Duševné poruchy

Duševné poruchy
 
1.ÚVOD:
V živote každého z nás sa vyskytujú situácie, ktoré sú nad naše sily a nevieme ich zvládnuť. Či už sú to problémy v škole, v láske, alebo v  kruhu rodiny. Každý z nás má svoje vlastné starosti pre niekoho malé a jednoduché ale pre neho tie najväčšie na svete . Pomáhajú nám ich zvládnuť priatelia, rodičia alebo súrodenci. Nie však všetci sú schopní o nich hovoriť , ba dokonca sa hanbia o svojich problémoch vypovedať iným a uzatvárajú sa s nimi do svojho vnútra a bojujú sami so sebou. Nie vždy to zvládnu. Mnohí nemajú toľko síl, aby sa s nimi sami popasovali a začínajú sa v nich utápať.
Vyskytujú sa depresie, ktorých vážnosť si mnohí neuvedomujú. Nazývajú ich takzvanými  „depkami“, ktoré utápajú v alkohole. Keď  alkohol nepomáha, riešia to radikálnejšie, bohužiaľ mnohí aj samovraždou. Strácajú zmysel života a ich doterajšie koníčky sa stávajú nepodstatnými. Nevedia sa tešiť z vecí, ktoré majú a všetko vidia čierne. Možno aj touto prácou by sme chceli niektorým ľuďom pomôcť ukázať aký je život krásny aj keď nám nič nevychádza tak ako by sme chceli.

S depresiami  súvisí aj strach. Strach , ktorý vnímame každodenne je súčasťou života. Bez neho by sme sa nevedeli zaobísť. Je potrebný tak ako napr. radosť a hnev. Avšak má aj iné formy. Sú to fóbie, ktoré nás veľmi zaujali, lebo sme nikdy netušili aké rôzne môžu existovať a koľko kategórii už zavedených je. Bojíte sa? Tak si pozorne vypočujte  kapitolu “fóbie“. Možno zistíte, že strach, ktorý ste mali doteraz bol až iracionálny a dá sa proti nemu bojovať. Ďalšia téma, ktorá nás najviac zaujala je anorexia a bulímia. Každý mladý človek chce byť krásny a štíhly a niektorí z nich sú ochotní kvôli tomu obetovať všetko. Mladé dievčatá (v tejto dobe aj chlapci) sa trápia ťažkými  diétami, pri ktorých nezjedia nič. Chcú rýchlo schudnúť ale popri tom riskujú svoje zdravie. Mnohé si to neuvedomujú a stávajú sa obeťami týchto psychickým porúch, ktorých odstránenie je veľmi ťažké a bez lekárskeho dohľadu sa môže skončiť aj smrťou.

Z tých netypických tém nás zaujali OCD-obsedantne kompulzívna porucha alebo zvané obsesie. Neverili sme, koľkí ľudia trpia týmito poruchami. Stávajú sa čoraz bežnejšími, a to vo všetkých vekových kategóriách,. Ale aj napriek tomu, toto ochorenie ľudia nepoznajú aj keď sa s ním často stretávajú.
Okrajovo sme sa zaoberali aj schizofréniou, ktorú by sme vám chceli aspoň sčasti opísať. Je to tiež diagnóza , ktorá ovplyvňuje celú rodinu chorého človeka. Myslím, že všetky z týchto tém sú veľmi zaujímavé a je dôležité, aby sme poznali príčinu ich  vzniku, príznaky, liečbu a najmä dôsledky, ktoré môžu vzniknúť, ak danú poruchu neriešime. Lebo najdôležitejšie a možno aj najťažšie pre človeka je priznať si, že danou poruchou trpí. A tak pomôžme mu nájsť duševný pokoj aj vďaka vedomostiam získaných z tejto práce.

2.DEPRESIE
„Cítim sa nepríjemne. Neviem, ako ďalej. Do ničoho sa mi nechce. Som veľmi deprimovaný“
Takéto pocity sú veľmi dobre známe. Znova a znova sa vracajú. Odchádzajú obyčajne po niekoľkých hodinách, alebo až po niekoľkých dňoch. Keď takáto zlá nálada trvá dlho /neprestajne niekoľko týždňov/, nazýva sa depresia.

Čo spôsobuje depresiu?
Depresia je choroba, odhaduje sa, že postihuje 17% svetovej populácie v istých momentoch života. Depresia sa vyskytuje vo všetkých vrstvách spoločnosti a v každom veku. Počas depresie sa mení aktivita niektorých oblastí mozgu. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí trpia depresiou nemajú v dostatočnom množstve niektoré látky, ktoré sú potrebné na správne fungovanie mozgových buniek. Obyčajne nie je možné nájsť jednoznačnú príčinu depresie. Prakticky je to vždy kombinácia viacerých faktorov.
Na vzniku depresie sa zúčastňujú genetické, psychologické a biologické faktory, poruchy metabolizmu mozgu, abnormálne správanie, poruchy spánku a ďalšie faktory. Pri depresii je zmenená činnosť viacerých neurotransmiterových systémov mozgu: noradrenalín, acetyltylcholín, dopamín, kyselina gama-aminomaslová (GABA) a neuropeptidy. Nadužívanie alkoholu, niektorých liekov alebo drog môže byť tiež príčinou depresie.
 
Príčiny vzniku:
- genetické faktory - ak blízky príbuzný (rodič, súrodenec, dieťa) trpí depresiou, riziko jej vzniku je 3-krát väčšie ako u bežnej populácie.
- telesná konštitúcia - vzniká častejšie u astenikov (ľudí vyznačujúcich sa jemnou kostrou, štíhlou postavou, plochým hrudníkom a málo vyvinutým svalstvom).
- patologické zmeny neurotransmiterov - znížená hladina serotonínu a noradrenalínu v mozgu, deficit katecholamínov.
- sociálne faktory - u disponovaných jedincov môžu viesť ku vzniku depresie aj bežné zmeny (popôrodné obdobie, klimaktérium). Traumatizujúce udalosti äsmrť, rozvod, strata zamestnania,...), zlé rodinné pomery a problémy v zamestnaní sa môžu podieľať na vzniku tohto ochorenia.

Príznaky:
Pri podozrení na depresiu sa môžete otestovať aj sami. Ak z nižšie uvedených ťažkostí (symptómov) pociťujete 5 a viac v čase dlhšom ako 2 týždne, alebo ak tieto symptómy narušujú bežné aktivity denného života je vhodné navštíviť lekára:
  smutná nálada
  vnútorný nepokoj, úzkosť
  spomalené myslenie
  poruchy koncentrácie
  spomalený rečový prejav
  spomalené pohyby
  pocity beznádejnosti
  znížené sebavedomie
  oslabené záujmy
  znížená aktivita, nechuť k akejkoľvek činnosti
  útlm sexuálneho pudu
  poruchy príjmu potravy (nechutenstvo)
  poruchy spánku (skoré prebúdzanie, málo alebo priveľa spánku)
  samovražedné úmysly, príp. aj pokus(y), nechuť žiť
  telesné ťažkosti (zápcha, útlm sekrécie sĺz, skleslé držanie tela, útlm mimiky)
  pri najťažšom stupni depresie prítomnosť bludov
 
Diagnostika:
Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov. Dôležité je odlíšiť depresiu od mozgových ochorení alebo iných telesných ochorení (napr. mozgový nádor, hormonálne poruchy,...). Robia sa krvné testy a CT vyšetrenie.

Druhy depresie:
1.Reaktívna alebo exogénna (vonkajšieho pôvodu) bol termín používaný na označenie depresie, ktorá bola spôsobená ľahko identifikovateľným spúšťačom ako napríklad stratou zamestnania, stratou blízkej osoby, dlhodobým pôsobením stresu.
2.Biologická alebo endogénna depresia (vnútorného pôvodu) bol termín používaný na depresiu, ktorá vznikla bez známej príčiny. V súčasnosti sa upúšťa od takéhoto striktného delenia depresie.
 
3.FOBIA
Náučný slovník hovorí: fobia je psychická porucha charakterizovaná chorobným strachom z vecí alebo situácií. Postihnutý si nezmyselný strach úplne uvedomuje, ale nie je schopný ho vlastnou vôľou potlačiť. Na poriadnu fobiu si musíte dlouhodobo zbierať. Možno vám na ňu už nazbierali vaši predkovia, ich strach môžete zdediť, nielen sa ho naučiť od maminky ako napríklad strach z myší alebo pavúkov. Kto to nezažil, nemôže ten neopísatelný strach pochopiť. Fobiu môžete mať zo všetkého, tie základné sú z ranného detstva. Strach z jedného z rodičov, ocko predstavuje všetkých mužov vo vašom živote, vašu maminku budete hľadať vo všetkých ženách, tak to skrátka je. Strach z trestu, z neúspechu, z autorít a to aj z autority vlastnej. Strach z chorôb, bolesti, svojho tela v puberte, z pohlavného styku, z orgazmu a smrti. Ak zažijete ako dieťa predčasne zkúsenosť so smrťou, môže sa to premietnuť do celého vášho života. Strach vytvára negatívny stres (distres), opakovane silné pocity pri podobných situáciách a výsledkom je fobický strach alebo panická hrôza. Nemôžete jazdiť metrom, zdržovať sa v uzavretých priestoroch, pozrieť sa z výšky, nadviazať trvalé partnerské vzťahy, dôverovať sebe a druhým. Určité oblasti vášho života sú vymedzené neprekonateľným strachom. Fobia nie je jednoduchý problém k riešeniu, väčšinou je potreba použiť časozbernú metodu a nájsť v pamäti každú jednotlivú skúsenosť a z každej uvolniť stres. Ale ide to a s výbornými výsledkami.

Fobií je asi 500 druhov, dajú sa úspešne liečiť!
Psychologovia v súčasnej dobe členia fobie do troch skupín a to:

l. Spoločenské fobie 2. Záchvaty panickej hrôzy 3. Špecifické fobie
1- Spoločenské fobie:
Je to hlavne paralyzujúci strach zo styku s ľuďmi. Napríklad pri pracovnom a spoločenskom stretnutí a jednaní. Môže ísť aj len o jednoduchú komunikáciu s predavačom v obchode a pod. 
2 - Záchvaty panické hrůzy
Tie sa údajne rodia bez zjavného dôvodu.
Je skutočnosťou, že ľudský organizmus má určitú mieru odolnosti a schopnosti odolávať jeho preťaženiu do určitej miery a po určitú dobu. Záleží tiež na jeho vrodených dispozíciách a momentálnom fyzickom a psychickom stave s ohľadom na určenie prahu vratnosti zdravotného preťaženia psychiky. U trénovaných jedincov tento prah vratnosti preťaženia psychiky bez jej poškodenia môže byť značne vyšší.
3. Špecifické fobie, ktoré sú obvykle zaraditeľné do vyššie uvedených fobií, súvisiacimii s našimi prapredkami.
2.1  Agorofóbia
Tvorí 60% zo všetkých fobií. Chorobný strach z otvorených priestranstiev popísal už Hippokrates. Dnešný pojem agorafobia pocháza z roku 1871, keď ju podrobne popísal Westphal. Meno vzniklo zo starogréckeho fobos = strach a agora = námestie, trh. Tento strach je mimo bežnú kontrolu a vedie k vyhýbaniu sa ohrozujúcim situáciám. Agorafobia sa často spája s panickou poruchou. Podľa množstva autorov je panická porucha prvotná a agorafobia vzniká až druhotne. Agorafobia sa prejavuje strachom z verejných priestranstiev, preplnených miest, zhlukov ľudí, z obchodov, cestovania dopravnými prostriedkami, z jazdy výťahom, z uzavretých priestorov a pod. Úzkosť je vyvolaná ako prítomnosťou fobického podnetu, tak aj vzdialením sa od miesta bezpečia. Zvyšuje sa, keď si nositeľ uvedomí, že únik nie je možný, alebo by ním na seba upútal prílišnú pozornosť. Bežné je vyhýbavé chovanie. Pacienti sa často cítia lepšie doma (neplatí to však vždy) a čím viac sa vzďaľujú od domova, tým väčší strach prežívajú. Väčšinou sú si istejší s niekým, občas, keď sa niekoho dotýkajú, keď ich niekto pridržuje, alebo sa sami niečoho pridržujú (tlačia tašku na kolieskach, opierajú se o palicu a pod.). Automaticky predpokladajú, že pokiaľ by sa im nepodarilo včas z ohrozujúcej situácie uniknúť, prihodí sa im nejaká katastrofa: prestanú sa ovládať, omdlú, zkolabujú, dostanú infarkt alebo sa minimálne budú chovať trápnym spôsobom. Počet ohrozujúcich situácií sa časom zvyšuje a nositeľ potom nemusí byť schopný vôbec vychádzať z domova
 
2.2 Sociálna fobia
Ľudia trpiaci sociálnou fobiou cítia v spoločnosti iných ľudí nervozitu a napätie. Najčastejšie ide o strach z odmietnutia, kritiky alebo hodnotenia. Takýto človek sa obáva hodnotenia, ktoré by sa týkalo jeho vzhľadu, chovania alebo charakteru. Ľudia so sociálnou fobiou majú obavy z toho,čo si o nich môžu druhí myslieť. Túžia urobiť dobrý dojem, sú však presvedčení o tom, že urobia dojem najhorší. Preto se radšej vyhýbajú situaciám, v ktorých by ich mohli posudzovať druhí.

Základé rysy sociálnej fobie
- strach zo skúmavých pohľadov iných osôb v sociálnych situáciách
- výrazný a pretrvávajúci strach v situáciách, v ktorých sa môžu objaviť rozpaky alebo poníženie
- vyhýbánie sa obávaným situáciám
- strach je ochromujúci a vyvolává výraznú nepohodu

Niekedy býva strach z odmietnutia sústredený na špecifické telesné príznaky. Rada ľudí so sociálnou fobiou sa sťažuje na červenanie, na problémy pri pohľade z očí do očí, na trasenie rúk, na pocity na zvracenie alebo urýchlenú potrebu močiť – čo sú druhotné príznaky úzkosti. Nápadné je vyhýbanie sa sociálnym situáciám, ktoré v extrémnych prípadoch môže viesť k takmer úplnej sociálnej izolácii.

Ako je sociálna fobia častá, kedy a u koho sa objevuje:
Sociálnou fobiou trpí niekedy behom života odhadom 3-13% populácie. Sústavne trpí sociálnou fobiou asi 1-3% ľudí. Hamblivosť je ešte častejšia. Okolo 80-90% ľudí má niekedy v živote obdobie, kedy sa nadmerne hambí. V jednom časovom priereze má tento problém 30-40% populácie. Sociálna fobia vzniká obvykle okolo puberty, najčastejšie vo veku medzi 14. a 20. rokom, takže v období vývoja, keď sa často stretávame s hamblivosťou. Bežne majú mladí ľudia strach z oslovenia človekom druhého pohlavia, z prvej schôdzky a pod. Pri sociálnej fobii však v týchto situáciách nedôjde k adaptáci a zníženiu hamblivosti. Naopak, ľudia so sociálnou fobiou sa týmto situáciám vyhýbajú, takže časom sa na ne stanú precitlivelí. Inokedy však docháza k znovuobjavovaniu problémov, ktoré už boli niekedy v živote prekonané.
Sociálna fobia sa objavuje rovnako často u mužov ako u žien. Nezáleží na inteligencii, vzdelaní, ekonomickom zázemí, zamestnaní. Dokonca učitel môže mať  extrémny strach z rodičovských stretnutí, vedúci podniku strach zo schôze s podriadenými, lekár z jednania na úradoch a pod.

Charakteristiky sociálnej fobie
- strach z kontaktu s inými ľuďmi
- strach z nesúhlasu, odmietnutia, kritiky, posmechu, hodnotenia
- vyhýbanie sa sociálnym situáciám
- činnosti každodenného života (štúdium, práca, spoločenské kontakty)

4. ANOREXIA:
„Som tučná, musím schudnúť. “
Táto veta trápi mladé dievčatá. Schcú schudnúť aj napriek tomu , že mnohé z nich vyzerajú dobre. Je to iracionálne.
 
Čo je to anorexia?
Mentálna anorexia (anorexia nervosa) je to duševná choroba, ktorá je sprevádzaná predovšetkým dobrovoľným hladovaním, úbytku na hmotnosti, extrémnou pozornosťou venovanou sledovaniu hmotnosti.. Doslovný preklad znamená "strata alebo zníženie chuti do jedla", čo celkom nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri anorexii sa nejedná zrovna o stratu chuti do jedla, ale o komplexnú poruchu stravovania. Anorexia je charakterizovaná veľkým úbytkom hmotnosti dosiahnutým dodržiavaním extrémnych redukčných diét. Mnohé dievčatá a ženy, v poslednom čase aj chlapci a muži, sú hnaní túžbou byť štíhli a strachom z "tučnoty". Anorektičky vidia sami seba tučné, nezávisle na tom, koľko skutočne vážia. Samy svoju podváhu a podvýživu nepriznajú cítiac sa stále "tučné". V extrémnych prípadoch stále snažia schudnúť. V tejto snahe odmietajú stravu, akúkoľvek výživu, dokonca aj nápoje, čo môže spôsobiť smrť. Avšak vo väčšine prípadov bývajú príčinou smrti sprievodné depresie, zlyhanie srdca či iné choroby, ktorým sa oslabený organizmus nevie ubrániť.
 
Aj muži chcú byť štíhli!
Anorexiou trpí v priemere asi 6 % svetovej populácie. Aj keď chlapcov a mužov- anorektikov je zatiaľ menej, na amerických psychiatrických klinikách už nie sú žiadnou raritou. V snahe páčiť sa si taktiež vyberajú rýchlejšiu cestu k super postave. Rekordné 50- až 70-dňové dobre skrývané hladovky však končia aj smrťou. Zarážajúci je fakt, že anorexia postihuje najmä chlapcov- tínedžerov a  mužov žijúcich osamelo. Psychológovia považujú tento trend za alarmujúci.

 Príčiny vzniku:
 trápenie sa kvôli postave
 depresia
 neuvedomované odmietanie úlohy dospelej ženy
 genetické faktory
 patologické zmeny v podmozgovej žľaze
 
Príznaky:
  aktívne obmedzenie príjmu potravy; vyhýbanie sa jedlám, z ktorých sa priberá
  manipulovanie s jedlom a klamanie (napr. schovávanie jedla alebo zvratkov)
  zníženie telesnej hmotnosti o 25% a viac
  užívanie liekov potlačujúcich chuť do jedla, preháňadiel a odvodňujúcich liekov
  intenzívne cvičenie za účelom schudnutia
  zápcha
  poruchy menštruačného cyklu, úplné vynechanie menštruácie
  zníženie srdcovej frekvencie
  vypadávanie vlasov
  poškodenie chrupu
  sociálna izolácia
 
Diagnostika:
Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov a laboratórnych vyšetrení. Bývajú zmenené hladiny niektorých hormónov v krvi (rastový hormón, gonadotopíny, estrogény, thyreoidný hormón).

Dôsledky anorexie
Vypadávanie vlasov
ľahko vznikajúce modriny
zvýšená kazivosť zubov
 zápcha, kŕče
 chudokrvnosť
 nízky krvný tlak
 omdlievanie a poruchy vedomia
 únava a svalová slabosť
 srdcové ťažkosti
 precitlivenosť a svetlo a zvuky
 nepravidelná menštruácia
 spomalenie rastu
 časté močenie
 pocity nevoľnosti
 oslabenie imunity organizmu
 18-násobnénebezpečenstvo úmrtia
 200-násobné riziko samovraždy

5. BULIMIA
Osoby s chorobou nazývanou bulímia sa vyprázdňujú úmyselným vyvolávaním zvracania alebo zneužívaním preháňadiel, diuretik (látky vyháňajúce vodu z organizmu) a klystírov, prípadne používajú iné spôsoby zabraňujúcich zvyšovaniu hmotnosti, ako je nadmerné cvičenie. Často súvisí s depresiami. Bulímia sa dá definovať ako:

- opakujúce sa prejedanie, ktoré je charakterizované:
1. konzumáciou neobvykle veľkého množstva potravy (množstvo potravy je väčšie ako by väčšina ľudí zjedla za rovnako dlhý čas a za rovnakých okolností).
2. pocitom straty kontroly počas konzumácie a neschopnosti zastaviť prejedanie alebo kontrolovať, čo a ako veľa je konzumované.
-kompenzáciou nárazového prejedania, ktoré má za cieľ zabrániť zvyšovaniu hmotnosti, ako je vyvolané zvracanie, použitie preháňadiel a iných liekov,  pôst alebo nadmerné cvičenie.

- nárazové prejedanie a vyprázdňovanie v priemere častejšie ako dvakrát do týždňa počas troch mesiacov
- sebahodnotenie a sebaúcta založená výrazne na tvare tela a telesnej hmotnosti

Veľa ľudí trpí niekoľko rokov určitou stravovacou poruchou, než sa odvážia vyhľadať lekársku pomoc. Cítia sa trápne, že nie sú schopní sami seba kontrolovať a vyriešiť stravovací problém. Pre týchto ľudí nie je strava zdrojom živín, pre nich je „nepriateľom“, ktorý môže za ich obezitu a bráni im byť krásnymi a štíhlymi. Ich cieľom je byť štíhla za každú cenu. Touto cenou je často mentálne trýznenie, fyzická únava, nehojace sa zranenia a zhoršená športová výkonnost,pretože ich výživa je nedostatečná. Pokiaľ máte problém s anorexiou alebo bulímiou, doporučujeme vám vyhľadať pomoc profesionálneho špecialistu na stravovacie poruchy a požiadať o radu dietológa. Extrémne stravovacie poruchy obvykle súvisia s neschopnosťou vyrovnať sa s každodennými stresmi.

Príznaky:
 nemusia byť žiadne
 zubný kaz (z častého zvracania)
 bolesti hrdla
 poruchy trávenia
 zápal pankreasu, bolesti brucha alebo chrbta, nevoľnosť, zvracanie
 zápcha
 hemoroidy
 nižšia telesná teplota (až pod 35°C)
 poruchy srdcového rytmu

Príčiny vzniku:
 depresia
 stres
 nespokojnosť so svojou postavou

Diagnostika:
Laboratórne vyšetrenie u pacienta s bulímiou môže ukázať abnormálne hodnoty niektorých iónov (znížené hladiny horčíka a draslíka) a zvýšené hodnoty pankreatických enzýmov. Často sú prítomné známky dehydratácie.
 
6. OCD   
Obsedantne kompulzívna porucha (OCD) je chronické ochorenie charakterizované vtieravými, opakovanými, nechcenými myšlienkami (obsesiami) zapríčiňujúcimi úzkosť a/alebo iracionálnym ritualistickým opakovaným správaním, ktoré postihnutí musia vykonávať (kompulziami). Patrí medzi úzkostné poruchy. Príznaky OCD zahŕňajú zvyčajne myšlienky o znečistení, pochybnosti a strach z agresie voči ostatným. Najčastejšie opakované správania sú nadmerné kontrolovanie, umývanie, počítanie, ukladanie, organizovanie a zhromažďovanie. Väčšina pacientov s OCD má mnohopočetné obsesie a kompulzie.

Vykonávanie týchto rituálov neprináša postihnutému žiadnu radosť. Len dočasne potlačí úzkosť, ktorá by sa objavila, ak by ich nespravil. V prípade, že sa OCD ťažkého stupňa nelieči, môže negatívne zasahovať do Vašej práce, spoločenského života a dokonca aj do rodinných vzťahov.

V minulosti sa OCD považovala za psychologicky podmienenú poruchu, ktorá pramenila z určitých zážitkov z detstva ako napríklad veľmi prísna výchova alebo neprimerané vedenie k čistotnosti. Výsledky prác, podľa ktorých pacienti s OCD veľmi dobre reagovali na liečbu určitou skupinou liekov (pôsobiacich prevažne na hladiny serotonínu v mozgu) poskytli dôkazy o tom, že pri vzniku OCD hrajú dôležitú úlohu aj neurolobiologické príčiny. Treba vedieť, že OCD nie je dôsledkom nijakej slabosti vôle alebo neschopnosti odporovať určitým myšlienkam alebo predstavám, a v žiadnom prípade to nie je Vaša vina.

OCD je druhou najčastejšou poruchou hneď po depresii a vyskytuje sa častejšie ako napríklad schizofrénia a panická porucha. Odhaduje sa, že 1 z 50 ľudí trpí OCD. OCD sa vyskytuje rovnako často u mužov aj u žien, zvyčajne začína v puberte alebo v ranej mladosti.
 
7. LIEČBA
7.1. Depresie
Fázy liečby depresie
Liečba depresie má zvyčajne tri fázy:
- Akútna liečba: Táto prvá fáza liečby trvá zvyčajne šesť až dvanásť týždňov. Jej cieľom je potlačenie a odstránenie vašich príznakov. U mnohých ľudí sa však počas nej nepodarí úplne odstrániť všetky príznaky.

- Pretrvávajúca liečba: Druhá fáza liečby trvá zvyčajne štyri až deväť mesiacov. Jej cieľom je prevencia opakovaného vzplanutia depresie. Pokračovanie v liečbe aj po zlepšení Vašich pocitov je veľmi dôležité, pretože môže pomôcť zabrániť návratu depresie. Ak užívate lieky, v tomto štádiu ich stále beriete v plnej dávke. Podľa niektorých štúdií môže niektorým ľuďom v tomto období pomôcť pokračovanie v psychoterapii.

- Udržiavacia liečba: V závislosti od mnohých faktorov, vrátane predchádzajúcich epizód depresie, môže od Vás lekár požadovať, aby ste pokračovali v udržiavacej liečbe. Jej cieľom je predchádzať návratu depresie. Spočíva v udržiavacej liečbe liekmi, pokračovaní v psychoterapii alebo iných liečebných postupoch.

Liek
Lieky ktoré boli špeciálne vyvinuté na liečbu depresiu sa nazývajú antidepresíva. Tieto lieky zmierňujú príznaky depresie a všeobecne zlepšujú duševnú pohodu ich užívateľa.

Formy liečby
Aj keď nepôjdete hneď k lekárovi, prečítajte si aspoň, ako by ste sa liečili, keby ste chceli...
1. Psychoterapia
Naučí vás rozoznať depresívne myšlienky a poradí vám, ako sa im brániť. Psychológovia to nazývajú "prehodiť na inú koľaj".
2. Antidepresíva
Sú to lieky, ktoré majú možno medzi ľuďmi dosť zlú povesť, ale sú účinné.
3. Priatelia
Klinické testy ukázali, že postihnutí, ktorí si dokázali udržať priateľstvo, prekonali chorobu oveľa skôr ako tí, ktorí sa uzavreli pred svetom a nemajú žiadnych priateľov, len známych.
4. Šport
Depresiu pomáha tlmiť aj šport, ale len v prípade, že je pravidelný a venujete sa mu aspoň raz do týždňa. Verte hormónom šťastia, ktoré sa pri fyzickej námahe vylučujú.

7.2. Fóbia
Metoda externalizácie:
Táto metoda označuje klientov symptom alebo problém za niečo, čo nepatrí k jeho osobnosti. Tým klienta oslobodzuje od kritiky druhých, pretože prestáva byť ako osoba s problémom ztotožňovaná. Klient môže spolu s daľšími osobami na ich probléme pracovať, s tým sa stať niekým, kto má moc a kontrolu nad tým, čo ho dovtedy ovládalo.
 
Racionálna psychoterapia:
Zameriava sa na logické myslenie klienta. Snaží sa predovšetkým pôsobit na jeho rozum, úsudok, kritičnosť. V centre pozornosti je výklad a objasnenie podstaty problému, príčin jeho vzniku a psychosomatických súvislostí. Cieľom je dosiahnutie zmeny klientových názorov a postojov v oblasti jeho zamerania a životných hodnôt. Predpokladom je dôkladný rozbor anamnésy, ktorý je sám významným psychoterapeutickým činiteľom. Tento prístup sa buď môže stať nosnou metodou po celú dobu terapie alebo častejšie sa používá v začiatočnom štádiu terapie systemickej. Je tiež vhodnou prípravou k niektorým špeciálnym technikám ako je autogénny tréning, hypnoza apod.

Kognitívno-behaviorálna terapia:
Je to pomerne mladý smer, ktorý vycháza z kombinácie kognitivnej a behaviorálnej terapie. Behaviorálna terapia získala podnet k svojmu rozvoju v experimentálnej psychologii, zaoberajúcej sa štúdiom procesov učenia a jej výsledky aplikuje na poruchu ľudského chovania. Poruchy chovania sú podľa tohoto prístupu chápané predovšetkým ako naučené reakcie. Kognitívna terapia venuje pozornosť poznávacím procesom a to predovšetkým mysleniu. Spojením oboch smerov vzniká terapeutický prístup, kde sa obe filozofické východiská kombinujú podľa aktuálnej potreby.

K hlavným znakom terapie patrí:
- krátkodobosť a časová obmedzenosť /väčšinou max. 20 sedení/
- zameranie na prítomnosť
- zameranie na konkrétne ohraničené problémy
- stanovenie konkrétnych funkčných cieľov
- smerovanie k rýchlej sebestačnosti klienta
- nácvikové metody: na princípe opakovania, učenia, tréningu získava klient skúsenosti, zvláda situácie,
- zvyšuje si pocit vlastnej zdatnosti.

Tieto metody sa s úspechom používajú predovšetkým pri terapii špecifických úzkostných porúch, sociálnej fobii a pod.

7.3.Anorexia, bulímia
Liečba:
 liečba je náročná a dlhodobá kvôli nespolupráci a odmietaniu liečby zo strany pacienta/ky
 hospitalizácia je nevyhnutná
 podávanie psychofarmák
 psychoterapia
 vysokokalorická strava

Vyliečenie je možné. Dokazuje to nová štúdia uskutočnená na 77 pacientkách. Odborníci ich sledovali 21 rokov od diagnostikovania mentálnej anorexie. Výsledky preukázali, že asi polovica zo žien sa z choroby úplne vyliečila. Z tých, ktoré sa z choroby nedostali, zomrelo 16 % na príčinu súvisiacu s poruchou prijímania potravy. Vedci zistili, že niektoré faktory pomáhajú predpovedať prognózu ochorenia. Ženy, ktoré boli pred hospitalizáciou už dlhšie choré a podarilo sa im niečo pribrať, mali horšie výsledky. S kolísavosťou telesnej hmotnosti totiž nastúpili aj psychické a sociálne problémy. Najväčšiu šancu na úplné vyliečenie mali ženy, ktoré sa včas zverili do rúk odborníkov. Výsledky v liečbe anorektických mužov zatiaľ známe nie sú.

8. ZÁVER:
Táto téma nás veľmi zaujala. Získali sme množstvo poznatkov o problémoch obyčajných ľudí. Veľmi veľa sme sa naučili a myslím že máme dostatok skúseností aby sme mohli týmto ľudom pomôcť, aj keď nie po odbornej stránke ako majú vyštudovaní doktori, ale vieme im podať pomocnú ruku. Sú to veľmi ťažké poruchy, ktorých závažnosť si spoločnosť neuvedomuje. Napríklad, že tieto poruchy vážne obmedzujú ľudskú slobodu. Na prvý pohľad sa zdá, že týmto ľuďom nič nechýba, ale pri bližšom poznaní zistíme, že trpia oveľa viac ako mnohí ľudia, ktorí sú postihnutí fyzicky.

Depresia mnohých ľudí je spôsobená aj okolím, priateľmi a známymi a podľa nášho názoru by si ľudia mali uvedomovať, čo komu povedia a najprv napočítať do desať, aby nikomu svojím vyjadrením neublížili. Nikdy nevieme, čo to dokáže s človekom urobiť aj keď je to pre nás bezpredmetné. Fóbie sú pre postihnutých obrovskou prekážkou pri naväzovaní kontaktov, pracovných príležitostí a podobne. Najhoršie je, že ľudia trpiaci fóbiami si svoj strach plne uvedomujú, ale nedokážu ho vlastnou vôľou potlačiť. Pri liečení im musia pomôcť lekári , ktorí ich privádzajú do situácii, v ktorých si pomaličky zvykajú prekonávať svoj strach. Bohužiaľ my im pomôcť nemôžeme, iba ak kontaktom lekára.

Keď sme hľadali poznatky o anorexia a bulímia zistili sme, že táto téma je v poslednom čase veľmi často spomínaná. Je to ťažké ochorenie končiace smrťou, čo si mnohí trpiaci touto chorobou neuvedomujú. Berú to ako obyčajné chudnutie aj keď občas sú vyziabnutí ako kosť. Priznajme si v tejto dobe je chudosť extrémna. Keď ideme po ulici a zbadáme chudé dievča, len skonštatujeme : „To dievča by sa malo najesť“ ale vôbec si neuvedomuje , že možno je ta dievčina chorá. Týmto ľuďom treba veľmi pomáhať lebo najťažšie je uvedomiť si pre nich, že sú chorí. Ale všetci sa od nich dištancujeme. Pomyslíme si, že sú nie normálny ,ale nikto v tom nevidíme chorobu a to je zlé. Mali by sme si všímať týchto ľudí a najmä ľudí v svojom okolí. Treba im vysvetliť, že vzhľad nie je najdôležitejšie na svete, že dôležitejšia je duša ako výzor a podľa možností aj žiť podľa toho a dať im živý dôkaz.

A tým by sme to ukončiť. Nepozerajte sa ľudí očami z výšky ale skúste sa im pozrieť aj do vnútra ,lebo ľudia s týmito problémami nie sú zlý. Aj tieto problémy získali len životom a možno práve to ich okolie ma na tom svoj podiel. A tak  snažte sa im pomôcť ako sa dá. Nenechávajme ich v tom samých a bojujme spolu s nimi. Uvidíte svet bude pre nich krajší!!!