Dýchanie a choroby dýchacích ústrojov

Dýchanie a choroby dýchacích  ústrojov
 
1. Úvod
V posledných rokoch je starostlivosť o životné prostredie, a teda aj o vlastné zdravie na bode mrazu. Hromadenie anorganického a organického prachu vo vzduchu, fajčenie, zlá životospráva, nedostatočná hygiena, infekcie, dedičnosť a veľké množstvo ďalších faktorov pôsobí aj na naše dýchacie cesty. Je však potrebné uvedomiť si, že kyslík je najdôležitejšou látkou, na ktorej závisí náš život; bez neho totiž nie je možná existencia žiadneho živého organizmu. Aj človek je súčasťou prírody, ktorá ho stvorila ako nesmierne dokonalý systém fungujúci na základe zložitých biologických a chemických procesov, preto by sme mali poznať jeho stavbu a funkciu; mali by sme si ho vážiť a hlavne chrániť.

Dýchacie ústrojenstvo je jedným zo systémov, ktoré sú najviac vystavené styku s von-kajším prostredím. Vzhľadom na tento fakt môže ľahko dôjsť k získaným alebo vrodeným pa-tologickým javom, funkčným poruchám a ochoreniam, ktoré môžu skončiť predčasnou smr-ťou. Úmrtnosť u pacientov s vážnym poškodením dýchacích orgánov je napriek nespornému pokroku v liečbe a diagnostike stále vysoká, reálna šanca na prežitie priam mizivá. Častými poruchami dýchacích ciest sú taktiež infekčné ochorenia, ktoré sú síce liečiteľné, napriek to-mu sú pre organizmus veľkou záťažou.

Pre pochopenie vzniku patologických javov v organizme sú potrebné základné vedo-mosti o niektorých štrukturálnych a funkčných javoch prebiehajúcich v normálnych aj patolo-gicky zmenených tkanivách. Touto prácou by sme Vám chceli priblížiť dýchacie ústrojen-stvo, jeho štruktúru, funkciu, poruchy, ale hlavne zvýrazniť potrebu jeho ochrany.
 
3. Mechanizmus dýchania
Dýchanie delíme na 4 čiastkové procesy :
1. ventilácia pľúc – doprava vzduchu z ovzdušia do pľúc a opačne
2. vonkajšie dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi alveolami a krvou
3. vnútorné dýchanie – výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami
4. bunkové (celulárne) dýchanie – rozklad živín v bunkách
 
3.1 Ventilácia plúc
Dýchanie je reflexná činnosť regulovaná z centier v predĺženej mieche. Ovplyvňujú ju aj podnety z kôrových a podkôrových oblastí mozgu. Vôľou môžeme preto regulovať frek-venciu dýchania aj hĺbku nádychu a výdychu.
Pri normálnom, pokojovom dýchaní vymení dospelý človek jedným dychom a výdychom asi 500 ml vzduchu pri frekvencii 14-18 dychov/min. Minútový dychový objem je teda 7-9 l vzduchu. Pri prehĺbenom a zrýchlenom dýchaní sa môže v pľúcach vymeniť za minútu až 150 l vzduchu, čo je maximálny minútový dychový objem.

Množstvo vzduchu, ktoré vymeníme pri maximálnom výdychu po maximálnom nádychu na-zývame vitálna kapacita pľúc. U žien predstavuje asi 3,5 l a u mužov priemerne 5 l. Závisí od telesnej výšky a hmotnosti, od tvaru a rozmerov hrudníka, od spôsobu zamestnania a od tré-novanosti.
 
Celková kapacita pľúc sa skladá zo 4 zložiek:
a) respiračný (dychový) objem (500 ml) – množstvo vzduchu, ktoré prejde pľúcami pri jednom nádychu a výdychu v kľude
b) expiračný rezervný objem (1000–1200 ml) – množstvo vzduchu pri max. výdychu
c) inspiračný rezervný objem (3000 ml) – množstvo vzduchu pri max. nádychu
d) reziduálny (zvyškový) objem – zostáva v pľúcach i po max. výdychu – nedá sa ovplyvniť

3.2 Obranné dýchacie reflexy
Dýchacie cesty sa bránia prítomnosti pevných čiastočiek, ako aj dráždivých látok, kto-ré sa nádychom dostávajú do organizmu pomocou obranných reflexov pracujúcich na základe voľných nervových zakončení.
1. Kýchanie - nastáva dráždením sliznice nosa
2. Kašeľ - nastáva pri podráždení sliznice hrtana, priedušnice a priedušiek

4. Choroby dýchacích ciest
Existuje nesmierne množstvo odchýlok, porúch a zmien dýchacieho systému, s ktorý-mi sa náš organizmus stretáva a musí s nimi bojovať. Sú to infekčné a nádorové ochorenia, choroby alergického pôvodu, vrodené alebo geneticky dané chyby, či náhle úrazy s ťažkými následkami.
 
4.1 Infekčné ochorenia
Najčastejšími chorobami v dýchacom systéme sú infekcie. Väčšina z nich sa prenáša drobnými kvapôčkami hlienu a slín, ktoré pri reči, kašli a kýchaní prudko vydychujeme. Naj-menšie kvapôčky sa vznášajú vo vzduchu, väčšie padajú k zemi, vysychajú a miešajú sa s pra-chom. Pretože zostávajú vo vzduchu dlho, sú príčinou rozsiahlych epidémií. Kvapôčkovou in-fekciou sa šíri nádcha, chrípka, zápaly mandlí, mnohé detské infekčné choroby, čierny kašeľ a pod. V princípe sa jedná o pomerne ľahko liečiteľné obrazy chorôb, problémy však môžu nas-tať, ak sú tieto choroby ´prechodené´ alebo sa vyskytujú u pacientov trpiacich na zníženú ob-ranyschopnosť organizmu. Medzi vážnejšie infekčné ochorenia patrí tuberkulóza alebo zápal pľúc.
 
4.1.1 Zápal plúc
( pneumónia )
 
4.1.1.1 Čo je zápal plúc
Zápal pľúc je akútny alebo chronický zápal pľúcneho tkaniva, ktorý je spôsobený bak-tériami, vírusmi alebo hubami. Komplikácie postihujú jednak pľúca, ale môžu sa objaviť aj inde, v ťažkých prípadoch vedú k zlyhaniu samotných pľúc a srdca. Následkom infekčnej pneumónie môže dochádzať k zápa-lom mozgových blán (meningitíde) a k hromadeniu hnisu v mozgu ( mozgový absces ) alebo k hromadeniu tekutiny v pohrudnicovej dutine.Okrem toho sa treba obávať zápalových zmien na srdci, kĺboch a kostiach. Pneumónie sú v rozvinutých krajinách najčastejšou príčinou smrti medzi všetkými infekčnými chorobami. Ako príčina smrti stoja dokonca na piatom mieste v štatistike.

Z mladších pacientov umiera v prvých piatich dňoch 5-10 %, z pacientov nad 50 rokov dokonca 30 %. Asi 60 % pacientov, ktorí ochoreli počas intenzívnej lekárskej liečby, zomrie. Čiastočne sa proti infekcii možno chrániť očkovaním.

Rozlišujeme :
1. mimo kliniky nadobudnutá pneumónia
2. na klinike nadobudnutá pneumónia ( nozokomiálna ) 
 
4.1.1.2 Mimo kliniky nadobudnutá pneumónia
Pôvodcovia tohto typu pneumónie sa spravidla nadobúdajú mimo nemocnice a  poväč-šine sa dajú lepšie zvládnuť. Bakteriálne infekcie sú liečené antibiotikami. 
 
4.1.1.3 Nozokomiálne nadobudnutá pneumónia
Infekcie získané v nemocniciach sú väčšinou spôsobované baktériami, ktoré sú atypic-ky odolné voči antibiotikám, preto sa liečia ťažšie, a dokonca končia často smrteľne.

4.1.1.4 Patofyziológia pneumónie
Pľuca majú niekoľko obranných mechanizmov, ktoré majú v normálnom prípade za-braňovať vniknutiu cudzích látok alebo pôvodcov ochorení. Malé chĺpky ( cílie ), sedia na po-vrchu priedušnice a veľkých priedušiek. Nepretržite sa pohybujú v smere ústnej dutiny, a týmto spôsobom tak posúvajú hlien smerom nahor. Tým sa zabraňuje, aby sa prachové častice dostali do alveol, alebo aby sa tam usadzovali. Dýchaným vzduchom sa teda do pľúcnych me-chúrikov dostanú len najmenšie čiastočky. Ak sa do alveol predsa len dostanú, môžu byť v normálnom prípade strávené a odtransportované bunkami. Ak sú mechanické obranné me-chanizmy pľúc poškodené, dochádza k zápalovej reakcii.  
 
4.1.3 SARS
( ťažký akútny syndróm dychovej nedostatočnosti )
( Severe Acute Respiratory Syndrome )
 
4.1.3.1 Čo je SARS
V polovici mája 2003 bol vo Frankfurte nad Mainom pri lete z New Yorku do Singa-puru umiestnený do karantény lekár so svojou ženou a svokrou. Lekár počas letu u seba sta-novil symptómy, ktoré sa podobali tým, ktoré mal ním ošetrovaný pacient v Singapure. Po-dozrenie znelo na SARS. Toto nové infekčné ochorenie je charakteristické klinickým obra-zom atypického zápalu pľúc.

Pôvodca ochorenia bol údajne dovlečený chorým lekárom z juhočínskej provincie Guangdong do Hongkongu, odkiaľ sa choroba rozšírila takmer do celého sveta. Pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) sa týmto prípadom potvrdilo už dlho existujúce podozrenie, že prípady SARS by mohli súvisieť s epidémiou atypického zápalu pľúc v Guangdongu. Pôvodcovia ochorení „preskočia“ zo zvieraťa na človeka a to hlavne tam, kde sú človek a zviera spolu v najtesnejšom kontakte. 22. mája 2003 prejavili vedci univerzity z Hongkongu podozrenie, že vírus bol na človeka prenesený z civety africkej, ktorá je hlavne v južnej Číne obľúbenou potravinou. Dr. Carlo Urbani, expert WHO na infekčné choroby, 24. marca 2003 identifikoval vírus SARS. Sám zomrel na následky infekcie.

Pokiaľ bola choroba prekonaná, netreba spravidla počítať s trvalými následkami. Pri ľuďoch s už predtým poškodeným zdravím, však možno počítať s istými funkčnými poruchami pľúc a tvorbou jaziev v pľúcach.
 
4.1.3.2 Symptómy
Pri infikovaní je pozorovaná vysoká horúčka, ťažký kašeľ,dýchavičnosť, krátky dych, bolesti hrdla, bolesti hlavy, stuhnutie svalstva,strata chuti do jedla, stavy zmätenosti/ pomä-tenosti, hnačka, kožné vyrážky, všeobecná nevoľnosť a iné.