Klonovanie: Áno? Či nie?

Klonovanie: Áno? Či nie?

ÚVOD
 
1.KAPITOLA
 
NÁDEJ ALEBO HROZBA
Čaká sa od nás, že vysvetlíme našu voľbu, prečo sme si zvolili tému klonovania. Je na to úplne jednoduchá odpoveď. Pretože v súčasnosti asi nie je nič fascinovanejšie, ako možnosť, že si budeme môcť vytvoriť identické dvojča- SVOJ KLON. Od života v jaskyniach sme sa dostali až k úplne nemožnému- k tomu, čo niektorí odmietajú a iní oslavujú. Budeme počítať klonovanie skôr k úspechu, alebo naopak k prehrám ľudí.

Vedecká fantastika oddávna predpokladala prevratné vedecké objavy, vynálezy, šokujúce zmeny,... Fantázia spisovateľov a scenáristov  predbiehala udalosti ďaleko dopredu, hovorievalo sa o víziách do 21.storočia.

Dnes žijeme v 3. tisícročí. Môžeme si priznať, že naši, už nežijúci predkovia, by sa divili. Divili by sa tomu, čo už máme, a divili by sa aj tomu, čo už nemáme. SCI-FI vízie mnohokrát opísali ľudstvo v neblahej perspektíve vyhynutia ľudského rodu, ovládnutia Zeme robotmi, kyborgami, mimozemšťanmi, opicami, mutantmi – geneticky zmenenými bytosťami a organizmami. A takto s predstavou možnosti "opravovania" telesných schránok, výrobou ľudí a orgánov, ako by náhradných dielov pre človeka, vznikol i pojem klonu ( čo je grécke slovo pre príbuzných jedincov).

Klonovanie - technika výroby identických buniek, orgánov, i celých bytostí na základe zásahu do základného elementu tela organizmu - do bunky a jej súčastí . Vedecký objav, technológia, na ktorú sa tak dlho čakalo, dnes naberá rozmery spoločenského, politického, no hlavne etického problému. Tak, ako mnohé iné prvky nášho života, delí svet v podstate na dve skupiny - na zástancov klonovania a ich odporcov. Koniec druhého milénia bol očakávaný aj ako bod zlomu, za ktorým mala podľa mnohých veštcov a vizionárov nasledovať priam "Sodoma-Gomora". Do tohto obdobia sa nahrnulo viacero udalostí, ktoré by tomu mohli nasvedčovať, (výkyvy počasia, povodne, terorizmus, vojny, ale i dekódovanie genetického kódu človeka,...) a klonovanie človeka medzi ne môže patriť.

Veda sa pokúša o klonovanie už dlhé roky, no až záver už predchádzajúceho milénia priniesol efekt. Ovca Dolly ako prvá ukázala, že také niečo je reálne Je len otázkou času, aké zviera bude nasledovať a kedy príde na rad človek.Podľa správ zo sveta už prišli touto cestou na svet aj mačka, myš, či opica. Zlatým klincom mal byť však klonovaný človek. Na túto tému sa vedú nekonečné diskusie, a aby ste  si aj vy mohli spraviť vlastný názor tak počúvajte... Snažili sme sa o to, aby sme vám prezentovali aspoň základné problémy, ktoré s klonovaním súvisia. Ale aj úspechy, ktoré genetika už ľudstvu priniesla.

2.KAPITOLA 

SPOSOBY KLONOVANIA
2.1 Embryonálne
2.2Neembryonálne
 
2.1 EMBRYONÁLNE
Pozrime sa na to od začiatku. Na počiatku evolučne vyššieho živočícha potrebujeme vajíčko, ktoré so sebou nesie polovicu genetickej informácie. Aby sa mohlo začať deliť, a tak vytvoriť nového jedinca, potrebuje na to druhú polovicu genetickej informácie a spúšťací impulz. Za normálnych okolností oboje dostane od spermie. Ich spojením vznikne totipotentná, teda „všetkého schopná“bunka. Jej delením vzniknú všetky špecializované bunky organizmu a plodový vak. Bunky sa delia a vytvára sa zhluk takéto bunky v zhluku sú pluripotentné, teda „schopné mnohého“. V ďalšom vývoji z nich vzniknú všetky špecializované orgány, ale vonkajší obal plodu by z nich vzniknúť nemohol. Tieto pluripotentné bunky sa nazývajú embryonálne kmeňové bunky. Oplodnenie už veda dostala pod svoju kontrolu. Už vieme nielen vajíčko nepoškodene vybrať, oplodniť ho a vrátiť pekne späť, ale už si ho vieme aj upraviť podľa želania. Spermie dokážeme rozdeliť na tie, z ktorých by sa vyvinul mužský, a tie z ktorých by sa vyvinul ženský plod. Je to významné hlavne vtedy ak žena je nositeľkou nejakej dedičnej choroby, napríklad hemofílie, ktorá sa prejaví len u mužského potomka. Keď už máme pred sebou oplodnené vajíčko vlastniace kompletnú genetickú informáciu, môžeme do neho ešte injektovať kúsok špeciálne upravenej DNK, ktorá ak máme trocha šťastia, sa pridá k tej pôvodnej. Ten nový kúsok DNK môže niesť napríklad informáciu, ako vyrobiť ľudský inzulín.

Vráťme sa však k nášmu oplodnenému vajíčku. Teraz má kompletnú genetickú informáciu prípadne ešte trocha "vylepšenú" a začína sa deliť. A tu už nastupujú vedci a embryonálne klonovanie. Základom je 8-16 embryonálnych buniek, ktoré ešte nie sú diferencované na budúce orgány. A tu sa nám naskytujú dve možnosti. Buď spravíme tak, ako embryológovia z univerzity Georga Washingtona, ktorí v roku 1993 vzali 17 ľudských embryí, ktoré boli 2-8 bunkové, roztrhli ich a v skle ich nechali deliť sa. Niektoré sa rozdelili až na 32-bunkové embryo, a to je už dostatočne veľký zárodok, aby sme ho mohli implantovať do maternice náhradnej matky na normálne donosenie. Zatiaľ však náhradnú matku nepoužili, a tak všetky žijúce ľudské pokusné zárodky umierajú. Druhá možnosť je vziať nové vajíčko a vybrať z neho jadro. Získame tak čisté vajíčko bez genetickej informácie. Keď potom vezmeme to naše 8-16 bunkové embryo a z jednej jeho bunky vyberieme jadro, ktoré nesie kompletnú genetickú informáciu a vložíme ho do čistého vajíčka, získame zárodok identického klonovaného jedinca. Spojenie sa uskutočňuje pomocou elektrických impulzov. Nový jedinec je potom klonom toho embrya ktorému sme odobrali bunkové jadro. Vajíčko nám poslúžilo "iba" ako akási mini továrnička.

Takýmto spôsobom získali v roku 1994 Sims a First z Wisconsinskej univerzity v Madisone tri klonované teliatka. V roku 1996 vedci z Roslinu nechali ovčie embryonálne bunky z veľmi skorého štádia vývoja niekoľko týždňov v bunkovej kultúre. Bunky sa v kultúre znova a znova delili, ale embryonálny vývoj (čiže diferenciácia tkanív) nepokračoval. Potom z nich odobrali jadrá s DNK, sfúzovali ich s pripravenými prázdnymi vajíčkami, zárodky vložili do materníc náhradných matiek, 5 z nich sa "ujalo", 3 zomreli bezprostredne po pôrode, 2 prežili. Megan a Morgan boli identické klonované jahňatá, ktoré názorne ukázali, že málo diferencovaná embryonálna bunka si zachováva úplnú informáciu pre vývin dospelého jedinca aj počas viacnásobného delenia v bunkovej kultúre.

2.2 NEEMBRYONÁLNE (Dolly)
V minulosti si vedci mysleli, že klonovať sa dá len z ešte nediferencovaných embryonálnych buniek, pretože sa im nezdali také zložité, ako už vydiferencované bunky. Škótski vedci však dokázali, že to nie je celkom pravda. Do 277 vajíčok vložili jadro pochádzajúce z bunky mliečnej žľazy šesť rokov starej ovce (Finn Dorset).
 
Iba 29 embryí sa dožilo 6 dní, dosiahlo "vek", keď mohli byť implantované do náhradnej ovčej matky (Skottish Blackface). Z týchto 29 implantovaných embryí dorástla iba Dolly.Mala presne takú špinavobielu srsť ako jej príbuzné. Štatistická úspešnosť je len necelé 0.5%. Z genetického hľadiska je Dolly identická s dospelou ovcou, z ktorej pochádzalo prenesené jadro. Znamená to, že Dolly má také isté dobré a zlé gény ako ovca Finn Dorset. Dolly sa narodila 24.2.1997

2.3 ĎALŠÍ ŽIVOT DOLLY
23.4.1998 sa Dolly narodila Bonnie. Toto narodenie dokázalo, že Dolly nebola celkom úspešne žijúci klon, keď sa narodila, ale že mala úspech v pestovaní a dozrievaní do dospelého štádia.

1.4.1999 dala Dolly život trom jahniatkam, dvom barančekom a jednej ovečke, ktoré počala "staromódnou" cestou. Všetky štyri jahniatka (aj s Bonnie) majú toho istého otca, Waleského hôrneho barana menom David. "Dolly a jej jahniatka sú v dobrom zdravotnom stave. Narodenie bolo bez pomoci a všetky tri sú zdravé dojčatá," znel oznam inštitútu. "Narodenie Bonnie takmer presne pred 12-timi mesiacmi potvrdzuje, že navzdory Dollinmu neobyčajnému pôvodu, je schopná plodiť normálne a zdravé potomstvo. Narodenie týchto troch jahniatok je toho ďalším dôkazom."  Ovca Dolly, je geneticky identická kópia dospelej, šesť rokov starej ovce, jej oneskorené dvojča. Jahňa nemalo ani matku, ani otca, ale troch darcov: darca číslo jeden – šesťročná ovca – poskytol jadro z vemena telovej bunky, darca číslo dva neoplodnené vajíčko, z ktorého odstránili jadro obsahujúce genetickú informáciu a darcom číslo tri bola ovca – náhradná matka, ktorá vynosila embryo.  Gény sa nachádzajú v mitochondriách, s vlastnou DNA, nezávislou od bunkového jadra. Hoci tieto energetické továrne buniek majú len 37 génov, môžu ukázať veľký rozdiel - Dolly nie je perfektný klon.

Jej klonovanie prebehlo už spomínaným spôsobom. Po splynutí vajíčko obsahovalo len chromozómy z bunky darkyne. Vajíčko s preneseným jadrom implantovali do maternice inej ovce, ktorá vynosila zárodok a porodila Dolly. Teraz však vedci poukázali, že vyše 99% DNA mitochondrií od Dollty nepochá0dza od jej skutočnej matky, ale od ovce, ktorá ju vynosila. Vedci dosiaľ predpokladali existenciu zmesi mitochondrií oboch matiek. No nie je to tak. V krvi Dolly, svaloch, mlieku či placente, nenašli nijaké mitochondrie skutočnej matky.

3. KAPITOLA
ZAUJÍMAVOSTI O KLONOVANÍ
 
3.1 UMELÁ KOŽA
Revolučnou novinkou by sa mohla stať umelá koža, ktorú sa podarilo vyvinúť vedcom z glasgowskej univerzity. Tým by sa mohla podstatne zjednodušiť liečba ťažkých popálenín. Pacienti podstupujú zdĺhavé kožné transplantácie, pri ktorých sa zvyčajne odoberie zdravá koža z nohy. Pri rozsiahlych popáleninách to však často nie je možné. Tím odborníkov skombinoval ľudské a zvieracie bunky a z nich získal podklad na umelú kožu, ktorú možno vypestovať i v laboratórnych podmienkach. Touto metódou získali dostatočne veľký kus pokožky. Nová pokožka bude fungovať ako dočasná vrstva, pod ktorou sa zregeneruje vlastná koža pacienta. Pokusná liečba touto kožou prebieha v Británii.

3.2 MYŠ MATUZALEM
Skupine talianskych vedcov sa podarilo vytvoriť myš - Matuzalem. Podľa správy z časopisu Nature ide o prvý prípad, keď sa podarilo predĺžiť život nejakého živočícha, v tomto prípade 3-násobne a bez akýchkoľvek škodlivých vedľajších účinkov. U týchto myší dosiahli vedci genetickou úpravou to, že prestali produkovať proteín označený ako p66. Bola to súčasť experimentu zameraného na sledovanie procesu vývoja buniek. Výskumníci sú presvedčení, že bunky geneticky upravených myší sú odolnejšie proti špecifickej forme poškodzovania, ktorá sa hromadí vo všetkých bunkách a podieľa sa na rôznych formách starnutia. Prekvapením je to, že odstránením jediného proteínu možno takéto poškodenie podstatne zredukovať. Talianski vedci dúfajú, že ich práca povedie k lepšiemu pochopeniu starnutia a mohla by priniesť látky na predĺženie života.

3.3 KLONOVANIE A TRANSPLANTÁCIA
Začiatkom marca 2000 sa v laboratóriu vo Virginii narodilo 5 zdravých prasiatok, ktoré boli vyklonované z buniek dospelej ošípanej.

Firma, ktorá sa podieľala aj na klonovaní Dolly chce vyvinúť technológiu pestovania geneticky totožných ošípaných, ktoré sa budú využívať pri transplantácií.Na celom svete je nedostatok ľudských orgánov a všeobecne sa vie, že ošípané sú najvhodnejším živočíšnym druhom na produkciu orgánov, ktoré by sa dali transplantovať ľuďom. Sú veľkosťou a fyziologicky dosť podobné a rozhodne sú vhodnejšie ako primáty. Primátom trvá príliš dlho, kým pohlavne dospejú a pri každom pôrode majú len jedno mláďa. Klonovanie ošípaných sa ukázalo oveľa zložitejšie ako klonovanie iných domácich zvierat. Rozmnožovací proces ošípaných je totiž komplikovanejší a navyše tehotenstvo u nich pokračuje len vtedy, ak majú dostatočný počet embryí. Pri ovciach a kravách stačí len jedno. Napriek tomu vedci veria, že ak pôjde všetko dobre, do štyroch rokov by mohli orgány ošípaných podrobiť prvým klinickým testom. Závažným problémom je, či by vírusy ošípaných nemohli zapríčiniť ochorenia aj u ľudí, čo sa nedá úplne vylúčiť. Ďalším problémom je odmietnutie transplantovaných orgánov. Ošípané treba najprv geneticky modifikovať, aby ľudské telo prijalo ich orgány.
3.4 PRVÝ KLONOVANÝ PRIMÁT- TETRA
  V USA sa vedcom podarilo vyklonovať opicu - makak rhesus. Opička dostala meno Tetra a je prvým primátom klonovaným embryonálnou metódou. Tetra bola vyklonovaná zo štvrtiny embrya. Vďaka tejto technike by mohli prísť na svet geneticky totožné zvieratá, ktoré by sa využili pri výskume ľudských chorôb, akými sú cukrovka a Parkinsonova choroba. Vedci dúfali, že všetky embryá sa vyvinú až do štádia, keď ich bude možné preniesť do tela náhradnej matky a proces bude pokračovať normálnym tehotenstvom. Výskumníci urobili 368 embryí tak, že rozdelili 107 embryí na dva až štyri kusy. Výsledkom boli štyri tehotenstvá, ale prežila iba Tetra. Teraz sú tehotné štyri ďalšie opice. Výskumníci plánujú nazvať dve geneticky totožné dvojičky Romulus a Rézus.

3.5 CHRONOLÓGIA KLONOVANIA
1953 - Americkí vedci po prvý raz určili štruktúru deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) živých buniek, umožnili tým rozširovať genetické kódy a vypracovať manipuláciu s nimi.
1981 - Na Ženevskej univerzite boli transplantáciou bunkových jadier údajne klonované myši.
1982 - V USA uviedli po prvý raz na trh liek vyrobený génovou technikou (inzulín), nasledoval liek proti rakovine – interferón.
1984 - Pomocou génovo pozmeneného embrya prišlo v laboratóriách britských vedcov na svet zviera napoly ovca, napoly koza.
1987 - Austrália ohlásila, že bola vyšľachtená „superovca“, ktorej mimoriadna veľkosť bola dosiahnutá pozmeneným rastovým hormónom.
1988 - V USA bol po prvý raz udelený patent na geneticky manipulované zviera , a to na myš, do ktorej génovej výbavy bol prepašovaný gén ľudskej rakoviny.
1991 - Na holandskej Leidenskej univerzite presadili ľudské gény do dojnice, čo umožnilo získať z jej mlieka antibiotikum.
1993 - V USA sa podarilo klonovať ľudské embryo.
1996 - Vo vedeckom inštitúte v Edinburghu sa narodili dve geneticky identické ovčie dvojčatá z embryonálneho tkaniva.
1997 - Po klonovaní dospelej ovce Dolly sa znovu rozvinula diskusia o umelom kopírovaní ľudských bytostí.
1998 - Absolovent Harvardskej umiverzity Richard Seed oznamuje, že mieni do troch mesiacoch začať s klonovaním ľudí na základe skúseností s Dolly.
1998 - Prezident USA Bill Clinton ostro vystúpil proti klonovaniu ľudí a zasadzuje sa o päťročné moratórium naň.
1998 - 12. január priniesol prvú medzinárodne záväznú právnu normu v podobe Parížského dohovoru, ktorý zakazuje bez výnimiek vytvárať geneticky podobné ľudské bytosti. Parížsky dohovor podpísalo 19 krajín zo 40 členov Rady Európy. Ak ľudstvu nepovie k tomuto „vedeckému“ pokusu medicínska etika svoje jednoznačné NIE, nikto nezastaví rútiacu sa lavínu degradácie etických princípov do priepasti.

4.KAPITOLA
KLONOVANIE AKO LIEČBA
Embryonálne kmeňové bunky  majú všetky gény pripravené. Vhodný signál naštartuje proces ich diferenciácie- špecializácie na bunky svalové, pečeňové, neuronálne, srdcové. Diferencované bunky by mohli pomôcť pri liečbe degeneratívnych ochorení, teda ochorení, pri ktorých dochádza k rýchlemu (napr. pri infarkte) alebo postupnému (pri cirhóze)odumretiu buniek. Nemôžeme očakávať, že by z kmeňových buniek  priamo narástlo napr. srdce a mohli by sme ho transplantovať.

Niektoré pokusy dávajú dôvody na optimizmus. Myšacie embryonálne kmeňové bunky sa vo vhodných podmienkach diferencujú na srdcové alebo neuronálne bunky. Mechanicky poškodená miecha potkanov sa obnovuje, ak im injektujeme kmeňové bunky. Kmeňové bunky pomohli zlepšiť zdravotný stav pacientov s Parkinsonovou chorobou, ale stav niektorých pacientov sa po liečení týmto spôsobom zhoršil. A od zvieracieho modelu k ľudskému pacientovi je dosť ďaleko. Predsa je len – nádej na liečenie chorôb, inak neliečiteľných- veľká. Rozhodnutie vyvinúť terapeutické postupy využívajúce kmeňové bunky už dávno spontánne vzniklo.

Embryonálne kmeňové bunky nie sú jedinými kmeňovými  bunkami. Počas vývoja plodu zostávajú mnohé bunky sa nediferencované. Nájdeme ich v placenta i v pupočníku. V dospelom nájdeme nediferancované bunky v kostnej dreni, vo svaloch, v mozgu. Dospelé kmeňové bunky nazývame multipotentné. Tieto bunky poskytujú pravdepodobne menej možností, a niektorí vedci sa obávajú, že môžu podporiť rozvoj rakoviny. Majú, ale dve veľké výhody: 
 
1. ETICKÁ VÝHODA-pri ich príprave nie je potrebné pracovať s ľudským embryom,
a preto nemajú odporcov
2.PRAKTICKÁ VÝHODA- dospelé kmeňové bunky by boli izolované z jedného 
orgánu pacienta, aby boli použité na liečbu iného orgánu toho istého človeka.
Imunitný systém ich nebude považovať za cudzie a príjme ich-SÚ

IMUNOKOMPATIBILNÉ
V týchto dňoch začala Univerzita Johna Hopkinsona v USA prvú fázu klinických experimentov s liečbou infarktu srdca kmeňovými bunkami z kostnej drene. Na myšiach to fungovalo. Aj iná skupina vedcov z Univerzity v Brisbane oznámila, že úspešne izolovali kmeňové bunky zo sliznice nosa. Zatiaľ nie je isté, či z nich naozaj narastú špecializované srdcové, ľadvinové, svalové alebo pečeňové bunky, ktoré budú použiteľné na liečbu.

Významným zdrojom kmeňových buniek je placenta. Je síce produktom pôrodu, ale nie je súčasťou plodu. Narodený človek môže byť sám sebe zdrojom imunokompatibilným buniek na liečbu chorôb a úrazov. Problém je, ale organizačný. Zmrazenie placenty a pupočníka stojí okolo 25 000Sk plus každoročný poplatok 600Sk. Služba nie je dostupná v každej pôrodnici. Musíme sa spoľahnúť, že zdravotné stredisko bude zmrazené tkanivo starostlivo udržiavať možno 40,možno až 70 rokov- až kým nebude potrebné. Bunky budú použité pre príbuzných dieťaťa, ale pre nich už úplná imunokompatibilita zaručená nie je. Liečebný postup zatiaľ vyvinutý nie je. Zostávajú ešte skutočné embryonálne kmeňové bunky. Medicínsky sú najsľubnejšie, ale eticky najspornejšie. Otvoriť gastrulu a vybrať vnútornú bunkovú hmotu mnohí považujú za vraždu. Mnohí ju priímajú a hľadajú spôsoby ako ju technicky a vedecky obísť.

5.KAPITOLA
 
VLASTNÁ PRÁCA
 
5.1 ODBERY PUPOČNÍKOVEJ KRVI V BANSKOBYSTRICKOM  REGIÓNE
Odbery pupočníkovej krvi sa v banskobystrickom regióne uskutočňujú od roku 2003. Dodnes bolo vykonaných 326 odberov. Vykonávajú ich v 12 nemocniciach. Placenta bola doteraz považovaná za biologický odpad vznikajúci pri pôrode. Po pôrode dieťaťa v nej však zostáva určité množstvo krvi bohatej na zárodočné krvotvorné bunky. Tie sú potrebné pre úspech transpantácie.
Všetko sa to začalo objavom transpantológov: „Matka smrteľne chorého dieťaťa bola tehotná. Dieťa nemalo HLA- identického súrodenca a ani v medzinárodných registroch kostnej drene sa nenašiel vhodný nepríbuzný darca. Transplantológovia odobrali po pôrode krv z placenty matky. Po vyšetrení sa ukázalo, že tkanivové skupiny(HLA antigény) sú identické s antigénmi chorého dieťaťa. Pravdepodobnosť zhody v HLA u súrodencov je totiž až 25%. Rozhodli sa transplantovať a boli úspešní. Odvtedy sa rovnaká skúsenosť mnohokrát zopakovala.“

Skúsenosti ukázali, že relatívna nezrelosť krvotvorných buniek z placenty umožňuje obnovu krvotvorby s menším množstvom buniek ako je potrebné pri transplantácii kostnej drene. Navyše, nezrelosť placentárnych lymfocytov a s veľkou pravdepodobnosťou znižuje riziko vzniku a stupeň obávanej obrannej reakcie organizmu, ktorá býva hlavnou príčinou potransplantačných komplikácií a aj  úmrtia príjemcu. To zvýhodňuje použitie krvotvorných placentárnych buniek aj v nepríbuzenskej transplantácii. Zárodočné krvotvorné bunky z placenty teda môžu pomôcť lekárom zachraňovať aj mnoho smrteľne chorých nepríbuzných pacientov po celom svete!   Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek Eurocord- SLOVAKIA vznikol v roku 1997 ako piaty register na svete.

5.2 VÝHODY ODBEROV 
Na Slovensku sa odbery pupočníkovej krvi vykonávajú s cieľom realizovať tri základné projekty:

- Spolupráca pri budovaní Medzinárodného registra darcov pupočníkovej krvi
- tzv.INDUKOVANÉ ODBERY – cielené odbery pupočníkovej krvi pre chorého súrodenca
- budovanie banky autológnych (vlastných )transplantátov z pupočníkovej krvi
 
Podmienkami  budovania Medzinárodného registra je nájsť vhodných darcov pupočníkovej krvi, ktorí sú ochotní ju darovať a dostatok finančných  prostriedkov.Na vytvorenie jedného takéhoto transplantátu je potrebných približne 30 000Sk.  Cieľom budovania banky autológnych transplantátov pupočníkovej krvi je dať rodičom možnosť vytvoriť pre svoje dieťa vlastný transplantát, ktorý je možné použiť pri určitých ochoreniach na liečbu dieťaťa.
 
5.3 VÝSLEDKY ODBEROV

ODBERY PUPOČNÍKOVEJ KRVI V BANSKOBYSTRICKOM KRAJI:
ROK  2003  2004  2005
POČET ODBEROV  65 124  119
CELKOVO 326

ODBERY PUPOČNÍKOVEJ KRVI V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
ROK 2003  2004 2005
POČET ODBEROV 795 2,229 1,276
CELKOVO  4300

6. KAPITOLA
ETICKÁ DILEMA
6.1 KLONOVANIE AKO KLONOVANIE?
Bežne sa medzi  reprodukčným a terapeutickým klonovaním nerozlišuje. Rozdiel nevidia ani zástancovia názoru, podľa ktorého ľudská bytosť začína už vznikom zygoty. Aj pre nich je klonovanie ako klonovanie - bez ohľadu na to, či na jeho konci je dieťa (reprodukčné klonovanie) alebo zhluk buniek (terapeutické klonovanie) v Petriho miske – obe sú rovnako neprípustné.

Dôvodová správa ministerstva spravodlivosti k návrhu novely Tresného zákona tiež  nerozlišuje medzi reprodukčným a terapeutickým klonovaním, a hovorí jednoducho o klonovaní ako takom. Správa hlavný argument  v prospech zákazu klonovania vidí v tom,  že „klonovanie ľudí je experimentovanie s ľudským životom, ktorý nemá svojho otca ani matku a ako také je v rozpore s princípmi našej civilizácie.“  Podľa dôvodovej správy „štát musí chrániť okrem bezpečnosti svojich občanov a svojej vlastnej bezpečnosti i bezpečnosť civilizácie, ktorej je súčasťou. K základom našej civilizácie patrí aj ochrana ľudskej dôstojnosti a ochrana rodiny.“
Zaujímave je spomenúť názor odborníka-proefesora Leona R.Kassa z Univerzity v Chigagu(predseda bioetickej komisie prezidenta USA Georga Busha) klonovanie považuje za fakticky i eticky rovnako neprípustné ako incest, kanibalizmus, pohlavný styk so zvieratmi, zohavenie mŕtvoly,  znásilnenie či zavraždenie inej ľudskej bytosti. Jeho principiálnou námietkou je, že klonovanie je asexuálnym spôsobom rozmnožovania. Podľa Kassa ide tu o niečo zásadné, týkajúce sa samotnej podstaty človeka, a podľa neho je to  ľudská sexualita. V súlade s názormi biológov tvrdí Kass, že podstata sexuality spočíva v pohlavnom rozmnožovaní, v existencii dvoch opačných pohlaví, ktoré rovnocenne geneticky participujú na vzniku potomka. Jeho námietka voči klonovaniu teda nespočíva v argumente, že nedochádza ku koitu ako prirodzenému spôsobu ľudského plodenia, ale v tom, že klonovanie je ex definitione asexuálnym rozmnožovaním, ktoré vytvára dieťa majúce len jedného rodiča. Tým sa podľa neho nabúrava naše prirodzené chápanie pojmov ako je otec, matka, súrodenec, starí rodičia.

To povedie k tomu, že klonovanie znejasní identitu individuálnej ľudskej bytosti a obrovským skokom nás priblíži k tomu, že rozmnožovanie sa stane výrobou ľudí ako umelých artefaktov. Človek tak doslova prevezme stvorenie človeka do svojich vlastných rúk. Nie je vôbec náhoda, že v prírode sa vyššie a vyspelejšie organizmy rozmnožujú pohlavne. Sexuálne rozmnožovanie predstavuje biologicky novú kvalitu, ktorá vznikla v evolúcii  z nepohlavného rozmnožovania podnes dominujúcemu primitívnym jednobunkovým organizmom
 
6.2 FILOZOFI verzus TECHNICI
Filozofické argumenty sú rôzne. Vo VB označujú embryá mladšie ako 14dní ako protoembryá. Ich výskum povoľuje špeciálna bioetická komisia. Nedávno od nej získal licenciuna výskum ľudských emryonálnych kmeňových buniek pre ich využitie na liečbu nervových ochorení IAN WILMUT, vedec známy klonovaním ovce DOLLY. Technický spôsob znamená takú úpravu embrya, aby ho už nebolo možné nazývať embryom v pravom zmysle slova. Jednou možnosťou je cieľavedomé vyradenie génu, ktorý je nevyhnutný na vývoj plodu. Vytvorili by sme embryo, z ktorého by sa zaručene nemohol vyvinúť človek, ale kmeňové bunky by v ňom rásť mohli. Zatiaľ to nikto neskúsil. Možno by to nešlo, možno by sa z takého embrya kmeňové bunky získať nedali. Možno by neboli použiteľné na liečbu. A potom- zámerne vytvárať zmrzačené embryá, aby sme uspokojili strážcov morálky? Je to naozaj etická voľba?
 
6.3 BUDEME KLONOVAŤ?
Najperspektívnejšími sa zdajú predsa len embryonálne bunky. Ak sa zmierime s použitím embryí na ich izoláciu, počkáme, kým vedci preskúmajú vývoj a diferenciáciu a vyvinú liečebné postupy, zostane nám problém odvrhnutia imunitným systémom. Tu prichádza vhodná voľba na klonovanie. Klonovanie metódou prenosu bunkového jadra, postup, ktorý použil IAN WILMUT na Dolly a ktorým boli už odvtedy klonované mnohé menšie i väčšie cicavce. Postup je na prvý pohľad jednoduchý, ale nájsť všetky potrebné jemnôstky, aby bol úspešný, trvá pár rokov. Aj keď je známy, podarí sa v jednom prípade zo sto. Pre ľudí ešte vyvinutý nie je. Dá sa nájsť, ale úspešnejší asi nebude.
 
Vezmeme zdravé vajíčko a vysajeme z neho jeho jadro, obsahujúce polovičný genóm, a vložíme ho do“ prázdneho“vajíčka. Ak bude všetko v poriadku, začne sa vyvíjať zdravý klon darcu bunkového jadra. Po 5-6 dňoch vývinu embrya máme zdroj kmeňových buniek, ktoré sú imunokompatibilné s darcom jadra- teda optimálne na jeho liečbu. Ak všetko dobre ide, je toto 5-6 dňové embryo rovnako dobre pripravené na vloženie do maternice alebo na izoláciu kmeňových buniek. Rozhodnutie čo s ním urobíme, je rozdielom medzi reprodukčným a terapeutickým klonovaním. Je to rozdiel skôr filozofický ako technický. Kmeňové bunky majú veľký potenciál. Aj pre budúce využitie, aj pre súčasnú diskusiu. Ak sa rozhodneme, bolo by lepšie nevymýšľať si pre to krycie názvy. 

6.4 ZÁKAZ KLONOVANIA NA SLOVENSKU
Od minulého roka je klonovanie ľudí na Slovensku trestným činom. Páchateľ sa môže potrestať odňatím slobody až na 12 rokov. Je to tak trochu paradox:  vytvorenie ľudského života je trestané rovnako prísne ako jeho zničenie. Naklonovanie človeka je trestný čin patriaci do tej istej kategórie zločinov proti ľudskej dôstojnosti ako je vražda či mučenie, čo je samozrejme dôvod, prečo ho má spoločnosť postihovať adekvátne vysokým trestom.
Klonovanie človeka bolo na Slovensku zakázané aj pred prijatím novely Tresného zákona. Tak ako mnohé iné krajiny aj Slovensko sa prípojilo k Parížskemu dodatkovému protokolu (1998)a k Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne(1997), v ktorom sa priamo zakazuje „vytvorenie ľudských bytostí geneticky identických s inými ľudskými bytosťami“. Tento medzinárodný dokument sa stal v roku 2001 súčasťou aj nášho právneho systému.

6.5 ZA A PROTI
Argumenty za:
· liečenie doteraz nevyliečiteľných chorôb
· možnosť mať dieťa pre páry, ktoré boli doteraz neplodné
· človek môže s génmi nakladať podľa vlastného presvedčenia - sú to predsa jeho vlastné gény
Argumenty proti:
· nemáme morálne právo manipulovať s ľudským životom
· pri klonovaní zvierat sa ukázalo, že je veľká pravdepodobnosť, že klon bude nepodarené monštrum
· vôbec nie je vyriešená otázka identity narodeného klona 
 
ZÁVER
 
7. KAPITOLA
Stojíme teda pred ťažkou dilemou: je zlé zničiť vznikajúci ľudský život v skúmavke, ale ešte horšie by bolo nepomôcť miliónom ľudí zbaviť sa dosiaľ neliečiteľných ochorení a nechať ich naďalej trpieť a zomierať. Keď oboje je morálne zlé, treba si vybrať menšie zlo. Najprijateľnejšie je terapeutické využitie z  dospelých embryonálnych buniek , ale spôsobuje to určité komplikácie. Nemožno ich totiž použiť pre všetky prípady. Určite by sa, ale  mal podporiť ich ďalší  výskum, ktorý by neskôr dokázal možnosť ich využitia pre všetky liečebné účely. Dospelý človek si uvedomuje svoje konanie  a poskytnutie vlastných buniek na klonovanie. Pomoc ostatným považujeme za prirodzenú vec. Nemuseli by sa preto zabíjať zárodky nového človeka, aj keď mnohí vedci nepokladajú  14-dňové embryo za človeka. Terapeutické klonovanie , slúži na pomoc chorým ľuďom. Väčšia úspešnosť liečenia chorôb by posunula medicínu o veľký krok vpred.

Čo sa týka reprodukčného klonovania, je ťažké ho z nášho pohľadu prijať alebo úplne odsúdiť. Ale načo by nám klony vôbec boli? Každý človek sa rodí jedinečný a  originálny a takým je po celý svoj život. Skúste si predstaviť možnosť, že by po svete behali stovky a stovky rovnakých jedincov. Nie je to príliš nudná predstava vidieť seba samého na každom kroku?