článkonožce, ktoré sú súčasťou našich domácností. Roztoče, ktoré sú hlavným „vinníkom“ alergických reakcií sa živia odpadom ľudského tela – šupinkami kože. Najviac ich je tam, kde sa zdržiavate dlhšie a je tam zároveň aj vlhko – predovšetkým v posteli a na kreslách. Gram prachu z postele môže obsahovať až tisícky roztočov.

Roztoče spôsobujú mnohé alergické prejavy, okrem nádchy sú častým dôsledkom zápal spojiviek, opuch očí, ekzémy a pri dlhodobom pôsobení aj astma. Príznaky alergie na roztoče budete pozorovať po celý rok. Zhoršiť sa môžu v období, keď je vlhko – na jeseň a v zime. Roztoče nemajú radi sucho a zimu. Preto treba spálňu ráno dôkladne vetrať a posteľ nechať odokrytú, aby sa vysušila od potu a vlhkosti. Roztoče sa nevyskytujú v nadmorskej výške nad 1200 metrov nad morom. Ten, kto je alergický na roztoče a presťahuje sa na hory, zbaví sa ťažkostí.
 
Ak trpíte alergiou na roztoče, mali by ste proti nim bojovať. Vetrajte tak často, ako je to možné. Za zváženie môže stáť použitie práčky vzduchu. Vhodné je kúpiť si špeciálne obliečky na posteľ, ktoré neprepustia roztoče. Pravidelne a často perte posteľnú bielizeň, často vetrajte spálňu. Dbajte, aby vaša spálňa bola suchá. (Preč zdroje vlhkosti, ako sú kvetiny, akvárium, sušiak na bielizeň.) Matrace, periny, aj vankúše kupujte len zo špeciálnych syntetických materiálov. Ideálne je, ak sa dajú prať najmenej na 60 stupňov a perte ich raz mesačne.

Pre alergika sa nehodí vybavenie z prírodných materiálov (perie, vlna, konský vlas, flanel, hrubé prikrývky, kožušina). Obliečky zo špeciálnych materiálov sú síce drahé, ale ak ste alergickí, na tomto vybavení nešetrite. Matrace raz za týždne dôkladne vysávajte. V byte alergika nemajú byť žiadne prach zachytávajúce materiály, ako koberec, ťažké závesy. Treba ich odstrániť. Na podlahy u alergika patrí linoleum, parkety, alebo iná, vodou umývateľná podlahovina.

Tip: Ak vonku mrzne, vyneste na niekoľko hodín všetky periny a matrace. Mráz roztoče zabíja. Matrace i periny vymieňajte za nové raz za 5 rokov, najneskôr však raz za 10 rokov. To sa týka aj plyšových hračiek pre deti. Alergické dieťa nemá mať žiadne plyšové hračky. Sú lapačom prachu a roztočov. Ak sa nedá inak, pravidelne nechajte obľúbenú plyšovú opičku svojho dieťaťa prenocovať v mrazničke. Zabijete tak roztoče. Hračka síce nebude bez alergénov, ale aspoň nebude životnou pôdou pre ďalšie.
Keď upratujete vysávaním, používajte kvalitný vysávač so špeciálnymi filtrami, ktoré zachytia práve tie najmenšie čiastočky prachu. Staré vysávače odstránia len hrubý prach a pre alergika najnebezpečnejšia zložka prachu preletí filtrami nazad do miestnosti, kde sa roky hromadí, akokoľvek usilovne budete vysávať. Alergik počas vysávania (ani vysávačom so špeciálnym filtrom!) nesmie byť v byte. Bielizeň a oblečenie nesušte von, ale v miestnosti. Zníži sa tým množstvo alergénov, ktoré sa zachytia v textile. Nesušte ich však v spálni.

Alergia na plesne
Plesne sú huby, ktoré tvoria jemné vlákna. Tvoria drobné spóry, ktorými sa rozmnožujú. Práve spóry sa dostávajú do ovzdušia a môžu vyvolať alergickú reakciu dýchacích ciest – nádchu, alebo astmu. Šírenie alergénu plesní je podobné peľu. Objavuje sa sezónne, najviac koncom leta a začiatkom jesene. Na rozdiel od peľu, spóry plesní sa objavujú hlavne v teplom a vlhkom počasí.
Plesne môžu byť vonkajšie, aj bytové.

Vonkajším plesniam sa dá vyhnúť, ak nebudete chodiť do prírody v čase sezóny, hlavne nie keď je po daždi. Je vhodné vyhýbať sa kontajnerom s odpadom, alergik k nim nemá vynášať smeti. V mnohých igelitových vreciach a odpade v v kontajneroch je množstvo plesní, ak na ne vysypete svoje smeti, do ovzdušia v okolí kontajnerov sa okamžite doslova „vyvalí“ množstvo spór plesní. Tie alergik vdýchne, zachytia sa mu na oblečení a vo vlasoch a môžu mu robiť ťažkosti aj po návrate domov.

Proti bytovým plesniam sa dá brániť účinnejšie, ako proti vonkajším – vetrať vlhké priestory, ako je kúpeľňa, kuchyňa, pivnica. Keď je sucho, plesniam sa nedarí rásť. Skontrolujte, prečo sú miestnosti vlhké. Často príčinou býva zatekajúca voda, alebo jej presakovanie. Okrem sucha je vhodné nedať plesniam živnú pôdu. Zvyšky potravy (staré tégliky, nedojedený chlieb…) pravidelne odstraňujte s odpadom preč zo svojej blízkosti. Niekedy sa plesne môžu objaviť na domácich kvetoch v pôde. Ak pôvodne tmavá zemina zosvetli, je to skoro určite pleseň. V moderných budovách môže byť významným zdrojom plesní klimatizačný systém. Pre alergika na plesne môže byť problémom aj návšteva zvlhnutej chalupy, kde sa mu ťažkosti môžu zhoršovať. Starý dom, či chalupa môže mať vlhké steny a na nich plesne. To všetko môže byť síce zakryté tapetou, ale môže to spôsobovať aj vážne ťažkosti.

Alergia na zvieratá
Podobne, ako alergia na prach vlastne nie je alergiou „na prach“, ale na jeho konkrétne zložky, aj alergia na zvieratá je forma alergie na prach. Alergénom tu sú drobné čiastočky, ktoré sa zo zvierat uvoľňujú do ovzdušia. V ich srsti sa tieto čiastočky zachytávajú, uschnú a neskôr sa uvoľňujú.

Alergénom zo zvierat teda sú čiastočky kože zvierat, šupiny, fragmenty srsti. Silným alergénom tiež môžu byť zaschnuté a rozpadnuté zvyšky slín a výkalov zvierat. Silne alergizujú aj produkty mazových a potných žliaz. Kto chová vtáky v domácnosti, neubráni sa silnému nárastu prachu – úlomky z peria a trusu vtáky často víria poletovaním v klietke. Hlavným alergénom v prípade vtákov bývajú spravidla roztoče. Vtáky sú mimoriadne silným zdrojom roztočov, ktoré žijú v ich perí, v hniezdach a na miestach, kde sa vtáky zdržiavajú. Kto je alergický na roztoče, bude mať s prítomnosťou vtáka v domácnosti vážne problémy.

Pre milovníkov zvierat teraz prídu zlé správy. Ak je niekto alergický, nesmie byť v byte so zvieraťom, pretože bude mať sústavné problémy, ktoré sa budú časom len zhoršovať. Alergia môže postupne prerastať do stále ťažšieho stavu, často sa začne pridružovať aj astma. Žiaľ, nedá sa to riešiť tak, že by vám lekár predpísal tabletky a vy môžete ďalej chovať svoje milované zvieratko. Druhá zlá správa pre chovateľov súvisí s princípom alergickej reakcie – na vyvolanie ťažkostí stačí aj veľmi malé množstvo alergénu. Preto sa nedá spraviť kompromis typu „ak nemôžem mať veľkého bernardína, kúpime si aspoň maličkú myšičku“. Taktiež veľmi nepomôže záväzok, že by ste zviera pravidelne sprchovali. Zníži sa tým síce množstvo alergénu, ale toto zníženie môže byť nedostatočné, aby zdravotné ťažkosti pominuli.
Zvieracie alergény sú agresívne. Najhoršie z pohľadu alergií sú mačky a hlodavce. Ak po príchode do domácnosti, v ktorej chovajú (alebo donedávna chovali) zviera začnete mať ťažkosti, pravdepodobne ste alergickí na niektorú zložku prachu, ktorý obsahuje aj zvieracie súčasti. Typickými príznakmi sú svrbenie očí, nosa, kýchanie, nádcha, alebo astma – rýchle zhoršenie, sťaženie dýchania. Mačka (hlavne kocúr) je asi najviac alergizujúcim domácim zvieratkom.

Chovateľ zvierat môže alergény dokonca prenášať aj do iných priestorov – na oblečení chovateľov, v ich autách býva veľa alergénov aj v prípade, že tam zvieratá práve nie sú.  Chov zvierat v domácnosti tak na jednej strane môže byť veľmi pekným hobby a pre deti atraktívnou a poučnou činnosťou. Zvieratá sú ušľachtilým zdrojom duševného obohatenia a radosti mladých i starých ľudí. Žiaľ, stúpajúci počet ľudí so sklonom k alergii dáva chovu zvierat „červenú“. Kontakt so zvieraťom môže na alergiu predisponované dieťa senzibilizovať (teda „alergizovať“, „scitlivieť“ na alergén, spôsobiť, že dieťa či dospelý začne byť na danú látku alergický) a vyvolať doživotnú alergiu. Preto je z pohľadu alergológa vhodnejšie vzdať sa chovu akýchkoľvek zvierat. Ak nákup zvieratka predsa len plánujete, radšej sa poraďte so svojím lekárom. Ak nemusíte, zviera nechovajte. Zvieracie alergény budú prítomné na vašom oblečení (v aute, v byte) stále a môžu pri opakovanom kontakte senzibilizovať napríklad deti vašich známych. Ak sa z dôvodu alergie svojho zvieraťa vzdáte, je na rade generálne upratovanie. Alergény budú v byte prítomné veľmi dlho, hlavne v koberci, čalúnení kresiel a na iných členitých povrchoch. Preto alergia asi nepominie okamžite po odstránení zvieratka z bytu. Vymaľujte a často upratujte.

Alergia na hmyz (bodnutie hmyzom)
Najskôr dobrá správa: u nás rozšírené komáre, či ovady nespôsobujú takmer nikdy alergické reakcie. Drobné začervenanie, či silné svrbenie po uštipnutí týmto hmyzom pominie. (Zriedkavo vzniká v mieste vpichu zápal, čo je tiež druh alergickej reakcie.) Zlou správou je, že nie vždy viete, aký druh hmyzu vás uštipol. Alergická reakcia môže vzniknúť po bodnutí osou, včelou, sršňom, či čmeliakom. Všetky patria do skupiny blanokrídleho hmyzu, takže ide o alergiu na jed blanokrídleho hmyzu. Včela vás nebodne, kým sa necíti ohrozená, osy sú agresívne a môžu útočiť aj bez príčiny. Preto je vhodné brániť sa bodnutiu hmyzom. Nechoďte bosí po tráve, netrhajte kvetiny, opatrne sa správajte aj v lete pri popíjaní sladkých nápojov. Osa môže byť vyrušená a zaútočiť.

Po bodnutí hmyzom je normálnou reakciou, ak okolie vpichu začervenie a prípadne aj napuchne. Táto reakcia na jed zvyčajne ustúpi za niekoľko hodín.
Alergická reakcia môže byť miestna. Oblasť vpichu sčervená, je značne bolestivá. To môže pretrvávať aj niekoľko dní. Vážnejšou je celková alergická reakcia. Už niekoľko minút po bodnutí sa môže objaviť jeden, alebo viacero nasledujúcich príznakov naraz: svrbenie, hlavne v lakťových jamkách, na krku, koža v tejto oblasti a niekedy v tvári začervenie. Môžu opuchnúť sliznice (ústa), objaviť sa silná nádcha, alebo sťažené dýchanie. Môže sa objaviť malátnosť, hnačka, zvracanie. Môže rýchlo klesnúť krvný tlak, čo spôsobí stratu vedomia. Každý z uvedených celkových príznakov (teda príznakov nie v blízkosti vpichu) je vážny. Čím rýchlejšie reakcia nastupuje, tým je vážnejšia. Pri príznakoch reakcie s týmito príznakmi je nutné bezodkladne volať lekársku záchrannú službu. Alergická reakcia môže po niekoľkých minútach ohroziť život. Aj v prípade, že sa prejavy reakcie začnú strácať (napríklad preto, že ste rýchlo užili vhodný liek) je nutné volať pohotovosť, pretože alergická reakcia môže mať aj oneskorenú fázu, ktorá môže nastať po niekoľkých hodinách od kontaktu s alergénom.

Ten, kto po bodnutí hmyzom mal alergickú reakciu, mal by bezodkladne konzultovať vec s alergológom. Ak by ho totiž v budúcnosti znova uštipol rovnaký druh hmyzu, môže nasledovať oveľa vážnejšia reakcia, ktorá ohrozí život. Preto by ten, kto je alergický na bodnutie hmyzom mal v sezóne vždy nosiť so sebou balíček prvej pomoci so život zachraňujúcimi liekmi. (Antihistaminikum, kortikoid, prípadne adrenalínové pero.) Kto je na bodnutie hmyzom alergický, musí sa aktívne vyhýbať situáciám, kedy hrozí bodnutie vo zvýšenej miere. Sieťky na oknách, žiadne výlety s pohostením v prírode, neopaľujte sa, nepoužívajte voňavky a farebne výrazné oblečenie.
 
Alergia na potraviny
Potravinová alergia je nepríjemná v tom, že absolútna väčšina potravín je zložená z viacerých zložiek. Ak si dáte, napríklad, tortu, neviete, či ste alergickí na maslo v kréme, orechy, alebo múku. Situácia nemusí byť prehľadnejšia ani v prípade, že sa alergia objaví po požití orieškov. Je možné, že ste alergickí na orechy, ale aj na plesne – orechy môžu byť nekvalitne uskladnené. Môže ísť aj o skríženú alergiu.

Tým, že nebýva ľahké zistiť, ktorá zložka potravy je v skutočnosti príčinou alergie sa často nedokážeme proti alergickej reakcii účinne brániť. Ak sa u vás objaví alergia na niektorú potravinu, musíte sa jej striktne vyhýbať. To však nebýva tak jednoduché. Napríklad ak ste alergickí na slnečnicové semená, nájdete ich v mnohých pekárenských výrobkoch. Alebo kto je alergický na mliečnu bielkovinu, nájde ju v chlebe, cukrovinkách, nátierkach… Často býva alergénom niektorá z umelo pridaných látok – farbivo, konzervačná látka, dochucovadlo.

Alergia na lieky
Aj podanie liekov môže vyvolať alergickú reakciu. Podobne, ako pri potravinovej alergii, je niekedy ťažké určiť, či ide o alergiu na účinnú látku v lieku, nosič, pomocné látky, či inú látku. V prípade akýchkoľvek neobvyklých, alebo neželaných reakcií po požití liekov sa obráťte na svojho lekára, môže ísť o alergiu, aj o vedľajšie účinky lieku. Najčastejšie alergické reakcie sú na lieky zo skupín antibiotiká, antireumatiká, lieky „na bolesť“, lokálne anestetiká (napríklad lokálny mesocain)

Astma
Astma často začína, ako suchý dráždivý kašeľ, ktorý trvá niekoľko týždňov a nie je infekčného pôvodu. Nezaberajú naň napríklad antibiotiká. Napríklad dieťa stále pokašliava „bez príčiny“. Neznamená to, že chce na seba „len upozorniť“. Často sa mylne zamieňa za bronchitídu. Astma je ochorenie, ktoré sa prejavuje sťaženým dýchaním. Dýchanie môže byť spočiatku sťažené len občas. Astmatik má, napríklad, ťažkosti s dýchaním, ktoré trvajú niekoľko minút. Potom sa mu stav zlepší a o chvíľu je celkom v poriadku. Takéto záchvaty dýchavičnosti sa môžu objaviť už v detskom veku, často pri športe, alebo pri listovaní herbára. Aj keď sa astma prejavuje ako sťažené dýchanie, skutočnou príčinou tohto ochorenia je trvalý zápal dýchacích ciest. Tento zápal pretrváva aj v situácii, kedy človek zdanlivo nemá ťažkosti. Neprimeraná citlivosť dýchacích ciest môže byť vrodená, alebo je získaná vplyvom prostredia. Často môže astmu zhoršovať neliečená alergia, napríklad na peľ, prach, zvieratá. Astma sa sústavným dráždením pľúc alergénmi postupne zhoršuje.

Astmu môžu vyvolávať aj nealergické zložky ovzdušia, napríklad prach, cigaretový dym, výpary chemikálií, prach z múky, či stavebný prach na pracovisku… Okrem mechanických nečistôt môže byť astma vyvolaná aj alergénmi, najčastejšie ide o alergény roztočov, peľ, plesne, zvieratá… Druhou najčastejšou príčinou sú vírusy – napríklad bežná nádcha. Astma teda môže byť spôsobená aj alergickou reakciou, podobne, ako niekto reaguje na peľ prudkou nádchou, iný môže reagovať prudkým zhoršením dýchania, astmou.

Astma je vážne ochorenie, pretože sťažené dýchanie môže ohroziť život. Vo fáze dýchacích ťažkostí sa dýchanie stáva neľahkým. Spôsobuje to kŕč v dýchacích svaloch. Sliznica dýchacích ciest opuchne, čo ešte zhoršuje dýchanie. Okrem toho sa v pľúcach začína rýchlo tvoriť hustý hlien, ktorý tvorí ďalšiu mechanickú prekážku dýchania. Toto zúženie priesvitu dýchacích ciest spôsobí často aj jasne počuteľné dýchanie s typickým zvukom jemného „pískania“ v pľúcach pri nádychu a výdychu. Často vzniká pri zaspávaní a počas noci.

Mnoho ľudí považuje astmu za ochorenie, ktoré je ovplyvnené psychikou. Ak sa u dieťaťa objavuje záchvat pred písomkou, alebo pred telesnou výchovou, môže to pôsobiť, ako simulácia a snaha vyhnúť sa úlohe. Astma sa totiž naozaj môže zhoršiť, keď je človek v strese, keď má strach, alebo prežíva silnú emóciu (dokonca aj radosť!). No psychický stav sám o sebe nezvykne vyvolať astmatický záchvat. Býva skôr spolupôsobiacim faktorom. Napríklad ráno pred písomkou sa v byte vetrá, alergény peľu a strach z písomky môžu spoluvytvoriť stav, ktorý u dieťaťa vyústi do astmy. Alebo pred telesnou výchovou sa pri prezliekaní v šatni rozvíri prach – peľ a roztoče zachytené na šatách môžu vyvolať astmatický záchvat spolu s obavou, že dieťa bude na telesnej výchove terčom posmechu. Silné emócie sú pre človeka záťaž, na ktorú reaguje intenzívnejším dýchaním (podvedome). O to intenzívnejšie môžu do pľúc prúdiť alergény…

Šport je pre astmatika veľmi dôležitý. Treba ho však vykonávať inak, ako to robia zdraví ľudia. Astmatik pri telesnom zaťažení reaguje prudkým zhoršením dýchania a tak sa športu často vyhýba. Tým si zhorší kondíciu, ochabnú mu svaly (aj dýchacie) často narastá obezita. To sú faktory, ktoré značne zhoršia priebeh astmy. Preto by astmatik mal pravidelne cvičiť, ale veľmi opatrne. Úvod cvičenia musí byť pomalý, veľmi pozvoľný. Ak astmatik začne cvičenie pomalou rozcvičkou, strečingom, postupne sa telo rozohreje a ťažkosti s dýchaním nenastanú. Potom už môže saťažiť svoje telo „normálne“, aby čerpal všetky výhody, ktoré šport organizmu dáva. Pre astmatika sú ideálne športy nesúťaživé a skôr s vytrvalostným, ako nárazovým zaťažením. Vhodné sú prechádzky a bicyklovanie. Plávanie by bolo ideálne, ale v bazénoch je voda silne chlórovaná a to môže astmu zhoršovať. Preto je lepšie, ak astmatik vôbec nejde do chlórovanej vody. Vhodným športom sú aj silové cvičenia – posilňovanie s činkami. Pred cvičením sa však poraďte sa svojím lekárom a prvé cvičenia radšej absolvujte pod dohľadom skúseného trénera. Znížite tak riziko zranenia.

Astma nie je len občasné ochorenie. Je to stále prítomný zápal v prieduškách, ktorý do určitej intenzity vôbec necítite. Preto ak vám bola diagnostikovaná astma, nezanedbajte pravidelné chodenie na kontroly. Aj v prípade, že nemáte žiadne ťažkosti, kontroly sú dôležité. Pacienti, ktorí sa neliečia, kým nemajú ťažkosti si často privodia vážne zhoršenie stavu. Priedušky sa časom zužujú a tieto zmeny sú potom už nezvratné ani liečbou. Nepodceňujte astmu, ani keď zdanlivo nemáte ťažkosti.
 
Liečba alergie
Alergické ochorenia ako nádcha, svrbenie, či astma sú vyliečiteľné, ak prídete k alergológovi zavčasu a ako dodržiavate stanovenú liečbu. Akékoľvek vám už lekár predpíše lieky, jednej veci sa vyhnúť zatiaľ nedá: je nutné vyhýbať sa kontaktu s alergénom. Ak zistíte, že ste alergickí na peľ, budete sa musieť snažiť vyhýbať peľu – obmedzením pobytu v prírode na miestach a v čase vysokého výskytu peľu. V prípade alergie na zviera, budete ho musieť odstrániť zo svojej blízkosti. Ak ťažkosti spôsobuje kozmetika, alebo bižutéria, budete sa jej musieť vzdať.

Po tomto opatrení sa liečba vašej alergie dá začať účinne kontrolovať pomocou liekov zvaných antihistaminiká. Antihistaminiká neliečia alergiu, ani jej príčinu. Zamedzujú bezprostrednému vzniku ťažkostí, takže pacientovi poskytnú úľavu od ťažkostí, ako svrbenie, kýchanie, či nádcha.

Antihistaminiká pri pravidelnom a dlhodobom užívaní majú aj špeciálny protizápalový účinok na chronický alergický zápal, ktorý u neliečených alergikov prebieha na sliznichach bez toho, aby si to pacient všimol. Aj keď ho nie je „vidieť“, poškodzuje sliznice. Preto je dlhodobá liečba antihistaminikami tak dôležitá aj v čase, kedy pacient má pocit, že mu nič nie je.

Súčasné lieky na liečbu alergie sú účinné a nemajú sedatívny účinok (človek nie je po nich ospalý). Pri niektorých ťažkostiach (hlavne svrbenie) vám však lekár možno odporučí antihistaminiká, ktoré majú aj upokojujúci účinok, ktorý rýchlejšie a účinnejšie napomáha pri zmiernení ťažkostí so svrbením.
Ak je presne známy druh alergénu, na ktorý ste alergickí, lekár vám môže odporučiť špeciálnu imunoterapiu alergénovými vakcínami. Medzi ľuďmi je známa aj pod zastaraným pojmom desenzibilizácia, alebo hyposenzibilizácia. Táto liečba prebieha v čase mimo sezóny alergénov, najčastejšie v zime. Do tela pacienta sa injekčne (alebo kvapkami do úst) pravidelne podávajú malé množstvá alergénu. Tieto množstvá sa stále zvyšujú, aby si imunitný systém „zvykol“ na prítomnosť alergénu. Touto liečbou teda navodzujeme toleranciu alergénu. Ak sa s imunoterapiou začne zavčasu, máva často veľmi dobrú účinnosť. Veľmi dobré sú hlavne výsledky pri liečbe alergie na peľ a na roztoče. Účinne pomáha aj vakcinácia proti hmyziemu jedu.

Na zmiernenie akútnych ťažkostí sa používajú aj špeciálne lieky, ktoré liečia zápal. Často sa podávajú vo forme nosných, alebo očných kvapiek. Pri liečbe alergie je dobré vždy dodržiavať odporúčané dávkovanie všetkých liekov. Mnoho ľudí si myslí, že ak nemajú žiadne ťažkosti, nepotrebujú brať žiadne lieky. Žiaľ, v prípade alergie to neplatí. Alergia je trvalý zápal a ten je potrebné držať pod kontrolou aj v prípade, že práve nemáte žiadne ťažkosti. Práve liečbou v čase, kedy nemáte ťažkosti sa vám podarí dostať svoje ťažkosti s alergiou pod kontrolu. Lieky na alergiu sú účinné, no o ich podávaní a dávkach musí rozhodnúť vždy lekár! Nikdy nepodávajte svoje lieky niekomu inému, kto má podobné príznaky, ako vy. K liečbe alergie a astmy však patrí aj pravidelný pohyb a cvičenie. Váš lekár vám odporučí vhodné cvičenia, ako dýchať a ako držať postavu.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu