Rakovina (rakovina prsníkov a leukémia)

Rakovina (rakovina prsníkov a leukémia)

Úvod

Rakovina je vážne ochorenie zapríčinené nekontrolovaným rastom buniek v tele. Rakovina (lat. cancer) alebo zhubný nádor je spojený s ničením okolitých tkanív, vytváraním metastáz a celkovým pôsobením na organizmus. V užšom slova zmysle sa pod termínom „rakovina“ myslí karcinóm - zhubný nádor pôvodom z epitelových buniek. Zhubné nádory predstavujú u nás druhú najčastejšiu príčinu smrti, hneď za srdcovocievnymi ochoreniami. v roku 2002 bolo u nás zaznamenaných 23 000 nových onkologických ochorení, kým v roku 1970 len 12 000 ( aj keď svoju úlohu tu zohráva skvalitnenie štatistického zberu údajov a lepšia záchytnosť onkologických diagnóz). Slovo rakovina vzniklo kvôli podobnosti prerastajúceho nádoru klepetám raka.

Aj v iných jazykoch sa používa táto podobnosť: cancer, karcinom, Krebs.  Vybrali sme si dva druhy rakovín. A to tie, ktoré sú najčastejšou príčinou smrti u žien a u detí. U žien je to rakovina prsníkov a u detí je to určitá forma leukémie(Akútna lymfatická / lymfoblastová leukémia (ALL)). K vybratiu témy nás určite inšpirovala kniha „Deti môjho srdca“ od Gitky Pažitnej. Táto kniha obsahuje spomienky detskej sestry, úžasných detí a rodičov z detského onkologického oddelenia...“Dieťa. Aké úžasné stvorenie. Tá detská nevinnosť, nevinný detský pohľad, nežné objatie. Aká krása. Detský úsmev, prvé nezrozumiteľné slovká, prvé neisté kroky, ich detský svet, pre nás dospelých taký nepochopiteľný. A zrazu je to tu. To preukrutné slovo rakovina. Mnohí si povedia: „Mňa sa to netýka...“    Práve naopak. Týka sa to každého jedného z nás. Napríklad samovyšetrenie prsníkov by malo byť prirodzenou súčasťou života každej ženy.  A preto by sme mali poznať aspoň základné pojmy týkajúce sa rakoviny. Veď včasné rozpoznanie symptómov dokáže zachrániť život! Nepodceňujme to!

1. Rakovina prsníka

1.1 Prečo vzniká rakovina prsníka

Mnohé ženy, ktoré ochorejú na rakovinu prsníka sa pýtajú: Prečo práve ja? Čo som urobila nesprávne? Ochorieť na rakovinu prsníka nie je otázkou "viny" alebo nesprávneho konania, a nie je to ani neodvratný osud, ktorému sa treba podrobiť. Niektoré riziká zvyšujú nebezpečenstvo ochorenia na rakovinu prsníka . Príčiny vzniku rakoviny prsníka, ako aj iných rakovinových ochorení, sú dodnes neobjasnené. Zo štatistických údajov sa dajú vyčítať určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo vzniku rakoviny prsníka. To však neznamená, že každá žena, u ktorej sa zjaví jeden alebo viac rizikových faktorov, musí bezpodmienečne ochorieť. Ale: Ak sa zjaví u Vás čo len jeden z týchto faktorov, mali by ste sa – okrem pravidelného samovyšetrovania – bezpodmienečne dať vyšetriť svojím lekárom.

Zvýšené riziká sú u žien:

- ktoré nerodili,
- prvé tehotenstvo po 30. roku života,
- ktorých blízka príbuzná (matka, sestra) mali rakovinu prsníka,
- ktoré už v minulosti ochoreli na rakovinu prsníka,
- ktoré sú viac ako 50 – ročné (všeobecné vekové riziko),
- ktoré majú problémovú mastopatiu. To platí, keď;
- sa pri prehmataní (palpácii) zistí uzlovitá zmena v prsníku,
- sa pri mamografii zistia mnohopočetné mikrokalcifikácie v prsníku,
- sa pri operácii v odobratej vzorke tkaniva zistia mikroskopické známky zvýšeného malígneho zvrhnutia.

1.2 Včasná diagnostika

Najdôležitejšiu úlohu v boji proti rakovine prsníka hrá stále včasné rozpoznanie choroby. To je požiadavka, ktorej by mali venovať pravidelnú pozornosť všetky ženy, predovšetkým tie, u ktorých je zvýšené riziko. Mnohí ľudia si myslia, že preventívne prehliadky ich spoľahlivo ochránia pred vypuknutím choroby. To, žiaľ, nie je pravda. Je správne vedieť, že:pri pravidelnej kontrole, je veľká pravdepodobnosť, že sa už vzniknutá choroba včas rozpozná, že sa dá vyliečiť prv než sa rozšíri a stane sa životu nebezpečná.

Včasné rozpoznanie môže zachrániť život

Podľa súhlasných výsledkov medzinárodných výskumov majú ženy, u ktorých bol zistený nádor menší ako 1 cm v priemere, 90-percentnú šancu na vyliečenie.

Mamografia je najspoľahlivejšia metóda

Najspoľahlivejšou vyšetrovacou metódou je stále mamografia - špeciálne röntgenové vyšetrenie prsníkov, ktoré umožňuje odhaliť mnohé prípady ochorenia vo včasnom štádiu. Odborníci odporúčajú urobiť vo veku 40 rokov tzv. základné mamografické vyšetrenie a neskôr, najmä po 49. roku toto vyšetrenie opakovať v pravidelných intervaloch. Mamografiou sa dajú v prsníku zobraziť aj veľmi malé útvary (aj menšie ako O 5 milimetrov). Obavy, že sa röntgenovými lúčmi počas mamografie môže vyvolať rakovina prsníka sú neopodstatnené. Pri použití moderných prístrojov s veľmi nízkou dávkou žiarenia toto riziko nehrozí. Mamografiou sa dajú zistiť vo viac ako 90% predrakovinové stavy, ako aj rakovina prsníka vo včasnom štádiu. Len v malom percente prípadov sa môže nádor ukryť v hustom tkanive prsníka (napr. u mladých žien) a zostane aj pre mamografiu určitý čas nerozpoznaný.

Raz ročne treba ísť k lekárovi
V každom prípade - v rámci každoročného preventívneho vyšetrenia žien po 20. roku života - je potrebné pravidelné palpačné vyšetrenie prsníkov lekárom. Vyšetrenie ultrazvukom (sonografia), ktoré sa odporúča najmä u mladých žien, môže veľa vyriešiť.

Každá žena by si mala raz za mesiac sama vyšetriť prsníky na prítomnosť uzlíkovitých a iných zmien.
Najvhodnejší čas na samovyšetrovanie je v prvých dňoch po skončení menštruácie, najlepšie po kúpeli, sprche alebo použití telového krému. Mokrá (vlhká) koža uľahčuje prehmatávanie prsníkov. Ak zistíte pri prehmatávaní (palpácii) niečo neobvyklé alebo podozrivé, choďte hneď k lekárovi. Jedno musíte vedieť: Uzlíky, ktoré zistíte pri samovyšetrovaní sú u mladých žien v 80% prípadov nezhubné (benígne) zmeny. Napriek tomu objasnenie ich pôvodu lekárom je bezpodmienečne potrebné.

Samovyšetrovanie prsníkov

K tomu aby sa ochorenie prsníka zistilo čo najskôr - keď je najväčšia nádej na jeho vyliečenie - môže prispieť každá žena. Ako ? Pravidelným samovyšetrovaním prsníkov. Kedy ? Po 20 roku života by si mala každá žena pravidelne raz mesačne, najlepšie hneď po skončení menštruácie, sama vyšetriť prsníky. Vtedy sú v úplnom pokoji, bez hormonálnych vplyvov, a ľahko sa vyšetrujú. ženám po prechode odporúčame samovyšetrenie vždy v prvý deň v mesiaci.

Ako ho vykonať?

Vyzlečte sa do pása, postavte sa pred zrkadlo a pozorujte sa. Jeden prsník môže byť o trochu väčší ako druhý. Nie je to nič neobvyklé. Všímajte si, či je farba kože, bradaviek a dvorcov oboch prsníkov rovnaká, či koža nie je v niektorej časti prsníka vrásčitá, vydutá alebo vtiahnutá, či na bradavke alebo jej dvorci nie sú prítomné zmeny podobné ekzému a či sa niektorá bradavka nevťahuje do prsníka. Ruky pomaly zdvihnite nad hlavu. Sledujú prsníky tento pohyb? Sú obe bradavky v rovnakej výške?

Ľahnite si na lôžko. Na vyšetrovanej strane si dajte pod chrbát malý vankúšik. Ruku na vyšetrovanej strane si položte pod hlavu. Druhou rukou si krúživým pohybom jemne prehmatávajte celý prsník bruškami prstov (nikdy nie končekmi !). Pravou rukou prehmatávajte ľavý prsník, ľavou rukou pravý. Môžete postupovať špirálovite od vonkajších okrajov prsníka do stredu (k bradavke), alebo lúčovito od bradavky k vonkajším okrajom prsníka. Nakoniec prehmatajte aj oblasť medzi prsníkom a podpazušnou jamkou. Pri prehmatávaní si všímajte najmä hrčky. Väčšinou bývajú naplnené tekutinou (cysty), alebo pozostávajú z väziva a žľazového tkaniva (fibroadenómy). Sú nezhubné.

Rovnakú pozornosť venujte aj podpazušnej jamke. Končekmi prstov hmatajte v podpazuší. Pri troche cviku dokážete nahmatať jednu alebo viac malých, mäkkých a pohyblivých lymfatických uzlín. Obéznejšie ženy si uzliny obvykle nedokážu vyhmatať, lebo ich majú ukryté v podpazušnom tuku. Všímajte si zmeny lymfatických uzlín, najmä ich veľkosťa tuhosť.Posediačky alebo postojačky: Položte jednu ruku pod prsník a mierne ho nadvihnite. Druhou rukou prehmatajte celý prsník a skúste, či sa z bradavky dá niečo vytlačiť.

Ak ste pri samovyšetrovaní zistili akúkoľvek zmenu v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením, nepodceňujte ju a vyhľadajte lekára, ktorý zariadi kompletné vyšetrenie pomocou modernej vyšetrovacej techniky. Aj keby sa ukázalo, že nález má rakovinový pôvod, je veľmi pravdepodobné, že ide o počiatočné štádium choroby a vtedy je pravdepodobnosť vyliečenia veľmi vysoká.

Samovyšetrovanie prsníkov by malo byť pre  každú ženu samozrejmosťou

Varovné signály

- uzlíky a zhrubnutie tkaniva, ktoré ste predtým nenahmatali,
- zväčšenie alebo zmenšenie jedného prsníka,
- vťahovanie bradavky, ktoré ste predtým nepozorovali,
- výtok hnedastej alebo krvnej tekutiny z bradavky,
- postihnutie bradavky alebo dvorca podobné ekzému,
- zvráskavenie kože v niektorej časti prsníka,
- zmena farby kože na prsníku.

Každú zmenu, nález, ktoré ste pri predchádzajúcom samovyšetrovaní nepozorovali, treba hneď ukázať lekárovi. Nie všetky zmeny sú nebezpečné, vyšetrenie však netreba odkladať.

1.3 Diagnostika 

Nemajte strach pred vyšetrením a výsledkami

Mnoho ľudí sa vyhýba návšteve lekára zo strachu z "lekárskeho kolotoča", do ktorého by sa pri podozrení na rakovinu mohli dostať. Zabúdajú na to, že vyšetrenia sú potrebné na to, aby sa objasnili tieto otázky:
- Aký je celkový zdravotný stav chorého ?
- Ide skutočne o nádor ?
- Kde je nádor umiestnený ?
- O aký druh nádoru ide ?
- Ako ďaleko ochorenie pokročilo ? Rozšírilo sa do lymfatických uzlín ?
- Sú prítomné aj ďalšie metastázy ?
- Aká liečba bude mať najväčší úspech ?

Len presná diagnóza umožní správne plánovanie liečby

Ak je podozrenie, že ide o rakovinu prsníka, začne sa potrebné vyšetrovanie, aby sa jednoznačne stanovila diagnóza. Teraz uvedieme rad bežných vyšetrovacích postupov a ich význam. Po zhodnotení všetkých výsledkov vyšetrení a celkového stavu pacientky sa rozhodne, ktoré liečebné postupy budú pre ňu najvýhodnejšie.
 
Celkové vyšetrenie

Najprv treba pacientku podrobiť celkovému vyšetreniu (bežnému klinickému vyšetreniu), pričom sa zisťuje aj prítomnosť možných rizikových faktorov. Takto získané informácie by mali lekárovi pomôcť pri stanovení správnej diagnózy.

Laboratórne vyšetrenie

krvi a moču pomôžu urobiť záver o celkovom zdravotnom stave chorej, a o funkcii jednotlivých orgánov, ako sú pečeň a obličky. Toto rutinné vyšetrenie sa robí aj kvôli narkóze.

Palpačné vyšetrenie (pohmatom)

Ku klinickému vyšetreniu patrí predovšetkým podrobné prehmatanie prsníkov, aby sa posúdil stav prvotného nádoru. Prehmatajú sa aj podpazušné a nadkľúčkové jamky, aby sa zistilo, či sa v nich nenachádzajú druhotné nádorové ložiská (metastázy v lymfatických uzlinách

Mamografia

je vyšetrovanie, snímkovanie prsníkov pomocou röntgenového žiarenia. Je to najspoľahlivejšia metóda preventívneho vyšetrenia prsníkov, ktoré môže ochorenie odhaliť vo včasnom štádiu. Odporúča sa vykonávať od veku 40 rokov, u žien s rizikovými faktormi aj skôr, od 35 rokov. Mamografia je metóda, pomocou ktorej sa diagnostikujú nádory veľkostne aj pod 5 mm. Predrakovinové stavy sa dajú zistiť až v 80 - 90 % a rakovina vo včasnom štádiu. Obavy pred vznikom rakoviny prsníka na zák-lade ožiarenia počas mamografie alebo z dôvodu žiarenia pri kontrolách sú neopodstatnené a nesprávne. Dnešné mamografické prístroje rozmiestnené po Slovensku sú bezpečné, a tak je strach z mamografie úplne zbytočný.h).

Ultrazvukové vyšetrenie (sonografia)

Sonografiou možno zobraziť prsník a vnútorné orgány, ako sú pečeň, obličky, nadobličky, slezina a aj lymfatické uzliny. Zistené zmeny dovoľujú usúdiť na prítomnosť nádoru. Toto vyšetrenie je výhodné preto, že ho možno ľubovoľne často opakovať, pretože nevystavuje pacientku žiadnemu škodlivému žiareniu. U mladých žien by mala sonografia predchádzať mamografii.

Röntgenové vyšetrenie

Aby sa zistili prípadné metastázy v pľúcach a kostiach, zhotovia sa jednoduché röntgenové snímky hrudníka a skeletu.

Scintigrafia skeletu (gamagrafia)

Touto vyšetrovacou metódou sa dajú zistiť druhotné zmeny v kostiach, dokonca skôr ako röntgenovým vyšetrením.

Biopsia

Definitívne potvrdenie diagnózy pri podozrení na rakovinu prsníka je možné len vyňatím malého kúska tkaniva (biopsia) a jeho vyšetrením pod mikroskopom (histologické vyšetrenie). Operatívne odstránené tkanivo sa vyšetrí pomocou "rýchleho rezu" na prítomnosť zhubného nádoru. Od výsledku vyšetrenia závisia všetky ďalšie liečebné postupy. Biopsia je bezpečné vyšetrenie. Občas vyslovená obava, že by sa pri odobratí vzorky na vyšetrenie mohli nádorové bunky "vyplaviť do okolia" a vytvoriť metastázy, je neopodstatnená. Zhubné nádory prsníka sú skoro všetky rôzne formy adenokarcinómov. Iba zriedkavo sa zjavujú niektoré iné druhy nádorov. Nie všetky nádory sú rovnako zhubné. Podľa zhubnosti sa delia na štyri stupne. Toto delenie sa nazýva grading. Stupeň zhubnosti označujeme od G1 až po G4. Čím vyššie číslo, tým zhubnejší nádor.
 
Cytologické vyšetrenie

V niektorých prípadoch sa používa pred biopsiou punkčná aspiračná biopsia (PAB). Pri tomto vyšetrení lekár odoberie z podozrivého miesta tenkou ihlou vzorku tkaniva. Tá sa rozotrie na podložné sklíčko, ofarbí sa a vyšetrí pod mikroskopom (cytológia).

Chorobné prejavy

Rakovina prsníka sa zjavuje v ktorejkoľvek jeho časti, ale viac ako polovica sa ich zisťuje v horných kvadrantoch v podobe tuhého, vajcovitého útvaru. Zriedkavé je postihnutie bradavky a dvorca zmenami, ktoré nápadne pripomínajú ekzém. Rakovina prsníka sa šíri miestne - v samotnom prsníku - pričom môže prerásť do kože a vytvoriť "vred", alebo prerastá do tkanív hrudníkovej steny. Lymfatickými cestami sa rakovina prsníka šíri do lymfatických uzlín v podpazuší a do vnútrohrudníkových uzlín uložených pri okraji hrudnej kosti. Krvnou cestou sa rakovina prsníka šíri do vzdialených orgánov: kostí, pečene, pľúc a iných.

1.4 Liečba rakoviny prsníka

Rôzne formy rakoviny prsníka

Rovnako, ako pri iných druhoch rakoviny, tak aj pri rakovine prsníka rozlišujeme viaceré formy. V prvom rade sa určí základný a potom aj špeciálny druh nádoru podľa typu prítomných nádorových buniek. Presné určenie bunkového typu je mimoriadne dôležité na stanovenie postupu.
 
Klasifikácia nádorov

Dôležitým kritériom pri voľbe najvhodnejšieho liečebného postupu je zistenie stupňa pokročilosti ochorenia (klasifikácia nádoru). Robí sa na základe určitých pravidiel, ktoré sa pridŕžajú troch významných hľadísk: T značí tumor (nádor) N značí nodus (regionálna lymfatická uzlina) M značí vzdialená metastáza. Používa sa preto aj označenie TNM klasifikácia. Vysvetlenie symbolu T (tumor): To = primárny nádor sa nepodarilo dokázať T1 = primárny nádor je menší ako 2 cm T2 = primárny nádor je 2 až 5 cm veľký T3 = primárny nádor je väčší ako 5 cm T4 = nádor prerastajúci do susedných tkanív (hrudníková stena, alebo koža).

Vysvetlenie k symbolu N (nodus - lymfatická uzlina): Nx = lymfatické uzliny nemožno posúdiť na prítomnosť nádoru No = bez postihnutia lymfatických uzlín N1 = zistené metastázy v lymfatických uzlinách v podpazuší N2 = ako pri N1, ale uzliny sú medzi sebou alebo s okolím zrastené. Vysvetlenie symbolu M (metastáza): Mx = prítomnosť či neprítomnosť vzdialených metastáz sa nedá stanoviť Mo = vzdialené metastázy klinickým vyšetrením nezistené M1 = vzdialené metastázy dokázané. Kombináciou uvedených symbolov sa určí klinické štádium choroby (stupeň pokročilosti). Rakovinu vo včasnom štádiu bez metastáz teda oklasifikujeme ako T1 No Mo. Toto triedenie je medzinárodne známe a používa sa vo všetkých krajinách.

Ako pri všetkých druhoch zhubných nádorov, aj pri liečbe rakoviny prsníka sa používajú dva hlavné spôsoby liečby: radikálna (kuratívna) a paliatívna. Radikálna je taká, od ktorej na základe vyšetrení a skúseností očakávame vyliečenie choroby. Paliatívna sa používa vtedy, keď vyliečenie vzhľadom na štádium choroby už nie je možné. Jej účelom je predovšetkým zmierniť ťažkosti chorého, prípadne mu predĺžiť život.

Operácia

Operatívne odstránenie celého prsníka (radikálna mastektómia) bolo dlhé roky štandartným zákrokom v liečbe rakoviny prsníka, pričom sa okrem prsníka odstraňovali aj hrudné svaly a lymfatické uzliny z podpazušnej jamky (axila). Neskôr sa zjavili miernejšie zákroky. Dnes sa už v mnohých prípadoch amputácie prsníka, ktorých sa veľa žien obávalo, nerobia. Podiel tzv. operácií zachovávajúcich prsník v posledných rokoch vystúpil nad 60%. Pri týchto zákrokoch sa odstraňuje len nádor s jeho bezprostredným okolím ("dostatočný bezpečnostný lem").

Operácia zachovávajúca prsník

Radikálne operácie rakoviny prsníka sa od sedemdesiatych rokov začali stále viac meniť. Spočiatku sa ešte odstraňoval celý prsník, ale ponechával sa veľký hrudný sval pre prípadnú rekonštrukciu prsníka. Za posledných 15 až 20 rokov sa namiesto amputácie prsníka vykonávalo len jeho čiastočné odstránenie. To prináša väčšine postihnutých žien veľkú psychickú úľavu.
 Pri operácii sú tieto možnosti: - odstráni sa len tá časť prsníka, kde sa nachádza nádor (kvadrantová resekcia), - odstráni sa postihnutý segment (segmentová resekcia), - odstráni sa len nádor s ochranným lemom alebo bez neho (tumorektómia). V poslednom čase dostáva odstránenie nádoru v zdravom tkanive stále väčší priestor. Rozsiahle výskumy ukázali, že pri dlhodobom sledovaní nemajú tieto šetriace operácie horšie liečebné výsledky ako radikálne operácie prsníka. Zmysel a cieľ týchto operácií je ponechať čo najviac tkaniva v prsníku. podmienkou pre operáciu zachovávajúcu prsník je, aby priemer nádoru nebol príliš veľký, pričom nesmie byť nádorom postihnutá hrudná stena ani koža. Len výnimočne možno odstrániť aj nádory väčšieho priemeru.

Odstránia sa aj lymfatické uzliny

Pred operáciou zachovávajúcou prsník je podrobné mikroskopické vyšetrenie nádoru (histologické vyšetrenie) bezpodmienečne potrebné. Treba vedieť, či sú alebo nie sú prítomné metastázy. Operácia zahŕňa okrem zákroku na prsníku aj odstránenie lymfatických uzlín z podpazušnej jamky. Dôležité je, aby bol nádor odstránený v zdravom okolitom tkanive. Operácia zachovávajúca prsník vychádza pacientkám v ústrety, ale definitívne rozhodnutie o tom, či sa prsník zachová alebo nie, urobí lekár. Len on môže nebezpečný nádor správne posúdiť a rozhodnúť sa pre vhodný liečebný postup.

Radikálna operácia prsníka

Operácia zachovávajúca prsník nie je vždy možná Na základe odlišných vlastností nádorov prsníka nie je možné vždy urobiť operáciu zachovávajúcu prsník, napríklad pre nepriaznivý pomer medzi veľkosťou nádoru a zdravým tkanivom prsníka. V záujme pacientky lekár v takýchto prípadoch aj dnes odporúča amputáciu prsníka. Po operácii sa na 3 až 4 dni vložia pod kožu hrudníka hadičky (drenáž), ktoré majú zabrániť krvácaniu do operačnej rany alebo nahromadeniu tkanivového moku. Stehy sa odstraňujú za 8 až 10 dní po operácii. Operačná rana sa úplne zahojí za tri týždne. Jazva siaha až do podpazušnej jamky (axily). Niekedy sa na prechode do pazuchy vytvorí po operácii malý tukový vankúšik, ktorý sa nesmie zamieňať s nádorom.
 
Cvičiť svalstvo

Po operácii majú niektoré pacientky pocit napätia v hrudníku. Je to zapríčinené tým, že pri operácii sa odstráni aj časť kože hrudníka. Po operácii býva často aj obmedzená pohyblivosť plecového kĺbu na operovanej strane. Na väčšine chirurgických oddelení sa preto s cvičením ramena a svalstva pleca začína už deň po operácii. Podrobné informácie nájdete v tejto brožúrke v kapitole "Gymnastika - tak budete fit".

Liečba ožarovaním – rádioterapia

Rádioterapia je šetrná aj účinná. Liečba ožarovaním patrí už viac ako 80 rokov popri operácii k najčastejším metódam liečby rakoviny prsníka.V posledných desaťročiach urobila rádioterapia veľké pokroky. Nové, moderné ožarovacie prístroje umožňujú ožarovať účinne a súčasne aj šetrne. Cieľom rádioterapie je dosiahnuť v ožarovanej oblasti čo najvyššiu koncentráciu žiarenia pri súčasnom maximálnom šetrení zdravého okolitého tkaniva

Žiarenie poškodzuje predovšetkým nádorové bunky

Účinok rádioterapie je v tom, že rakovinové bunky, ktoré neboli odstránené pri operácii, sa zničia ožarovaním. Ionizujúce žiarenie poškodzuje genetický kód buniek. Rakovinové bunky majú podstatne menšiu regeneračnú (reparačnú) schopnosť ako normálne zdravé bunky. Preto je poškodenie nádorovej bunky žiarením trvalé, rakovinová bunka odumrie, ale zdravá bunka sa z účinku žiarenia zotaví. Rádioterapia je indikovaná vždy, ak nádor nebolo možné celkom odstrániť, alebo ak je podozrenie, že v operovanej oblasti mohli zostať nádorové bunky Po operácii zachovávajúcej prsník je žiarenie operovaného prsníka bezpodmienečne potrebné. Rádioterapia sa využíva ako kuratívna (liečebná), alebo paliatívna (ťažkosti zmierňujúca, napr. pri silných bolestiach) liečba.Adjuvantná (doplňujúca) rádioterapia má predovšetkým zmenšiť riziko, že sa v bezprostrednom okolí operovaného prsníka vytvorí nový nádor (miestna recidíva).

Vedľajšie účinky rádioterapie

Ožiarenie prsníka a regionálnych lymfatických uzlín trvá asi šesť týždňov. Rádioterapiu možno podať počas nemocničnej liečby, ale aj ambulantne. Môžu sa zjaviť aj vedľajšie účinky Pacientka sa ožaruje raz denne, päť dní v týždni. Napriek starostlivému plánovaniu a vykonávaniu ožarovania treba rátať s tým, že sa občas vyskytnú nežiadúce sprievodné reakcie. Tie závisia napríklad od veľkosti prsníka. Dôležitú úlohu hrajú stravovacie návyky pacientky, či fajčí, alebo požíva alkohol. Akútne reakcie odznejú obvykle v priebehu 1 až 3 mesiacov po skončení ožarovania.
 
Reakcie na koži

Koža reaguje na ožiarenie v mnohých prípadoch ako pri opaľovaní na slnku: sčervenie, svrbí, niekedy sa vytvoria pľuzgieriky. V ožarovanej oblasti často dochádza k pigmentácii (zhnednutiu) kože a ku vypadávaniu chĺpkov, čo sa zjaví asi za 3 týždne po začatí ožarovania. Chráňte si kožu Ožarovaná koža je citlivá na mechanické i chemické dráždenie. Neslobodno ju od začiatku ožarovania až po dobu asi troch týždňov po skončení ožarovania mechanicky ani chemicky dráždiť. Nepoužívajte preto na ožarované miesta dráždiace mydlá, škrabky, kefky, froté uteráky, alkohol, éter, benzín, kolínsku vodu, dezodoračné spreje, náplaste (proti reume), neprikladajte si na kožu teplé až horúce obklady, nepoužívajte infračervené ohrievače alebo horské slnko. Nenavštevujte solária. Nenoste tesné a omínajúce oblečenie a nenoste počas liečby podprsenku, najmä nie z umelých vlákien. Neskôr nahraďte úzke ramienka podprsenky širokými a podložte ich kúskom vaty.. Používajte kozmetické prípravky pre deti Ošetrujte si kožu 2 - 3 krát denne detským zásypom, ktorý zmierňuje bolesť, šetrí kožu a tlmí zápal. Zachovávajte hygienu jemným sprchovaním, najmä v podpazuší.
 
Chemoterapia

Prípadný rast nádorových buniek v organizme možno cielene ovplyvniť pomocou chemoterapeutických látok, tzv. cytostatík. Cytostatiká zasahujú zvláštnym spôsobom do procesu delenia buniek. Alebo zastavia ich rast, alebo znemožnia ich ďalšie rozmnožovanie. Cytostatiká sa podávajú v malých dávkach v podobe tabliet, kapsúl, injekcií alebo infúzií po dobu viacerých mesiacov, pričom najintenzívnejšie účinkujú na rýchlo rastúce bunky, medzi ktoré patria aj bunky nádorové.

Chemoterapia má zabrániť vzniku metastáz Cieľom doplňujúcej (adjuvantnej) chemoterapie po operácii je v prvom rade zabrániť vzniku druhotných nádorov (metastáz), ako aj výrazne zvýšiť vyhliadky na dlhodobé prežitie. Doplňujúca chemoterapia sa podáva - rovnako ako rádioterapia - po operácii zachovávajúcej prsník

Či sa podá chemoterapia a ako, závisí od rôznych faktorov, medziiným od veku pacientky, od jej celkového stavu, od stavu jej receptorov (mnohé nádory ženského prsníka majú hormonálne receptory - miesta, na ktoré sa viažu hormóny - ktoré ovplyvňujú rast rakoviny), či už sú postihnuté lymfatické uzliny v podpazušnej jamke (axilárne uzliny), alebo nie, ako aj od stupňa zhubnosti nádorových buniek. Liečba cytostatikami predstavuje určitý zásah do života každej pacientky a jej rodiny. Ak to situácia dovolí, a je to odôvodnené aj z lekárskeho hľadiska, chemoterapia sa môže podávať aj ambulantne. Pobyt v nemocnici nie je vo väčšine prípadov potrebný. Dnes je snaha podávať chemoterapiu čo najviac ambulantne.

Vedľajšie účinky chemoterapie Cytostatiká majú, bohužiaľ, vplyv aj na zdravé, najmä rýchlo sa množiace bunky ľudského tela, aj keď podstatne menší ako na rakovinové bunky. Chemoterapia má za následok výskyt vedľajších účinkov, ktoré mnohé pacientky považujú za veľmi nepríjemné.
Všetky vedľajšie účinky chemoterapie vymiznú, keď sa cytostatiká prestanú podávať.

Kostná dreň

 Na chemoterapiu reaguje veľmi citlivo krvotvorná kostná dreň. Preto sa účinok chemoterapie posudzuje aj podľa počtu bielych krviniek (leukocytov) a krvných doštičiek (trombocytov) v krvnom obraze. Ak klesne ich počet pod minimálnu hranicu, musí sa liečba prerušiť do toho času, kým si telo nevytvorí znovu dostatočné množstvo bielych krviniek a krvných doštičiek.
 
Strata vlasov a ochlpenia

Cytostatiká podávané počas chemoterapie poškodzujú často aj tkanivá, ktoré sa rýchlo obnovujú. K ním patria, okrem iných, aj bunky vlasových korienkov. Následkom toho stráca veľa pacientov počas chemoterapie vlasy. Tomuto, predovšetkým psychicky zaťažujúcemu účinku, možno v niektorých prípadoch predísť tým, že sa zníži prekrvenie kože hlavy ochladením.
 
Nevoľnosť a zvracanie

Pôsobenie cytostatík na sliznicu žalúdka vyvoláva nevoľnosť a zvracanie. Účinnou pomocou sú lieky, ktoré nevoľnosť a napínanie na zvracanie potláčajú.

Nechutenstvo

býva sprievodným zjavom počas chemoterapie, často aj dôsledkom napínania na zvracanie.

Niekoľko pravidiel, ktorými môžete nechutenstvo ovplyvniť:
- Nepite počas jedla nápoje, aby sa žalúdok príliš nenaplnil.
- Jedzte viackrát denne menšie množstvo potravy.
- Jedzte pomaly, tak sa dostane do žalúdka naraz len malé množstvo jedla.
- Stravu dobre prežujte, bude ľahšie stráviteľná.
- Vylúčte zo stravy sladkosti a pečené alebo mastné jedlá.
- Pred užitím liekov zjedzte ľahké jedlo: polievku alebo keks.
- Suché potraviny, ako je hrianka a suchár, upokojujú žalúdok.

Vo všeobecnosti sa odporúča dobre vyvážená strava obsahujúca zeleninu a ovocie, ale aj ryby, hydina a mäso. Niektoré pacientky majú počas chemoterapie odpor k mäsu, alebo majú pocit, že mäso je horkej chuti. Chuť môže vylepšiť príprava mäsa v sójovej omáčke, v ovocnej šťave alebo vo víne. V dňoch, kedy Vám podávajú cytostatiká, by ste mali vypiť 10 až 12 pohárov tekutiny (2 až 3 litre) aby sa nahradili tekutiny stratené zvracaním aby sa ľahšie z tela vyplavili odpadové produkty protinádorovej liečby.
 
Zápaly slizníc

Chemoterapia niekedy ovplyvní sliznicu ústnej dutiny. Zjavuje sa suchosť v ústach, môžu sa vytvoriť defekty na sliznici. Počas chemoterapie je veľmi dôležitá hygiena ústnej dutiny. Odporúča sa používať mäkkú zubnú kefku, zubná pasta má mať vysoký obsah fluóru, aby sa zabránilo zubnému kazu. Nemali by ste používať ústnu vodu, tá obsahuje veľa solí a alkoholu. Krém na pery pomáha udržať vlhké pery. Ak je sliznica ústnej dutiny podráždená, nemali by ste jesť korenené jedlá, ale nedráždivú mäkkú stravu. Pocit suchosti v ústach môže zmierniť žuvanie ovocnej žuvacej gumy.
 
Infekcie

Pretože chemoterapia znižuje počet bielych krviniek, mali by ste sa chrániť pred infekciou.

Dbajte na toto:
- Vyhýbajte sa zhluku ľudí a osobám s nákazlivými chorobami, ako sú osýpky, chrípka a iné.
- Nenavštevujte kiná ani divadlá.
- Ak sa zjaví horúčka, zimnica a hnačka (trvajúca viac ako dva dni) alebo pálenie pri močení, oznámte to hneď svojmu lekárovi.

Krvácanie

Počet krvných doštičiek (trombocytov), ktoré majú na starosti zrážanie krvi po poraneniach, po chemoterapii tiež klesá. Krvácajúce rany môžu byť preto nebezpečné. Krvácanie hneď oznámte lekárovi.
 
Mali by ste dbať na tieto rady:
- Buďte opatrní pri strihaní nechtov.
- Ak Vám krvácajú ďasná, použite na čistenie zubov vatové tampóniky.
- Narábajte opatrne s nožmi a pracovnými nástrojmi.
- Nikdy nechoďte bosí, noste vždy obuv.
- Vyhýbajte sa športom, pri ktorých by ste sa mohli poraniť.
- Pri práci v záhrade používajte ochranné rukavice. Pozor na tŕne!
- Neužívajte žiaden Acylpirin ani Anopyrin, lebo tieto lieky tiež znižujú zrážanlivosť krvi.
- Neužívajte žiadne iné lieky okrem tých, ktoré Vám dovolil Váš lekár.

Ak sa predsa poraníte, pritlačte si čistú vreckovku alebo papierovú vreckovku na niekoľko minút na ranu. Ak sa krvácanie nezastaví, alebo okolie rany podbehne krvou, hneď navštívte lekára.
 
Neskoré poškodenia

Doteraz nie je známe, v akom rozsahu sa môžu po chemoterapii zjaviť neskoré poškodenia. Sú obavy zo vzniku druhého nádoru, pľúcnej fibrózy (pľúcneho zväzivovatenia) a poškodenia srdcového svalu. Ak hodnotíme riziko a úžitok z chemoterapie, treba povedať, že použitím cytostatík sa vyhliadky na prežitie (vyliečenie) zvyšujú.

Hormónová liečba

Rakovinové bunky potrebujú hormóny.  Je vedecky dokázané, že väčšina nádorov ženského prsníka je závislá na estrogénoch. To značí, že reguláciu ich rastu možno ovplyvniť hormónmi a antihormónmi. Inými slovami: ak sa u postihnutej ženy určitým spôsobom zmení pomer hormónov, dá sa zabrániť vzniku metastáz, prípadne pri metastazujúcej rakovine prsníka dosiahnuť zastavenie ochorenia.

Dnes poznáme viacero spôsobov hormónovej liečby rakoviny prsníka:
- Vyradenie vaječníkov z činnosti. Moderná medicína už nepoužíva operatívne odstránenie vaječníkov (ovarektómia), ale podanie patričných liekov (synteticky vyrobených preparátov), ktoré regulujú tvorbu estrogénov vo vaječníku.
- Liečba antiestrogénmi: Nádorové bunky obsahujú akési "snímače" (receptory), ktoré registrujú prítomnosť estrogénov. Antiestrogény blokujú funkciu receptorov, čím sa preruší podpora rastu nádorových buniek.
- Podanie liekov, ktoré znižujú tvorbu estrogénov.
- Podanie gestagénov: pomáhajú znižovať hladinu estrogénov v krvi a súčasne tlmia funkciu estrogénových receptorov.

O tom, aká hormónová liečba sa zvolí, musí u každej jednotlivej pacientky rozhodnúť lekár. Závisí to okrem iného aj od toho, či pacientka ochorela pred prechodom, alebo až po ňom. Ak ochorie v období pred prechodom (premenopauza), je na prvom mieste vyradenie činnosti vaječníkov a ak dôjde k recidíve choroby, pridá sa aj liečba antiestrogénmi. V období po pechode (postmenopauza) sa dáva prednosť antiestrogénnej liečbe. Hormónová liečba má v porovnaní s chemoterapiou pomerne málo vedľajších účinkov. Ženy s rakovinou prsníka by pri ochrane pred počatím nemali používať hormónovú antikoncepciu, aby nedošlo k nežiadúcemu hormónovému ovplyvneniu pacientky.

2. Leukémia

Biele krvinky čiže leukocyty, podobne ako zvyšok krvných bunkových elementov, nemajú schopnosť množiť sa, ale ich novotvorba závisí od kostnej drene vo vnútri niektorých kostí organizmu. Lymfocyty sú špeciálnym typom bielych krviniek a zhromažďujú sa prevažne v lymfatických uzlinách, ktorých úlohou je odstraňovať cudzorodé častice. V každom prípade je funkciou leukocytov obrana proti všetkým cudzím časticiam, ktoré prenikli do organizmu. Biele krvinky sú zodpovedné za takzvanú bunkovú imunitu. Tvorba leukocytov v organizme je v každej chvíli kontrolovaná a prebieha v súlade s obrannými potrebami v danom období. Leukocyty sú špeciálnou populáciou krvných buniek, ktorých úlohou je chrániť organizmus proti pôsobeniu akejkoľvek cudzorodej častice. Ako leukémia sa označuje skupina ochorení, ktoré charakterizuje malígne bujnenie jednej porušenej línie leukocytov. Príčinou vzniku ochorenia môžu byť genetické faktory, infekcie, vplyvy životného prostredia a niektoré lieky.

2.1 Druhy leukémie

Akútna lymfoidná leukémia

Rýchla a malígna tvorba konkrétneho typu leukocytov označovaných pojmom lymfocyty. Malígne pozmenená populácia buniek infiltruje kostnú dreň a tkanivá organizmu. Prejavuje sa únavou, nechutenstvom, stratou telesnej hmotnosti, bolesťami kĺbov a horúčkou. Častejšie sa vyskytuje u detí, má dobrú prognózu, ak sa podchytí a lieči včas prostredníctvom chemoterapie.

Akútna myeloidná leukémia 

Malígna transformácia materských kmeňových buniek v kostnej dreni vedie k vzniku abnormálnej populácie leukocytov. Príznaky sa vo veľkej miere podobajú predchádzajúcemu typu leukémie, no väčšinou sú o niečo miernejšie. Okrem chemoterapie liečba zahŕňa aj transplantáciu kostnej drene, buď alogénnu (od iného jedinca, najčastejšie od kompatibilného súrodenca) alebo autotransplantáciu.
 
Chronická lymfoidná leukémia

Množenie a hromadenie lymfocytov v rôznych orgánoch, aj v kostnej dreni, následkom pomalej a postupnej expanzie malígneho klonu buniek. Častejšie sa vyskytuje u mužov po 40. roku života. Príznaky sa zjavujú pomaly a plazivo formou únavy, celkovej slabosti, náchylnosti na infekcie, pričom ich prítomnosť môže zostať aj dlhú dobu nepovšimnutá. Napriek chemoterapii je stredná doba prežívania od diagnózy ochorenia len asi 5 rokov.
 
Chronická myeloidná leukémia

Leukémia zaraďovaná do skupiny takzvaných chronických myeloproliferatívnych syndrómov, pre ktoré je typické narušenie kontroly nad tvorbou krvných buniek v kostnej dreni. Takmer vždy je spojená s prítomnosťou anomálneho chromozómu, ktorý sa podieľa na vzniku ochorenia. Nástup ochorenia je tiež pomalý a nešpecifický, hoci pri fyzikálnom vyšetrení pacienta často dominuje splenomegália, t. j. značné zväčšenie sleziny. Prognóza je zlá, aj keď transplantácia kostnej drene môže predĺžiť prežívanie pacientov.
 
Podľa hmotnosti tela sa cez žily dospelého človeka denne prepumpujú štyri až šesť litrov krvi. Krv zásobuje tkanivá  kyslíkom a živinami, odstraňuje oxid uhličitý a metabolické produkty, reguluje telesnú teplotu a transportuje enzýmy a hormóny. Tvorí ju plazma a krvné telieska(krvinky). Tieto telieska vznikajú v kostnej dreni z teliesok prekurzora, takzvaných krvotvorných kmeňových buniek a dozrejú na červené a biele krvinky alebo doštičky.
Červené krvinky (erytrocyty) sú zodpovedné za prenos kyslíka. Ak je ich počet nižší vzniká anémia . Výsledkom je bledosť, slabosť a únava. Nie sú známe typy rakoviny, ktoré ovplyvňujú červené krvinky. Krvné doštičky (trombocyty) zohrávajú dôležitú úlohu v koagulácii a tesnení ciev. Tvoria sa v kostnej dreni a rozpadajú sa v slezine. Keď ich počet podstatne klesne, výsledkom je všeobecná tendencia krvácať.

Biele krvinky (leukocyty) sa delia na monocyty (cca 5 %), granulocyty (cca 70 %) a lymfocyty (B a T lymfocyty, cca 25 %). Tvoria obranný systém tela, bojujú s vírusmi a infekciami. Monocyty a granulocyty ničia baktérie procesom, ktorý je známy ako fagocytóza, čo doslova znamená “pohltenie a strávenie”. T-lymfocyty môžu ovplyvniť činnosti ostatných lymfocytov pôsobiac ako T-pomocník alebo T-lapač buniek, zatiaľ čo iné T-lymfocyty môžu napadnúť infikované bunky alebo priamo rakovinové bunky. Na druhej strane B-lymfocyty tvoria protilátky, aby bojovali s príčinou infekcie rovnako ako baktérie a vírusy.

Lymfatický systém tvorí sieť jemných žiliek, ktoré prebiehajú celým telom podobne ako krvný systém. Lymfatické uzliny, kostná dreň a slezina sú časťami tohoto systému. Lymfatické uzliny transportujú miazgu, bledú kvapalinu obsahujúcu leukocyty, ktorej ľudské telo denne vytvorí cca 2 litre. Výsledkom je presakovanie krvnej plazmy z krvných kapilár do tkaniva a slúži ako odvodňovací systém ako aj na transport živín z čreva do krvi.

Pretože miazga tečie cez telo veľmi pomaly, je tu dostatok času na zbavenie krvi infekčných baktérií, zlomkov buniek a toxínov. Tento proces čistenia sa uskutočňuje hlavne v lymfatických uzlinách.

Krvotvorba mimo kontroly: leukémia a lymfóm

Leukémia je všeobecný výraz pre choroby zapríčinené zhubnými zmenami bielych krviniek. Krvné telieska majú iba určitú dĺžku života a neustále sa tvoria v kostnej dreni. Začínajú ako  krvotvorné kmeňové bunky a vyvíjajú sa cez rôzne stupne, skôr ako sa uvoľnia do krvného obehu. Ich rast a dospievanie sú predmetom prísnej kontroly a všetky škody v rámci genetickej úpravy kmeňa alebo buniek prekurzora môžu narušiť ktorýkoľvek stupeň vývojového procesu, čo vedie k nekontrolovanému množeniu. Výsledkom je veľký nárast v tvorbe degenerovaných buniek a zhoršenie v normálnej tvorbe krvi v kostnej dreni. To znamená, že červené a biele krvinky a krvné doštičky sa netvoria v potrebnom množstve a vyplývajúca anémia, infekcie alebo vnútorné a vonkajšie krvácanie sú často prvými príznakmi leukémie. 
Lymfóm je termín na opísanie chorôb vychádzajúcich z lymfatických orgánov a buniek Lymfóm môže byť zhubný alebo nezhubný. Spektrum možných príznakov zhubných lymfómov je podobné tým, ktoré popisujú leukémiu. Podľa stupňa zhubnosti sa príznaky môžu rozvíjať takmer nepostrehnuteľne alebo veľmi rýchlo. Počiatočné necharakteristické príznaky sa môžu podobať príznakom chronického infekčného ochorenia. Dôležitú úlohu aj tu zohráva porucha v genetickej úprave, ktorá sa objaví v niektorom štádiu pacientovho života a ktorá vedie k modifikácii bunky. Jedna jednoducho zhubne degenerovaná bunka môže stačiť na spustenie rakoviny a vedie k rozvoju zhubného lymfómu.

Príčiny a rizikové faktory

Známe faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku leukémie alebo lymfómu sú:
- tonizujúce lúče rádioaktívne, X-lúče a elektromagnetická radiácia
- niektoré chemikálie, napr.: benzol. styrén, cytostatické lieky atď.
- vírusy: ľudský vírus T-bunkovej leukémie (HTIV) spôsobuje jeden variant leukémie, čiastočne u dospelých v južnom Japonsku a Karibskej oblasti. Vírus Epstein-Barr (EBV) - patogén žľazovej horúčky - má príčinné spojenie s Burkitovým lymfómom, non-Hodgkinov lymfóm sa vyskytuje hlavne v Afrike
- genetické faktory: napr. pfiladelský chromozóm alebo niektoré syndrómy s genetickou poruchou ako napr. Downov syndróm

Postup choroby: akútna a chronická leukémia

Leukémia sa klasifikuje podľa pôvodu a stupňa rozvinutia patologicky degenerovaných buniek a podľa klinického vývoja:
Podľa pôvodu  leukemických buniek sa choroba klasifikuje ako myeloidná (z gréckeho slova myelos, čo znamená dreň) alebo lymfocytová.

Myeloidná leukémia –v kostnej dreni a v krvi prevládajú nezrelé bunky -tkz.myeloblasty. Degenerované bunky sa nekontrolovane rozpadajú a nahrádzajú zdravú kostnú dreň. Leukemické bunky potom vo veľkých množstvách vstúpia do prúdiacej krvi a touto cestou dosiahnu všetky orgány tela a dokonca aj mozog, kde sa usadia.

Lymfocytová leukémia vychádza z nezrelých bunkiek -tkz.lymfoblastov. Postihnutá je buď samotná kostná dreň alebo iné orgány v rámci lymfatického systému, čo závisí od stupňa zrelosti, kedy nastane degenerácia bunky. V neskorších prípadoch sa choroba klasifikuje ako lymfóm a začína opuchaním lymfatickej uzliny alebo uzlín, ako výsledok nekontrolovaného delenia bunky. Tu tiež môžu bunky prípadne vstúpiť do krvi a zasiahnuť kostnú dreň alebo iné orgány.

Akútna lymfoblastová leukémia

Akútna leukéma je charakteristická obrovským množstvom nezrelých buniek v tele, ktoré sa zdegenerovali v skorom štádiu ich vývoja. Vyvíjajú sa rýchlo, obvykle majú za následok bolestivé príznaky a horúčku, a ak sa neliečia nasleduje v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov smrť.  Akútne varianty zahŕňajú akútnu myeloidnú leukémiu (AML) a akútnu lymfoblastovú leukémiu (ALL).

Chronické varianty leukémie

Pre chronické varianty je charakteristický pomerne pomalý bezpríznakový začiatok, po ktorom nasleduje pomalý vývoj. Výsledkom je nadprodukcia leukocytov, z ktorých väčšina dosahuje pokročilé štádium zrelosti. K chronickým formám patria chronická myeloidná leukémia (CML) a chronická lymfocytová leukémia (CLL).

Malígne lymfómy

Veľkú skupinu malígnych lymfómov možno rozdeliť na dve veľké podskupiny, do ktorých patria všetky ostatné varianty: Hodgkinove a non Hodgkinove. Objavenie sa rakovinových buniek, ich druh a vývoj sa vyhodnocujú pod mikroskopom, aby sa tak určil druh lymfómu a teda aj forma ochorenia.

Hodgkinove lymfómy sa zvyčajne objavujú lokálne v lymfatických uzlinách, odkiaľ sa potom šíria do susedných lymfatických oblastí. Rôzne varianty Hodgkinových lymfómov sa určujú podľa druhu buniek a charakteristických nádorových buniek.

Non-Hodgkinove lymfómy sa často zjednodušene nazývajú rakovina lymfatických žliaz, kam patria všetky zhubné ochorenia lymfatického systému, pri ktorých sa jednoznačne nevyskytujú rakovinové bunky typické pre Hodgkinove lymfómy. Ďalší rozdiel spočíva v tom, že non Hodgkinove lymfómy (NHL) sa môžu objaviť takmer v ktorejkoľvek časti tela, kým Hodgkinove lymfómy sa na začiatku vyskytujú hlavne v lymfatických uzlinách.

2.2 Diagnóza a liečba 

Diagnóza

Či má alebo nemá pacient leukémiu a ak áno, potom o aký druh leukémie sa jedná určí komplexná laboratórna analýza krvi. Analýza chromozómov môže okrem toho poskytnúť dôkaz o určitej genetickej poruche, ako sú napríklad filadelfské chromozómy, ktoré sú príčinou vzniku CML. Keďže sa krv tvorí v kmeňových bunkách kostnej drene, lekári musia pri podozrení na leukémiu vyšetriť aj kostnú dreň. Malé množstvo kostnej drene sa dá získať z hrudnej kosti (sternálna punkcia) alebo z bedrovej kosti(iliakálna punkcia). Ak bola leukémiou zasiahnutá aj mozgová plena, v mozgu a v spinálnej tekutine (moku) sa dajú zistiť charakteristické bunky. Lymfatické uzliny, zväčšené v dôsledku leukémie, sa dajú ľahko zobraziť pomocou ultrazvuku alebo počítačovej tomografie (CT) a dajú sa zistiť aj príznaky zmien na takých orgánoch ako sú obličky, pečeň, slezina a črevá. Nakoniec nukleárna tomografia alebo magnetická rezonancia (MRI) poskytujú vysokú rozlíšiteľnosť starnutia aj tých najmenších štruktúr tela, čím umožňujú presné diagnostikovanie.

Liečba

Rôzne druhy leukémie vyžadujú rôzne terapeutické prístupy. Často sa za účelom dosiahnutia čo najlepšieho výsledku kombinuje niekoľko liečebných postupov. Pri niektorých druhoch leukémie sa však odporúča čakať, určitú vopred určenú dobu pozorovať symptómy a starostlivo ich v pravidelných intervaloch kontrolovať (pozorné vyčkávanie). Pri niektorých druhoch lymfómov môže liečba v počiatočných štádiách viesť skôr k zhoršeniu stavu pacienta, než k jeho zlepšeniu.

Rádioterapia

Účinok rádioterapie je založený na ionizujúcich lúčoch, ktoré sú nasmerované na napadnuté časti tela. Lúče sú schopné natoľko závažne poškodiť bunky, že potom umierajú. Zvlášť citlivé na tieto lúče sú v dôsledku svojho rapídneho rastu hlavne nádorové bunky. Radiáciou môžu byť však poškodené aj zdravé bunky, ale nepriaznivý účinok sa do značnej miery znížil po objavení rádioterapie.

Chemoterapia

Kým ionizujúce lúče patria k lokálnym formám liečby, chemoterapia pôsobí na celé telo. Do krvného obehu sa zavádzajú látky, ktoré bránia deleniu buniek (cytostatiká) a ich účinok - vrátane nepriaznivých účinkov - sa prejavuje v celom tele. Princíp chemoterapie spočíva v tom, že tieto cytostatiká bránia deleniu rakovinových buniek alebo negatívne vplývajú na ich metabolizmus. Je to dôležitý terapeutický postup, pretože rakovinové bunky sa často rýchle a nekontrolovateľne delia a reprodukujú. Z tohto istého dôvodu sa nepriaznivé účinky chemoterapie prejavujú v tkanivách obsahujúcich rýchle sa deliace bunky, ako sú vlasy alebo črevá. Takmer v každom prípade sa na dosiahnutie najlepšieho možného terapeutického účinku používa kombinácia liekov.

Purínové analógy v chemoterapii

Nová skupina medikácií nazývaná purínové analógy viedla v poslednom období k urýchleniu liečby chronickej lymfocytovej leukémie (CLL).

Cytokinetická terapia/imunoterapia

Cytokinetiká sú látky produkované telom, ktoré napomáhajú pri komunikácii medzi rôznymi druhmi buniek zodpovednými za imunitnú reakciu. Paria sem rôzne druhy interleukínov a interferónov. Svojou činnosťou posilňujú imunitný systém a cielene aktivujú jednotlivé druhy buniek. Imunoterapia v zásade spočíva v dvoch princípoch. Prvým je podpora imunitného systému prostredníctvom zavádzania cytokinetík do tela (pasívna liečba).  Druhý princíp napomáha imunitnému systému produkovať viacej vlastných cytokinetík, čo je možné len v obmedzenej miere (aktívna liečba). 

Protilátky

Protilátky sú proteíny s cieleným obranným mechanizmom v kombinácii s určitými molekulárnymi štruktúrami (antigénmi). Na rozdiel od zdravých buniek majú rakovinové bunky antigény na povrchu a často sú zmenené alebo preukazujú značné rozdiely. Znalosť antigénov typických pre rakovinové bunky umožňuje produkciu protilátok, ktoré sa viažu špecificky na rakovinové bunky a protilátky môžu takýmto spôsobom priamo a deštruktívne vplývať na bunky a programovo vyvolať ich smrť alebo môžu prenášať toxické látky a rádioizotopy k zhubným bunkám.

Transplantácia kostnej drene

Transplantácia kostnej drene sa používa pri zvlášť agresívnych formách leukémie a ako terapeutický postup v rámci klinických výskumov nasmerovaných na vyliečenie pacienta. Pri transplantácii kostnej drene dostáva pacient prostredníctvom infúzie bunky kostnej drene získané vysatím z kosti bohatej na dreň (hrudná alebo bedrová kosť). Môže to byť od darcu (alogénna transplantácia) alebo od samotného pacienta (autogénna transplantácia). Takáto transplantácia je určená na regeneráciu tvorby zdravej krvi.

V rámci prípravy na autogénnu transplantáciu sa bunky v krvi napadnuté leukémiou najprv zničia pomocou chemoterapie. Potom sa kmeňové bunky zoberú z kosti alebo kostnej drene pacienta, očistia sa a uskladnia. Nasleduje ďalšia, vysoká dávka chemoterapie, ktorá zabije v dreni aj krvotvorné bunky. Potom sa bunky, ktoré boli vopred odstránené, vstreknú späť do tela. Bunky si nájdu cestu do kostnej drene a začne sa tvorba nových, funkčných krviniek. Pri tejto metóde neexistuje záporná reakcia imunitného systému, ale je tu riziko, že sa späť do tela vrátia reziduálne bunky leukémie. Pri alogénnej transplantácii dostáva pacient kostnú dreň od vhodného darcu infúziou, ktorá nasleduje po vysokej dávke chemo- alebo rádioterapie.

Strava

Vplyv zloženia stravy na vznik leukémie nebol ešte jednoznačne preukázaný ako je to u niektorých solídnych tumorov. Zdá sa však, že konzumácia alkoholu matkami v tehotenstve, rovnako ako požívanie potravín so zvýšeným obsahom inhibítorov topoizomerázy II zvyšuje riziko vzniku leukémie u detí.

Fajčenie

Len málo štúdií bolo uskutočnených špeciálne za účelom zistenia role fajčenia. Väčšina z nich ukazuje na  vyššie riziko vzniku leukémie z myeloidného radu fajčiarov, iba niektoré potom z radu lymfatického. Špecifickým rizikovým faktorom pre vznik akútnych leukémii u deti je fajčenie marihuany matiek počas tehotenstva.

Záver 

Rakovina je zákerné ochorenie, ktoré v dnešnej dobe pre nás predstavuje veľký problém. Možno, že o pár rokov bude stačiť, keď si dáme jednu tabletku a za pár minút bude toto ochorenie preč. V minulosti mali deti s leukémiou len 20 % šancu na uzdravenie a dnes ju majú až 80 % (samozrejme musíme brať do úvahy čas zachytenia tejto zákernej choroby).

Ako leukémia sa označuje skupina ochorení, ktoré charakterizuje malígne bujnenie jednej porušenej línie leukocytov. Príčinou vzniku ochorenia môžu byť genetické faktory, infekcie, vplyvy životného prostredia a niektoré lieky.

Poznáme štyri druhy leukémie : Akútna lymfoidná leukémia, akútna myeloidná leukémia, chronická lymfoidná leukémia a chronická myeloidná leukémia. Akútna lymfoidná leukémia postihuje najmä deti. Či má alebo nemá pacient leukémiu a ak áno, potom o aký druh leukémie sa jedná určí komplexná laboratórna analýza krvi. . Keďže sa krv tvorí v kmeňových bunkách kostnej drene, lekári musia pri podozrení na leukémiu vyšetriť aj kostnú dreň. Malé množstvo kostnej drene sa dá získať z hrudnej kosti (sternálna punkcia) alebo z bedrovej kosti(iliakálna punkcia).

Rôzne druhy leukémie vyžadujú rôzne terapeutické prístupy. Často sa za účelom dosiahnutia čo najlepšieho výsledku kombinuje niekoľko liečebných postupov. Pri niektorých druhoch leukémie sa však odporúča čakať, určitú vopred určenú dobu pozorovať symptómy a starostlivo ich v pravidelných intervaloch kontrolovať (pozorné vyčkávanie). Pri niektorých druhoch lymfómov môže liečba v počiatočných štádiách viesť skôr k zhoršeniu stavu pacienta, než k jeho zlepšeniu. Terapeutické prístupy sú chemoterapia, rádioterapia, cytokinetická terapia/imunoterapia, transplantácia kostnej drene a rôzne protilátky.

Rakovina najčastejšie sa vyskytujúca u žien je rakovina prsníkov. Príčiny vzniku rakoviny prsníka, ako aj iných rakovinových ochorení, sú dodnes neobjasnené. Zo štatistických údajov sa dajú vyčítať určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo vzniku rakoviny prsníka. Najdôležitejšiu úlohu v boji proti rakovine prsníka hrá stále včasné rozpoznanie choroby. K tomu aby sa ochorenie prsníka zistilo čo najskôr, môže prispieť každá žena. Samovyšetrenie prsníkov by malo patriť k bežným častiam života žien. Rad bežných vyšetrovacích postupov (na zistenie  presnej diagnózy) tvorí : celkové vyšetrenie, labolatórne vyšetrenie, palpačné vyšetrenie, röntgenové vyšetrenie, gamagrafia, biopsia, cytologické vyšetrenie, sonografia a mamografia.