Včely

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 056 slov
Počet zobrazení: 11 786
Tlačení: 450
Uložení: 447
Včely
 
/.  Všeobecná charakteristika
Aby včelár mohol správne obhospodarovať včelstva, musí mať aspoň najzákladnejšie poznatky o živote včiel. Včelstvo ako biologický celok pozostáva zo včiel robotníc, trúdov a matky. Pre svoju existenciu potrebuje dielo (plásty ) a obydlia, v ktorom si ukladá zásoby peľu a medu. Časť plastovej plochy slúži včelstvu na plodnenie a ďalšia časť na ukladanie zásob potravy. Aby sa vo včelárení mohli dosahovať dobré výsledky, musí obydlie včiel, teda úľa vyhovovať biologickým potrebám včelstva.

II.  Základné vedomosti z teórie včelárstva
a)  zloženie včelej rodiny
Včely robotnice, matka a trúdy ako jedince nemôžu jeden bez druhého natrvalo žiť. Každý z nich má vo včelstve špecifické poslanie, ktoré sa riadi podľa určitých zákonitostí. Tieto zákonitosti skúmajú mnohé včelárske výskumné ústavy na celom svete. Počet včiel sa vo včelstve mení podľa ročného obdobia, no nieje v každom úli rovnaký ani v tom istom období. Napríklad pri zazimovaní včelstiev môže byť vo včelstve iba 15 000 včiel, ale aj 20 000- 30 000 včiel podľa toho, ako kto včelári. Veľa záleží aj na kvalite matky, prípadne na tom o aké plemeno včiel ide. Na včelstvo ako biologický celok silne pôsobí vnútorné i vonkajšie prostredie. Nevýhodné prostredie vplýva na rozvoj včelstva negatívne, a opačne. Nedostatok potravy môže chovateľ včiel vyrovnať vo forme sacharidov a peľových náhradiek, prípadne vody, ale ovplyvniť počasie, dážď, mráz a iné pohromy nemôže.
Ak včelstvu zoberieme matku, snaží sa vychovať si náhradnú matku. Ak napríklad v čase jarného rastu neposkytneme včelstvu úmerný priestor k jeho kondícii, zaostáva v raste. Podobne zaostáva aj vtedy, keď má nadmerný priestor. Ak včelstvo neúmerne podnecujeme, matka nemá dostatok priestoru na kladenie vajíčok. Ak včelstvo v čase hlavnej znášky nemá dostatok priestoru na ukladanie naktáru, obmedzuje matku v kladení vajíčok, vylihuje na letáči, alebo sa vyrojí.

b)  jednotlivý členovia
Matka
Matka sa na prvý pohľad líši od včiel robotníc veľkosťou. Meria asi 25-30 mm a po vyliahnutí má hmotnosť okolo 175- 240 mg, po oplodnení 225- 240 mg. Matka nemá zbieracie orgány, ani voskovotvorné a hltanové žľazy. Preto je odkázaná na kŕmenie včelami robotnicami. Vývoj matky je spočiatku taký istý ako vývoj robotníc. Z oplodneného vajíčka sa po troch dňoch vyliahne larvička, ktorá rýchlo rastie. Hneď po vyliahnutí mladé včielky matku kŕmia medom.. Matka sa liahne hneď na 16. deň od položenia vajíčka. Ak sa súčasne vyliahne viac matiek v úli, buď sa včelstvo vyrojí, alebo mladá matka, ktorá sa vyliahne prvá, ďalšie matky usmrtí. Mladá matka sa pári s niekoľkými trúdmi. Na tretí deň po oplodnení je matka schopná klásť vajíčka. Niektoré matky kladú denne vyše 2500 vajíčok a za sezónu vyše 200 000 vajíčok. Matka kladie oplodnené ale i neoplodnené vajíčka. Z oplodnených vajíčok sa liahnu včely robotnice, prípadne aj matky, z neoplodnených iba trúdy.

Včela robotnica

Včela robotnica je vlastne tiež samička včely medonosnej, ale má zakrpatené pohlavné orgány, a preto sa nemôže spáriť s trúdom. Dosahuje dĺžku 12-14mm a jej hmotnosť je 100mg. V našich podmienkach má včelstvo cez zimné obdobie asi 10 000 až 20 000 včiel a počas znášky 30 000 až 50 000 jedincov. Včela sa liahne na 21. deň od položenia oplodneného vajíčka do bunky. Z vajíčka sa na 4. deň vyliahne larvička, ktorú včely dojčičky kŕmia materskou kasičkou. Po troch dňoch ju kŕmia včely kŕmičky potravou zloženou z medu, peľu a vody. Po 6 dňoch larválneho vývoja včely bunku zaviečkujú a ďalších 12 dní v bunke prebieha premena na dospelú včelu. Včela sa liahne na 21. deň od položenia vajíčka; prehryzie viečko a vyjde von z bunky. Hneď po vyliahnutí sa nacucia medu a o 2- 3 hodiny začína pracovať- nosí do úľa nektár, peľ, medovicu, a vodu. Vodu, nektár a medovicu prináša v medovom vačku, ktorý má umiestnený v prednej časti brušká. Včela žije približne 30- 50 dní; za tento čas sa prakticky upracuje k smrti. Iba jesenné včely, ktoré sa nezúčastňujú na kŕmení včelieho plodu, prežijú 8- 9 mesiacov a hynú až v jarných mesiacoch.

Trúd
Trúd je vlastne samček včely medonosnej a jeho jedinou úlohou je oplodniť matku. Dĺžka trúda je približne 15- 17 mm a jeho hmotnosť sa pohybuje okolo 220 mg. Trúdy sa liahnu z neoplodnených vajíčok. Trúdie bunky sú podstatne väčšie ako bunky robotníc. Trúdy žijú vo včelstve iba v letnom období. Ich počet je okolo 500- 600 trúdov. Trúdy nemajú žihadlá a chýba im aj pud sebaochrany. Včely ich ťahajú za krídla alebo za nohy a nosia sa na nich. Takto ich vytláčajú z úľov. Trúdy nevykonávajú nijakú prácu, ani si sami nevyhľadávajú potravu, ale sú odkázané na kŕmenie včelami.

Matky, robotnice a trúdy majú po 3 páry nôh a po 2 páry krídel. Ich telo sa skladá z hlavy, hrude a brušká. Na hlave majú po 5 očí. Matky, robotnice i trúdy možno na prvý pohľad rozoznať podľa ich veľkosti a tvaru tela.

c) zmyslové orgány
Včely, trúdy i matka, i keď majú pätoro očí sú pomerne krátkozraké. Vidia približne do vzdialenosti 0,4- 0,6 m a iba pohybujúce sa predmety na väčšiu vzdialenosť. Na signalizáciu objavenia potravy včely používajú signalizačné tance. Rozoznávame dva druhy tancov — kruhový, ktorým včely upozorňujú na zdroj potravy nachádzajúci sa vo vzdialenosti asi do 100 m, a osmičkový tanec, nazývaný tiež kmitavý, ktorým tiež včely signalizujú potravu nachádzajúcu sa vo väčšej vzdialenosti ako 100 m.  Čím viac kmitov urobia, tým vzdialenejší je zdroj paše. Včely majú dobrú orientáciu, a preto je nevýhodné meniť poradie úľov na novom kočovnom alebo i trvalom stanovišti.

d)  správny výstroj včelára
Z hľadiska bezpečnosti práce je i pri najmenšom počte včelstiev potrebná ochranná prilba, klobúk alebo kukla. Ďalej je potrebný dymák, náplň do dymáka, vypačovadlo prípadne kliešte alebo aj rukavice. Na zmetanie je potrebný zmetáčik. Na nosenie medových plástov potrebujeme debničku alebo rojnicu. Na vytáčame medu je potrebný medomed. Pri manipulácii s medom potrebujeme ďalšie pomôcky, a to na odviečkovanie plástov odviečkovacie vidličky alebo odviečkovací nôž a odviečkovací stojan, nádobu pod medomed s cedidlom a na uskladnenie medu potrebujeme kanvy na med. Na dierkovanie rámikov potrebujeme dierkovače, šidlo alebo ručnú vŕtačku. Na upevňovanie medzistienok do rámikov je potrebné spájkovacie ozubené koliesko alebo transformátor na elektrické upevňovanie medzistienok a na kŕmenie včiel kŕmidlá.

III.  Kontrola včelstiev počas znášky apo znáške

a) rozdelenie včelárskeho roku
Včelársky rok nie je totožný s kalendárnym rokom. Včelársky rok delíme na štyri základné obdobia:
1.  Obdobie zazimovania (august - september)
2.  Obdobie zimného pokoja (október - február)
3.  Obdobie jarného rastu (marec - apríl)
4.  Obdobie produkčné (máj - júl)

b) vyháňanie trúdov
Vyháňanie trúdov včelami z úľa značí, že znáška sa už skončila. Včely vyháňajú trúdy tak, že ich najprv zatlačia z medových zásob na okrajové prázdne plásty, kde ich nechajú vyhladovať. Slabé, vyhladnuté trúdy vyťahujú z úľa a zhadzujú ich z letáča. Trúdom, ktoré sa vracajú z preletu, bránia zosadnúť na letáč a vojsť do úľa. Trúdy pred letáčom hynú. Ak v niektorom včelstve trúdy zostanú, znamená to, že v ňom nie je niečo v poriadku.

c)  sliedenie včiel a rabovka
Sliedivosť včiel je znakom nedostatku paše. Sliedičky sa snenia dostať do úľa podľa možnosti cez nestrážené miesto v letáči. Na letáči sa preto často strhne bitka. Keď sa sliedičke podarí vniknúť do cudzieho úľa, nacucia sa sladiny a na jej zdroj upozorní tancami vo svojom včelstve. Včely sa potom vrhajú na včelstvo, do ktorého sa sliedičke podarilo vniknúť. Keď sa im podarí vniknúť do úľa, vrhajú sa na zásoby a odnášajú ich do vlastného úľa. Včely rabovaného včelstva sa spočiatku bránia, ale keď im pri rabovke zahynie matka, pripoja sa obyčajne k rabujúcim včelám a pomáhajú im odnášať vlastné zásoby, až úľ ostane celkom bez zásob. V jesennom období napádajú včely taktiež osy.

d) účel zimných zásoby potreba a spotreba zásob
Konzumovaním zásob si včelstvo v zime vytvára v úli potrebné teplo.
Včelár musí dať včelstvám toľko zásob, koľko budú potrebovať do obdobia, keď im ich bude môcť doplniť. Spotreba zásob v zimnom období je okolo 3- 4 kg. Včelstvám však nedávame 3- 4 kg zásob, ale 10- 12 kg, aby mali v úli po
prezimovaní potrebnú rezervu. Pri trávení zásob zostávajú nestrávené zvyšky potravy vo výkalových vakoch včiel. Tam sa hromadia až do kritického množstva, ktoré dosahujú až 57% váhy tela včely. Pri prekročení tejto hranice je nebezpečenstvo, že včely neudržia výkaly vo výkalovom vaku a dostanú hnačku. Výkaly vylučujú v úli.

Prirodzenou potravou včiel je med a peľ. Med j e zdrojom tepla. Peľ v čase zimného pokoja do začiatku plodovania včely nekonzumujú. Z kvetových medov sú na zimovanie včiel najvhodnejšie svetlé medy, a to najmä agátový a čistcový. Na zimovanie včiel sú menej vhodné medy, ktoré rýchlo tuhnú. Sú to najmä medy z lúk, na ktorých prevláda znáška z ďatelinovín, med repkový, ohnicový a iné medy.

e) kontrolné prehliadky po dokŕmeni včelstiev
Asi za 7 až 10 dní po skončení dopĺňania zásob vykonáme kontrolnú prehliadku včelstiev. Jej cieľom je presvedčiť sa, či sme pri jesennej prehliadke dobre odhadli potrebu zásob a či ich majú včelstva v úli skutočne dosť.
Včelstva pri kontrolnej prehliadke nerozoberáme, ale odklopíme iba uteplivky a nazrieme do úľa. Keď vidíme pod hornými latkami plástov zaviečkované zásoby a všetky plásty sú primerane obsadené včelami, vo včelstve je všetko vporiadku. Včelstvo môžeme zakryť a utepliť. Keď zistíme, že na krycích plástoch je málo zásob a včely ich len málo obsadajú, tieto plásty z úľa vyberieme a včelstvo ešte dodatočne zúžime. Po kontrole zazimovania včelstiev, ktorú uskutočníme po dokŕmeni, včelstva utepľujeme.
V súčasnosti sa odporúča teplo a vzdušné. Najlepšie je dávať na horné latky rámikov vrecovinu, alebo iné lacné plátno a na to sa položí plstená vložka. Utepleným včelstvám upravíme ešte letáče. Pri výške letáča 7 mm ich zúžime podľa sily včelstiev na 8- 12 cm.

f)  včelstvo v zime

Včely sa príchodom jesenných mrazov sťahujú do chumáčov. Stály chumáč si vytvárajú, keď sa natrvalo ochladí. Zimný chumáč má tvar gule. Čím je chladnejšie, tým sa včely tesnejšie pritlačia k sebe a chumáč je tým pevnejší. V strede chumáča zimuje matka obklopená mladými včelami. Staršie včely sú na okraji chumáča. Vžime si vonkajšie včely nevymieňajú miesto s vnútornými včelami. Teplota v chumáči je cez zimu 18- 25°C. Za silných mrazov sa včely pritláčajú tesnejšie k sebe, aby sa povrch chumáča zmenšil a včelstvo si ľahšie udržalo potrebnú teplotu.

g) kontrola včelstiev v zime
Ani v najtuhšej zime nemusia včelstvá uhynúť, ak ich včelár správne zazimoval. Zimovanie včelstiev treba aspoň 2 až 3 razy cez zimu prekontrolovať. Včelstva možno odpočúvať priložením ucha k letáču. Použiť sa môže aj gumená hadička. Jeden koniec hadičky zasunieme do letáča a druhý si priložíme k uchu. Keď včelstvo zimuje pokojne, počuť z úľa tichý monotónny šelest. Za tuhých mrazov je bzučanie včiel intenzívnejšie.
Keď počujeme z úľa silné bzučanie, je to znak, že včelstvo má nedostatok vzduchu. Keď je včelstvo osirotené, počuť z úľa plačlivý bzukot. Včelstvo je nepokojné, chumáč sa uvoľňuje, včely sa rozchádzajú a tie, čo sa odtrhli od chumáča, krehnú. Ak včelstvo trpí hladom, počuť z úľa šuchotavé bzučanie.

h) hynutie zimujúcich včiel
V lete hynú včely mimo úľa. Choré a staré včely sa z úľa vytrácajú. Cez zimné obdobie včely nemajú možnosť úľ opustiť, a preto hynú v úli. Býva ich priemerne 100- 200. Mŕtve včely sú prevažne spadnuté na dne úľa. Ak je príčinou uhynutia včelstva hlad, včely sú štíhle a majú stiahnuté brušká. Niekedy sa stane, že včelstvo v jeseni vyrabujú iné včely. Takéto včelstvo hynie už na začiatku zimy. Uhynuté včelstva likvidujeme tak, že včely pozmetáme z plástov i z dna úľov a včely spálime. Úle po uhynutých včelstvách oškrabeme od výkalov a tmelu. Potom ich umyjeme horúcou vodou s prídavkom 10% sódy na pranie, prípadne opálime klampiarskou lampou. Plameňom dezinfikujeme aj náradie, ktoré prišlo do styku s uhynutým včelstvom.

i) začiatok silnenia včelstiev
Včelstva prekonávajú krízu jarného rastu asi v polovici apríla a po tomto termíne sa začnú zosilňovať. K zosilňovaniu prispieva rozkvitnutie rastlín bohatých na peľ, ktorý silne podporuje plodnosť. Sú to najmä ovocné stromy a kry, ktoré v tomto čase kvitnú, a to egreš, ríbezle, čerešne, slivky, hrušky a jablone. Za pekného počasia sa včelstva bohato zásobia peľom. Stav včelstiev v tomto období sledujeme podľa situácie na letáči. Ak sú včelstva slabé, je výhodné ich pripojiť k iným včelstvám s výkonnou matkou.

j) stavebný pud a jeho využitie
Rast včelstva si vyžaduje čoraz viac buniek pre plod a ukladanie medu. Vzniká potreba stavby nového diela. Podmienkou prebudenie stavebného pudu včiel sú:
a)  potreba ďalších plástov pre plod a ukladanie medu
b)  prínos medu a nektáru do úľa,
c)  sila včelstiev,
d)  teplo.

Ak jedna z uvedených zložiek potrebných na prebudenie stavebného pudu chýba, včelstvo nestavia. Stavebný pud podporujeme dobrým uteplením včelstiev a podnecovaním. Silné včelstvo stavia nielen robotničie, ale aj trúdie bunky, najmä rojovej nálady. Vosk je materiál potrebný na stavbu včelieho diela a zároveň dôležitá surovina pre priemysel. Pri produkcii vosku je rozhodujúca znáška. Pri bohatej znáške medu sa stupňuje aj produkcia vosku. Na zvyšovanie výťažku vosku sa používa stavebný rámik. Ak stavia včelstvo na stavebnom rámiku robotničie bunky, je to znak, že má mladú výkonnú matku a nebude sa rojiť.  Ak sa včelstvo pripravuje na rojenie,
zanedbáva stavbu na stavebnom rámiku. Podobne je to aj vtedy keď vymieňa matku. Stavebný rámik matka často zakladie vajíčkami už pred jeho dostavaním.

k) rojenie včelstiev
Rojenie je prirodzený spôsob rozmnožovania včelstiev. Pri rojení sa včelstvo rozdelí na dve časti, v ktorých sú zastúpené včely všetkých vekových skupín, okrem najmladších , i trúdy. Každá časť musí mať matku alebo aspoň živú materskú bunku. Rojenie patrí medzi najzložitejšie pudy včiel. V silnom včelstve je viac mladušiek ako ich na výchovu plodu treba, čím sa vo včelstve vytvára prebytok kŕmnej kasičky, ktorá nie je potrebná. Práve tento prebytok kŕmnej kasičky vyvoláva rojenie. Keď včelstvo dosiahne vrchol svojho rastu, sú všetky bunky zaplnené sladinou, peľom alebo plodom. Matka musí pre nedostatok prázdnych buniek plodovanie obmedzovať. Veľké množstvo mladušiek, ktoré sa denne liahne, nemôže použiť kŕmnu kasičku na kŕmenie plodu, a preto ňou kŕmi dospelé včely. Keď robotnice konzumujú kŕmnu kasičku, zväčšia sa im vaječníky a stávajú sa anatomickými trúdicami. Takéto včely zanedbávajú prácu, vylihujú na letáči a pripravujú sa na rojenie.
Včelstvo je pripravené na rojenie vtedy, keď zaviečkuje prvú rojovú materskú bunku. Na druhý deň po jej zaviečkovaní vyletí z úľa roj. To je prvý roj, čiže prvoroj alebo prvák. Vy lieta s ním prvá matka. Za priaznivého počasia vy lieta na deviaty deň po vylietnutí prvoroj a druhý roj, čiže druhoroj alebo druhák. Na 4. Deň po vylietnutí druhoroja môže vyletieť ďalší roj a v nasledujúcich dňoch ďalšie roje, takže včelstvo sa môže úplne zrojiť.

1) pomôcky pri rojení, zberanie rojov
Roj pred zberaním jemne porosíme vodou, aby sa lepšie stiahol do strapca. Keď roj sadne na konár stromu, odstrihneme konár hneď za rojom, odnesieme ho k rojnici a roj do nej strasieme. Rojnicu potom uzavrieme a otvoríme na nej letáč, aby včely, ktoré sa do rojnice nedostali pri striasaní, mohli do nej vojsť cez letáč. Keď sú všetky včely v rojnici, letáč na nej uzavrieme a dáme ju na niekoľko hodín do tmavej miestnosti, aby sa roj lepšie stmelil. Po niekoľko hodinovom odpočinku včiel je najvýhodnejšie roj osadiť v podvečer toho istého dňa, keď vyšiel. Roje môžme využiť:
a) na zvýšenie počtu včelstiev
b) na zabezpečenie výťažku medu
c)  pri chove matiek

m) hlavná znáška
Dĺžka dňa umožňuje včelám dlho pracovať. Včely vyletujú z úľov už pred východom slnka a vracajú sa z paše až za súmraku, ba niektoré včely zostávajú vonku cez celú noc a vracajú sa až ráno. Obdobie hlavnej znášky sa vyznačuje veľkým pracovným úsilím včiel. Včely sa z paše vracajú ťažké, ťažko dosadajú na letáče, na čelné steny úľov, podstavce a pred úle. Cez deň je v úli pomerne málo včiel. Večer, keď sa včely vrátia z paše, hromadia sa na letáči a intenzívne vetrajú. Cez deň sa z úľov ozýva zvýšený bzukot a cez letáč vychádza príjemná vôňa nektáru, podobná vôni kvetov, z ktorých včely nektár prinášajú.

IV. Chov matiek
Väčšina včelárov sa chovom matiek nezaoberá. Často sa spoliehajú na to, že včelstvo si matku vychová samé. Je síce pravdou, že včelstvo je schopné vymeniť matku bez zásahu včelára, žiaľ, zvyčajne v nevhodnom čase. Ak včelstvo mení matku na jar, neprinesie v tom roku takmer nijaký med. Včelstvo počas výmeny matky totiž obyčajne zoslabne, prípadne sa matka pri oplodňovacom prelete stratí. Ak včelstvo mení matku na jeseň, je už nedostatok trúdov a často sa mladá matka neoplodní. Preto sa odporúča matku vymieňať každý druhý - tretí rok. Včelári s väčším počtom včelstiev, ktorí nechcú byť odkázaní na nákup matiek, chovajú matky na podklade hromadného výberu od najkvalitnejších včelstiev. Včelstva vyberajú podľa ich úžitkovosti ktoré niekoľko rokov za sebou vynikalo:

- v úžitkovosti,
- v miernosti v pichaní,
- v miernosti v rojení,
- v starostlivosti o plod,
- dobrým stavebným, čistiacim a ochranným pudom. V jednom včelstve odchováme asi 25- 30 matiek.

Najvýhodnejší je chov matiek za prítomnosti matky. Vyhliadneme si kondičné včelstvo, ktoré má aspoň dvojročnú matku. Medník upravíme tak, že do jeho stredu prevesíme 4 plodové plásty, medzi ktorými necháme jednu uličku na vloženie plemeniva. Plemenivo získame tak, že 4 dni pred plánovaním chovu matiek vložíme do izolátora panenský plást i s matkou vo vyhliadnutom včelstve. Na piaty deň narežeme z toho plemeniva pásiky, na ktorých musia byť poldenné larvičky. Pásiky z tej strany, ktorú chceme nalepiť na latky, skrátime o polovicu. Z druhej strany pásika každú druhú larvičku vyhodíme, aby materské bunky neboly príliš nahusto. A tak môžme pásik prilepiť na chovný rámik.

Na 10. deň sa bunky dávajú do klietok, aby sa matky navzájom nepobili. Do každej klietočky sa vloží skryštalizovaný med vo veľkosti hrášku, aby sa matka po vyliahnutí mohla nacucať medu. Pri správnom výbere plemeniva sa na 12. deň po vložení plemeniva chovnému včelstvu matky liahnu. Vyliahnuté matky dávame do oplodniačikov. K matkám prikladáme včely robotnice, pričom prevahu majú mať mladé včely. Do každého oplodniačika dáme 3dl včiel, čo je približne 150g. Po naplnení oplodniačikov včelami vložíme do každého mladú matku. Oplodniačiky umiestňujeme v tieni, lebo z tých, čo sú vystavené slnku, sa osadenstvo vyrojí. Pri vhodnom počasí mladé matky už na 10- 12 deň kladú. 24 hodín pred vložením zrelej materskej bunky odoberieme z oplodniačika mladú oplodnenú matku do klietky a pridáme k nej asi 15 mladušiek a kúsok cukrovo medového cesta. Matky držíme v miestnosti pri teplote okolo 25°C a v priebehu 3- 4 dní ich použijeme.

Matky sa paria iba za pekného slnečného počasia. Vyliahnuté matky pridávame do oplodniačikov pomocou kietky až po odobratí kladúcej matky z oplodniačika. Matky v oplodniačiku necháme dva dni zatvorené napevno. Po dvoch dňoch skontrolujeme, či tam nie je vystavená materská bunka. Keď materské bunky nezistíme, môžeme matku z klietky vypustiť.

a)  značenie matiek

Matky po vybratí z oplodniačikov najprv označíme farbou, značkami z opalitu alebo zo staniolu. Pri značení matiek farbami postupujeme nasledovne. Acetónové farby na matky dostať kúpiť v predajniach včelárskych potrieb. Na značenie matiek si pripravíme ako pomôcku špendlík zapichnutý v drievku, alebo klinček, prípadne ostrúhanú zápalku a podobne. Matku z oplodniačika vyberieme pravou rukou. Potom ju preložíme medzi palec a ukazovák ľavej ruky tak, aby nohy smerovali do dlane. Hlavičku značkovacieho špendlika alebo klinčeka namočíme do acetónovej farby a urobíme na hrudi matky krúžok s priemerom 2- 3 mm. Pri značení matiek opalitovými alebo stanyolovými značkami postupujeme podobne. Najprv nanesieme na hruď matky farbu a potom na ňu prilepíme opalitovú alebo staniolovú značku. Keď sa táto značka stratí, ostane matka označená farbou.

b)  chov trúdov
Počas chovu matiek dbáme aj na to, aby v kvalitných včelstvách bolo veľa trúdov. Trúdy sú schopné oplodňovať až po 10 dňoch a ich vitalita sa končí 38 dní po vyliahnutí. Matky sa paria so 6- 8 trúdmi, niekedy i s viacerými. Matka je schopná pojať do semenného vačku vyše 5 miliónov spermií.
Pre vlastný chov sú najvhodnejšie teplodržné oplodniačiky, a to najmenej dvojplástové .  Ak sú chladné noci, oplodniačiky nie sú teplodržné a ešte k tomu nie sú dostatočne plné včelami, nemožno očakávať kvalitnú matku. Trúdy lietajú pomerne ďaleko, čo znamená, že matky, ktoré chováme, môžu byť oplodnené aj cudzími trúdmi.

V. Choroby a škodcovia včiel
Choroby včiel rozdeľujeme na nákazlivé a nenákazlivé. S niektorými chorobami sa včely vedia samé vysporiadať. Ide o choroby prevažne nenákazlivé napr.: čierna choroba, zápcha, hnačka, hlad, otravy a podobne.
1.  Roztočíkova nákaza
2.  Mor včelieho plodu
3.  Hniloba včelieho plodu
4.  Nozémová nákaza
5.  Zvápenatenie včelieho plodu
6.  Skamenenie včelieho plodu
7.  Zápcha včiel

Tak ako ostatné zvieratá, aj včely majú desiatky nepriateľov a škodcov. Niektorí škodcovia škodia včelám, iní plástom, ďalší ochudobňujú včely o potravu. Proti niektorým sa vedia silné včelstva ubrániť, niektorých škodcov včelár ani nepostrehne a iní sú chránený zákonom. S ohľadom na veľké množstvo škodcov uvádzam iba tých, proti ktorým sa môže včelár brániť.
1. Medveď hnedý
2. Myši a hraboše
3. Pisor poľný
4. Sýkorky
5. Datle a žlny
6. Mravce
7. Vijačka voštinová a úľová
8. Včeliarka obyčajná

VI. Včelie produkty a zdravie
Ešte pred 30 rokmi sa včelárenie zameriavalo predovšetkým na produkciu medu a vosku. Neskoršie už bol záujem aj o produkciu materskej kasičky, odber peľu, odber včelích žihadiel a propolisu. Aj keď z hľadiska národohospodárskeho je na prvom mieste opeľovanie poľnohospodárskych plodín, pre ktoré štát včelárstvo podporuje, predsa len individuálny včelári chovajú včely predovšetkým pre produkciu medu a ostatných včelích produktov. prikrmovania. Z jedného odviečkovania plástov získame ročne asi 100 g vosku od jedného včelstva. Spolu je to asi 450- 500 g vosku od jedného včelstva pri normálnom technologickom postupe ošetrovania včelstiev. Včelstvo na produkciu 1 kg vosku spotrebuje asi 3,5 kg medu, čo predstavuje sumu asi 310 Sk. Pri troche záujmu možno z 1 včelstva vyprodukovať okolo 1 kg vosku. Produkciu vosku ovplyvňuje 6 činiteľov:

1. výmena diela,
2. stavebný (trúdí) rámik,
3. rozširovanie plastových uličiek v medníku,
4. viečkovanie medu v medníkoch,
5. vyváranie voštín v parákoch,
6. ochrana plástov pred vijačkou voštinovou.

Vosk skladujeme v suchej a čistej miestnosti. Za týchto podmienok nepodlieha skaze a vydrží dlho. Včelári vymieňajú vosk za medzistienky alebo si ich sami zhotovujú na ručných lisoch. Včelí vosk našiel uplatnenie aj mimo včelárstva. Používa sa vo farmaceutickom a kozmetickom priemysle, vo farbiarstve, v elektrotechnike, v tlačiarenskom, leteckom, metalurgickom i v ďalších odvetviach nášho priemyslu. Jeho využitie je skutočne všestranné. Preto treba jeho produkciu neustále zvyšovať.

c) včelia materská kasička
Včelia materská kasička je vedľajší produkt včiel. Poznali ju Egypťania i Rimania, ktorý ju používali na kozmetické účely.
Produkciou materskej kasičky sa začala zaoberať aj Slovakofarma v Hlohovci. Liek pod názvom Vitá- apinol bol schválený koncom roku 1964. Súčasne začali vyrábať včelie mlieko na kozmetické účely. Záujem bol veľký, takže produkcia materskej kasičky od vlastných včelstiev nestačila. Preto začala Slovakofarma nakupovať materskú kasičku od včelárov. Ponuka stále stúpala, čo malo za následok postupné znižovanie nákupnej ceny z pôvodných 35000 Sk/ kg na 14000 Sk /kg. Produkcia materskej kasičky nezávisí od poveternostných podmienok, i keď jej kvantitu vonkajšie prostredie značne ovplyvňuje. Pri teplom počasí a podnecovacej znáške je produkcia materskej kasičky podstatne vyššia než pri nepriaznivých poveternostných podmienkach. Na produkciu väčšieho množstva materskej kasičky potrebujeme materské misky, prelarvovaciu lyžičku, lyžičku na odber, alebo odsávacie zariadenie.
Materská kasička je veľmi citlivá látka, ktorú treba odborne uskladňovať. Škodlivo na ňu vplýva svetlo, teplo a styk s kovovými predmetmi. Preto sa uchováva v laboratórnych nepriehľadných fľašiach. Tieto fľaše pre producentov materskej kasičky dodáva Slovakofarma. V týchto fľašiach skladujeme materskú

a) med
Med je vzácna liečivá potravina, ktorá obsahuje: 30- 35% hroznového cukru, 35- 40% ovocného cukru, 2- 10% sacharózy, 2- 12% dextrínov, 0,1- 0,5% bielkovín, 0,1- 0,3% minerálnych látok a 18- 22% vody. Včely med nemožno vyrobiť priemyselným spôsobom. Niektoré látky totiž včely primiešavajú do medu pri spracovaní nektáru a medovice.Z minerálnych látok sa v mede nachádzajú napríklad zlúčeniny draslíka, vápnika, fosforu, železa, hor číka a podobne. Med okrem cukrov a minerálnych solí obsahuje fermenty, inhibíny, éterické oleje a vitamíny. Ide o látky termolabilné, citlivé na vyššie teploty. Preto sa med nesmie zohrievať viac ako na 50°C. Med delíme na kvetový, medovicový a zmiešaný. Pri dodávkach do trhových fondov sa med triedi do 4 skupín:

1. repkový,
2. agátový,
3. medovicový (lesný),
4. miešaný.

Podľa pôvodu možno v našich podmienkach získať jednodruhové sortimenty medov, a to: med z ovocných stromov, z púpavy, repky olejky, agáta, malinčia, ďatelinovín, slnečnice, z čistca a vresu. Z ostatných druhov možno získať väčšinou miešané medy, pretože nepochádzajú zo zdrojov výdatnej znášky.

Medovicové medy možno získať zo smreka, jedle, borovice, duba prípadne ako miešané medy zo smreku a duba, nakoľko medovica na smreku a dube sa vyskytuje v rovnakých termínoch. Včelár musí dbať na to, aby med, ktorý vyprodukuje, bol kvalitný, zrelý a čistý. Nesmie sa vytáčať predčasne , kým je riedky. Zrelosť medu poznáme podľa toho, či ho včely viečkujú. Ak je med riedky nesmie sa vytáčať mohol by totiž skvasiť alebo by sme ho nepredali.
Väčšina medov s kryštalizuje, niektorý skôr, iný neskôr. Záleží od množstva hroznového cukru, ktorý sa v mede nachádza. Čím viac ho med obsahuje, tým skôr s kryštalizuj e. Agátový med neskryštalizuje ani po dvoch rokoch. Ak sa doň ale dostane niekoľko percent repkového medu alebo medu z ohnice, skryštalizuje aj agátový med. Niektorí konzumenti kryštalický med považujú za nekvalitný. Je to omyl. Skryštalizovaný med má tú istú biologickú a energetickú hodnotu ako med v tekutom stave. Skryštalizovaný med možno rozpustiť a uviesť ho do pôvodného tekutého stavu.

b) včelí vosk
Vosk je vedľajší produkt včiel, ktorý sa vytvára na voskových zrkadielkach mladých včiel najmä v čase jarného rastu včelstiev. Zvýšená produkcia vosku sa vo včelstvách prejavuje aj v čase zvýšeného prínosu nektáru alebo sladiny počas kasičku v chladničke pri teplote O až 5°C. Pre domácu potrebu materskú kasičku konzervujeme medom, a to hneď po jej vybratí z buniek.
Pred skladovaním, prípadne pred dodaním do Slovakofarmy je potrebné materskú kasičku prefiltrovať. Materská kasička sa filtruje pomocou jemného nylonového pletiva. Má mať 33 % sušiny a nesmie obsahovať iné nečistoty.

d) peľ
Peľ nazývajú mnohí včelári včelím chlebom, pretože obsahuje dusíkaté látky, ktoré včely potrebujú pri príprave kŕmnej kasičky pre plod a matku. Včely lietavky zbierajú peľ na kvetoch a pomocou nôh ho ukladajú do peľových košíčkov nachádzajúcich sa na treťom páre nôh. Včely mladušky prinesené peľové obnôzky navlhčujú medom a hlavou ich vtláčajú do buniekplásta.
Rôzne druhy peľu majú aj rôzne množstvá stráviteľných bielkovín. Podľa toho majú jednotlivé druhy peľu väčší, iné menší význam. Za najlepší sa považuje lieskový a rakytový peľ a najmenší význam pre včely má peľ borovicový, brezový a kukuričný. Výskum dokázal, že peľ má blahodárny účinok aj pre človeka. Čerstvý peľ obsahuje 20- 30 % vody. Najviac vody obsahuje peľ z púpavy. Vlhkosť peľu závisí aj od počasia. Keď často prší, peľ je mokrejší. Podniková norma požaduje, aby peľ bol vysušený na 94 %, čo znamená, že môže mať najviac 6 % vlhkosti. Peľ môžme sušiť maximálne pri teplote 40°C, inak by sa znehodnotil.
e) propolis

V začiatkoch cieľavedomého chovu včiel sa aj propolis pokladal za vosk. Neskoršie sa pri pozorovaní života včiel zistilo, že propolis je stavebnou a ochrannou látkou, ktorou včely zalepujú škáry v obydlí, vytierajú ním bunky a že má aj iné vlastnosti ako vosk.

Zber propolisu prebieha tak, že v prvej fáze včela hryzadlami oddelí kúsok živice alebo extraktu a potom ho pohybom hryzadiel spracuje. Takto spracovaný propolis pomocou nôh umiestni do zberacích košíčkov na treťom páre nôh ako obnôžku peľu. Obnôzky prinesie do úľa , kde jej ich iná včela sníme a použije podľa potreby na zatmelenie plástov, medzier medzi povalovkami a na vyplnenie všetkých medzier menších ako 4 mm. Pri 4 mm medzerách už propolis miešajú s voskom. Od jedného včelstva možno vyprodukovať okolo 100- 200 g propolisu ročne. Pomerne značné množstvo  propolisu možno získať pri  používaní povalových latôčok. Ide o latôčky, ktoré sa vsúvajú medzi plastové uličky. V jarných a podjesenných intervaloch získavame viac, cez letné obdobie menej propolisu. Postupujeme tak, že každých 14 dní povalovky meníme za iné.

Z jednej povalovky sa získava priemerne 1 kg propolisu. V každom úli máme
11 povaloviek. To znamená, že týmto spôsobom možno ročne z jedného včelstva získať 100- 110 g propolisu. Propolis sa využíva na výrobu kozmetických prípravkov a na výrobu liečiv. Niektoré látky v propolise sú prchavé, a preto jeho kvalita závisí aj od jeho uskladňovania. Najkvalitnejší je propolis čerstvo odobratý z horných latôčok rámika. Propolis uskladňujeme v uzavretých sklených nádobách hnedej farby, aby sa prchavé látky v ňom zachovali a svetlo naň neúčinkovalo. Propolis sa má uskladňovať v takej forme, v akej sa získal od včelstva. To znamená, že sa nemá stláčať do hrudiek ani čistiť chemickými prípravkami, alebo vodou.

f) včelie žihadlá, včelí jed

Včela používa na svoju obranu žihadlo. Ide o obranný pud, ktorý je vrodený a pri rôznych včelstvách pri rôznej intenzite vyvinutý. Pre včelstva má existenčný význam. Včelí jed je bezfarebná kvapalina príjemnej vône a kyslej reakcie. Postupom času sa včeliemu jedu začal pripisovať liečivý účinok, pretože sa vypozorovalo, že včelári netrpia tak často reumatickými chorobami alebo chorobami kĺbov ako ostatný ľudia.

Včelí jed sa vytvára v jedovej žľaze robotníc a matiek. Tvorbu včelieho medu podmieňuje prítomnosť bielkovín v potrave. Mladé včely ho majú v jedovom vačku len malé množstvo. Jedový vačok sa včelám naplní asi vo veku 18 dní. Jedový vačok obsahuje asi 0.3 mg jedu. Ak sa jedový vačok vyprázdni, včelám sa vytvorí nový jed. Vylučovanie jedu je prudšie pri podráždení včely.
Ľudský organizmus reaguje na včelí jed, ktorí sa dostal po vpichnutí žihadla do tela, rozlične. Najčastejšie sa dostaví prudká bolesť, okolie vpichnutia žihadla sčervenie s typickým bielim stredom, a vytvorí sa rôzne veľká opuchlina, ktorá môže trvať 24 hodín, prípadne i dlhšie. Včelári sú voči včeliemu jedu imúnni. Včelár, ktorého včely cez rok postupne mnohokrát pichnú, pociťuje pri pichnutí iba bolesť, ale príznaky sa strácajú. Žihadlá sa odoberajú špeciálnymi vložkami, v ktorých sú v určitej vzdialenosti od seba natiahnuté odporové drôtiky. Včely podráždené elektrickým prúdom, pichajú žihadlá do gumenej plienky. Pretože včely nemôžu žihadlá z plienky vytiahnuť späť, vytrhávajú si ich aj s jedovým váčkom, prípadne i s časťou tráviacich orgánov, takže takéto včely o niekoľko hodín hynú.

Pri odbere možno z jedného priemerne silného včelstva získať asi 2 g, z veľmi silného včelstva 3- 4 g sušiny. Žihadlá možno po 14 dňoch odoberať znovu. Na 1 kg čistého včelieho jedu treba asi 5 miliónov žihadiel, to je asi 500 kg včiel. Získané žihadlá alebo čistý jed sa priemyselne spracujú na liečivá. U nás sa z obsahu včelieho jedu vyrába preparát s názvom Virapin vo forme injekcií a masti. Včelím jedom sa liečia reumatické bolesti svalov, zápaly svalov, neuralgia a zápaly nervov.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022