Chrípka

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 13.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 835 slov
Počet zobrazení: 4 007
Tlačení: 375
Uložení: 396

Notoricky známy vírus chrípky
Táto klasická definícia však s narastajúcimi znalosťami o vírusoch vyžadovala zlepšenie, lebo kultivovať sa nedajú napríklad aj baktérie. Vírusy, toto slovo pochádza pravdepodobne zo Sanskritu (India) a pôvodne znamenalo jed. Vírusy sú v hostiteľskej bunke uložené ako parazity. Ako dedičný materiál obsahujú buď deoxyribonukleovú kyselinu (DNA) alebo ribonukleovú kyselinu (RNA). Tieto nukleové kyseliny obsahujú stavebný plán pre vírusovú partikulu, ktorá sa označuje ako virión. Na rozdiel od baktérií nemajú vírusy vlastnú látkovú výmenu. Sami nemôžu vyrábať bielkoviny. Chýbajú im obzvlášť dôležité enzýmy na zísakavanie energie, ktorými disponuje každá bunka. Ich vnútorná štruktúra sa teda preto značne odlišuje od vnútornej štruktúry bunky.

Na vlastné rozmnožovanie potrebujú vírusy organely ich hostiteľskej bunky. Zložky vírusu sa nakoniec spoja spolu so svojimi nukleovými kyselinami do kompletného vírusu a sú potom z bunky uvoľnené. Vírusy sa orientujú na špecifických hostiteľov. Možno rozlišovať animálne vírusy, teda vírusy infikujúce zvieratá, a dokonca vírusy infikujúce baktérie. Tieto sa nazývajú fágy.

Stavba vírusov  
V jadre vírusu sa nachádza dedičná informácia. Genetická informácia je kódovaná kyselinou deoxyribonukleovou (DNA) alebo kyselinou ribonukleovou (RNA). Nukleová kyselina (DNA al. RNA) je vo forme vlákna, zriedkavo kruhu. Tieto nukleové kyseliny sú obklopené proteínovým obalom - kapsidom. Kapsid pozostáva z mnohých rovnakých častí, kapsomér. Osobitné usporiadanie kapsomér vedie k typickej vonkajšej forme daného vírusu. Môže byť kockovitá (kubická), pozostávať z trojuholníkovitých plôch (ikozaedrická), špirálovitá (helikálna) alebo vláknitá (filamentárna). Pri bakteriofágoch existujú okrem toho komplexné štruktúry s funkčnými časticami.

U niektorých vírusov je nukleokapsid v ďalšom obale, v púzdre. Stena púzdra má výbežky z glykoproteínov, ktoré sa nazývajú spiky alebo peploméry. Sú spoluzodpovedné napr. za prichytenie sa na povrchu hostiteľa, a tým za špecifickosť hostiteľa vírusu. Pre rozmnožovanie vírusu v hostiteľskej bunke majú okrem toho význam isté štrukturálne proteíny. Tieto môžu vyvíjať enzymatickú aktivitu. K týmto enzýmom patria o.i. neuraminidáza, reverzná transkriptáza a DNA-polymeráza.
 
Čelade vírusov
Podobne ako pri svete rastlín a živočíchov sa ľudia pokúsili klasifikovať vírusy. Primerane technickému vývoju boli pritom použité najrozličnejšie znaky. Dnes zohrávajú úlohu už len fyzikálno-chemické hľadiská. Objavenie vonkajšieho tvaru vírusu röntgénovou štrukturálnou analýzou a dešifrovanie genetického kódu vírusu boli medzníkom vo vývoji. Zhruba možno vírusy rozdeliť na také, u ktorých je nositeľom dedičnej informácie kyselina deoxyribonukleová (DNA) alebo kyselina ribonukleová (RNA).

Prenášanie vírusov
Prenášanie vírusov je rôzne, záleží to od druhu daného vírusu. Napríklad kašeľ a kýchanie rozširujú vírusy, ktoré spôsobujú infekcie dýchacieho ústrojenstva ako napríklad zápaly pľúc. Vírus detskej obrny je vylučovaný výkalmi a prechádza na jedlo pomocou múch. Vírus spôsobujúci AIDS je prenášaný krvou a sexuálnym kontaktom.
Vírusy, ktoré napádajú rastliny, sú prenášané hmyzom, ako napríklad voškami a fyzickým kontaktom medzi listami a koreňmi. Semienka, hľuzy a odrezky môžu taktiež prenášať vírusy.
 
Napadnutie bunky vírusom
Vírusy, ktoré napádajú baktérie, známe ako bakteriofág. Štruktúra, tvar a komplexnosť vírusov sa veľmi odlišuje.

Zmena bunkových inštrukcií
Akokoľvek úplne neaktívny mimo hostiteľskej bunky, vo vnútri vírus ihneď preberá kontrolu bunkového biochemického mechanizmu. Je závislý na hostiteľovi kvôli energii (ATP) a zásobe nukleotidov a aminokyselín, aby vybudoval nové vírové častice. Vírové DNA (alebo RNA) najskôr potlačí replikáciu nukleovej kyseliny a proteínovej syntézy v bunke. Potom využije hostiteľské nukleotidy a aminokyseliny na produkciu mnohých identických kópií vírovej nukleovej kyseliny a na potrebné množstvo proteínových obalov.
 
Multiplikácia (rozmnožovanie) vírusu
Vírusy neobsahujú enzýmy na výrobu energie alebo proteínovej syntézy. Aby sa vírus rozmnožoval, musí napadnúť hostiteľskú bunku a riadiť metabolický mechanizmus hostiteľa, aby produkoval vírové enzýmy a komponenty.

Cesty multiplikácie sú:
- Lytické - Plazmatická membrána a bunková stena hostiteľa je zničená, preto potom cytoplazma uniká a bunka zomiera.
- Lysogenické - Vírové enzýmy pretrhnú chromozóm hostiteľa a potom vstreknú svoj vírový gén do hostiteľskej bunky. Potom keď sa hostiteľská bunka začne deliť, reprodukuje sa rekombinačné DNA. Laterón, prostredie, sa môže otvoriť pre dcérske bunky a následne oni reaktivujú cyklus.

Niektoré vírusové ochorenia:
Ľudské ochorenia
- bradavice (verruca)
- papilómy (papilloma)
- chrípka (influenza)
- žltačka (hepatitis)
- osýpky (morbilli)
- jednoduchý opar (herpes simplex)
- pásový opar (herpes zoster)
- detská obrna (poliomyelitis)
- ružienka (rubeola, rubella)
- príušnica (mumps)
- mononukleóza
- besnota (rabies)
- AIDS
- vírusová gastroenteritída
- virálne hemoragické horúčky (Ebola, Marburg)
- žltá horúčka

Veterinárne ochorenia
- slintačka krívačka
- parvoviróza
- psinka

Chrípka
Chrípka je vírusové ochorenie, ktoré postihuje väčšinou horné cesty dýchacie - nos, hrdlo a priedušky, zriedkavo pľúca. Najčastejšie sa vyskytuje počas zimy a skorých jarných mesiacov. Prejavuje sa u všetkých vekových skupín a u oboch pohlaví, ale najväčší výskyt je u detí. Chrípka predstavuje riziko aj pre starších ľudí, ktorí majú zdravotné problémy ako napr. pľúcne ochorenie, cukrovku, rakovinu a srdcové ochorenia. U týchto ľudí môže viesť chrípka k ťažkým komplikáciám (napr. zápal pľúc) až k úmrtiu.
 
Priebeh
Ochorenie trvá obvykle týždeň. Charakterizované je náhlym začiatkom, vysokou horúčkou, bolesťami vo svaloch, bolesťou hlavy, veľkou malátnosťou, suchým kašľom, bolesťou v krku a výtokom z nosa. Väčšina ľudí sa v priebehu 1 až 2 týždňov zotaví aj bez liečby.

Ako sa chrípka šíri
Je známe, že chrípka sa prenáša kvapôčkovou infekciou - pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní. Mnohí si však neuvedomujú, že sa dá preniesť aj nakazenými predmetmi - držadlami v mestskej hromadnej doprave, kľučkami, ovládačmi výťahov.
Preto je v období chrípkovej epidémie dôležité nielen vyhýbať sa preplneným miestnostiam, ale aj čo najčastejšie si umývať ruky, resp. nosiť tenké rukavice. Inkubačná doba, čiže čas od začiatku nákazy po rozvoj prvých príznakov choroby, ktoré nastúpia veľmi prudko, trvá 1-3 dni.

Typy vírusov chrípky

Spôsobujú ju 3 typy vírusov a to A, B, C.
 
Typ A - Je najrozšírenejším a najviac známym. Spôsobuje najvážnejšie epidémie. Tento vírus sa neustále mení a pravidelne sa objavujú jeho nové reťazce. Výsledkom toho sú každoročné epidémie chrípky. Vírusy typu A sú rozdelené do viacerých podskupín v závislosti od dvoch proteínov na povrchu vírusu. Tieto proteíny sa nazývajú hemaglutinín (H) a neuraminidáza (N). Okrem ľudí sa môžu infikovať aj zvieratá (ošípané, vtáky).

Typ B - Vyvoláva menej závažné ochorenia, málo sa geneticky mení, ale môže vyvolávať menšie epidémie, väčšinou u detí.

Typ C - Vyskytuje sa iba u ľudí. Spôsobuje väčšinou len mierne formy ochorenia a nespôsobuje epidémie.

Prevencia
PREVENCIA v prípade chrípkových ochorení má mimoriadny význam!
 
Osobná hygiena
Často si umývajte ruky - mydlom a vodou.
Nedotýkajte sa očí a nosa skôr, než si umyjete ruky.
V čase prepuknutia chrípky si nevymieňajte s inou osobou ani oblečenie ani žiadne osobné veci.
 
Vyvážená strava
Alfou a omegou pre neporušený imunitný systém je zdravá výživa. Ako ochranný štít proti vírusovému ochoreniu sa odporúča denne konzumovať čerstvé ovocie a zeleninu, mliečne výrobky a celozrnné pečivo. Obzvlášť vhodné pre obranu organizmu sú minerálne látky, zinok a selén. Rovnako aj vitamíny A, C, E a B6 sú výborný ochrancovia Vášho zdravia.
 
Poznámka: v Japonskuv čase chrípkovej epidémie ľudia bežne nosia v práci, v  prostriedkoch hromadnej dopravy rúšky na ústach. Nepochybne je takýto spôsob prevencie veľmi racionálny. 
 
Očkovanie
Je nepochybné, že  veľmi dôležitou formou prevencie  vzniku chrípky je  očkovanie. Má sa vykonať  najlepšie v  mesiacoch  september až október a to podaním jednej injekcie do svalu. Imunita  vzniká do 14 dní. Pretrváva  minimálne pol roka. Jej  účinnosť  je okolo  70%. Aj u osôb, u ktorých nezabráni vzniku  ochorenie prebieha toto väčšinou  miernejšie  a s oveľa  nižším výskytom komplikácií.  Je  indikované  hlavne u rizikových skupín obyvateľstva a  v posledných rokoch im  bolo poskytnuté zdravotnými poisťovňami bezplatne. Medzi rizikové skupiny patria: diabetici, ľudia s chronickými  srdcovými ochoreniami, astmatici, ľudia s chronickými obličkovými ochoreniami, starší ľudia (nad 65 rokov veku).
 
Ako sa dá zabrániť šíreniu chrípky
Vyhnite sa blízkemu kontaktu s chorým. Zostaňte doma, keď ste chorý.
Prikryte si ústa a nos, keď kašlete a kýchate. Umývajte si ruky často teplou vodou a mydlom. Ak nemáte k dispozícii vodu, postačia hygienické obrúsky obsahujúce dezinfekčné látky. Vyhýbajte sa dotyku očí, nosa alebo úst.

Liečba
Antibiotiká patria medzi najčastejšie predpisované lieky v novodobej medicíne. Antibiotiká liečia ochorenia takým spôsobom, že škodlivú baktériu usmrtia, prípadne znemožnia jej rozmnožovanie. Prvým antibiotikom bol penicilín, objavený náhodne z plesňovej kultúry. Dnes majú lekári k dispozícii vyše 100 rôznych antibiotík - ktoré pomáhajú lekárom zvládnuť ľahšie aj ťažšie, život ohrozujúce infekcie. Hoci sú antibiotiká účinné na množstvo rozmanitých infekcií, je dôležité si uvedomiť, že antibiotiká liečia len bakteriálne infekcie. Sú neúčinné pri vírusových infekciách (napríklad pri bežnej vírusmi vyvolanej nádche) a infekciách hubového pôvodu (napr. pri plesňovitých ochoreniach kože alebo nechtov). Váš lekár zhodnotí najlepšie, či je dané antibiotikum pre liečbu vášho ochorenia vhodné alebo nie.
 
Domáca liečba
Odpočinok v posteli. Vyhýbať sa akejkoľvek fyzickej námahe. Piť množstvo tekutín - vodu, ovocné džúsy a nezahustené polievky (najmä slepačiu!). Pri horúčke nie je vhodné piť  horúce  tekutiny. Často si umývať ruky, zvlášť po návšteve verejných priestorov, či po príchode z práce. Vyhýbať sa dotykom tvrdých povrchov, na ktorých chrípkové vírusy môžu ostávať nažive - zábradlia, telefóny, dvere, vodovodné kohútiky, pulty v obchodoch. Kašlite a smrkajte do papierovej vreckovky alebo servítky. Po použití sa ich okamžite zbavte!
Pokiaľ je to možné, vyhýbajte sa kontaktom s ľuďmi, ktorí majú chrípku!
Nezabúdajte na pravidelné  vetranie miestností, v ktorých ležia, alebo sa pohybujú choré osoby! V posledných rokoch sa na trhu objavili  niektoré lieky, ktoré sú schopné - v prípade, že sa podajú hneď na začiatku ochorenia (väčšinou do 24 hodín od vzniku prvých príznakov) - zmierniť  prejavy a skrátiť dĺžku trvania chrípky.
 
Pandemická chrípka
Čo vlastne slovo pandémia znamená? Pochádza z gréckeho "pan" - všetko a "demos" - ľud. Pandémia skutočne postihuje všetkých ľudí bez rozdielu veku, rasy a pohlavia, a preto sa používa na označenie epidémie, postihujúcej celú populáciu. Pandémia nastáva po vzniku nového vírusu, ktorý sa jednoducho začne šíriť po celom svete ako bežná chrípka. Za posledných 100 rokov boli 3 pandémie: 

V rokoch 1918 - 1919 sa vyskytla asi najhoršia pandémia chrípky, ktorá je známa ako Španielska chrípka, a mala za následok ochorenie jednej miliardy ľudí a 20 - 50 miliónov úmrtí. Hovorí sa jej španielska chrípka, aj napriek tomu, že pravdepodobne pochádzala z Číny alebo USA. Pôvodcom tejto chrípky bol vysoko infekčný vírus chrípky typu A(H1N1), ktorý sa začal veľmi rýchlo šíriť hlavne medzi mladými vojakmi v USA, a počas ich cesty do Európy vyvolal mnoho úmrtí. Už v priebehu roka sa chrípka rozšírila po celom svete. Španielska chrípka mala oproti bežnej chrípke ešte jednu odlišnosť. Kým bežná chrípka napáda najmä deti a starších ľudí, španielska si vyberala zdravých dospelých jedincov so spoľahlivým imunitným systémom.

V rokoch 1957 - 1958 sa objavila nová pandémia chrípky, označovaná ako Ázijská chrípka. Bola  vyvolaná rovnako - vysoko infekčným vírusom chrípky typu  A(H2N2), ktorý sa začal šíriť z Číny. Zapríčila približne 70 000 úmrtí v Spojených štátoch. Najviac boli postihnuté deti v školskom veku. Táto pandémia bola miernejšia, čo sa týka úmrtí, a ani jej dôsledky neboli také katastrofálne ako pri španielskej chrípke.
 
Ďalšou známou pandémiou bola Honkongská chrípka v rokoch 1968 - 1970, ktorá pochádzala z Číny, a v Európe sa najviac prejavila v susednom Poľsku, kde ochorelo viac ako 4 milióny ľudí.  Posledná pandémia 20. storočia Ruská chrípka, sa vyskytla na prelome rokov 1977 - 1978, keď sa rozšírila z Číny, postihla Sibír, európsku časť Ruska a pokračovala cez Európu na Stredný Východ a do Austrálie.
 
Záver
Mnohí si ju často mýlia dokonca s obyčajnou nádchou. Ozajstná chrípka však udrie sčista-jasna a minimálne na týždeň vás pripúta na lôžko. Človek chorý na chrípku sa minimálne týždeň cíti veľmi, veľmi zle a aj nasledujúcich 14 dní je ešte slabý. Aj to vypovedá o tom, aký devastujúci účinok má vírus chrípky na ľudský organizmus. Je to závažné ochorenie, ktoré netreba podceňovať.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu