Čo je schizofrénia?

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 17.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 271 slov
Počet zobrazení: 8 637
Tlačení: 407
Uložení: 435
Schizofrénia

Každý človek sa niekedy prebudí so zlou náladou, má pocit tiesne, alebo ho bolí hlava. Je to nepríjemné a ťaživé až do okamžiku, keď nájde vysvetlenie: prechádza studený front a je príliš nízky tlak vzduchu alebo sú na slnku škvrny a slnečná aktivita je nenormálna. Alebo si spomenie, že večer zjedol pokazený syr a pohádal sa s manželkou. Neprestane sa cítiť zle, ale nájdenie príčin jeho problémov mu prinesú uľalvu. Ľudský mozog je niečo ako stroj na kauzalitu: potrebujeme poznať príčiny javu, ktoré pozorujeme okolo seba, predovšedkým ale príčinu toho, čo sami subjektívne prežívame. Neznámo a neistota prinášajú strach. Ak sú nevysvetliteľné zážitky hlboké, môžu priniesť úzkosť a hrúzu. Sú ľudia, ktorí majú podivný pocit a jeho vysvetlenie dlho nenchádzajú. Cíti, že sa celý svet nejako zvláštne mení a oni mu prestavajú rozumieť. Začnú mať nejasne tuseni, všade preniká zvláštna hlboká úzkosť, príčina zástava utajená: snáď sa niečo stalo, o čom ostatní vedia. Možno, že už nastal koniec sveta a všetko, čo tu zostalo, sú iba tiene bývalej živej farebnej reality. Všetko ako by sa zastavilo, čas nemá budúcnosť. Možno má koniec iba nastať. Všetko jsoucno, ľudia, zemeguľa a vesmír spejú k desivému zániku. Sú ohrozené neznámou mocou, ktorá im odoberá všedkú energiu a silu. Všetko je však iba v náznakoch a príčina ponenahle premeny sveta je neznáma. S týmto hrozivým neznámom sa nedá dlho žiť. Človek potrebuje vysvetlenie a hľadá ho. Niekto takéto vysvetlenie hľadá celé týždne a nakoniec ho nenájde. Cela tiažová atmosféra sa rozplynie ako zlý sen a človek akoby sa vrátil do svojho normálneho života. Inokedy je však úzkosť z neznáma veľmi krátka – napríklad len niekoľko minút a človek nájde vysvetlenie napríklad ako bleskový nápad, alebo ako sen, v ktorom  započuje hlas svojho mŕtveho otca, alebo tiež hlas Boha, že on je vyvolený, aby zachránil svet pred skazou.

Nájdené vysvetlenie začína chrániť pred hrôzou neznámej ničoty, zrazu sú to len ostrovčeky poznania: človek, ktorého som stretol včera na ulici, mal zvláštny zlý pohľad, káva, ktorú som vypil u šéfa, mala divnú chuť, herec, propagujúci v televízii prášok na pranie, sa na mňa výsmešne pozrel a napodobňoval intonáciu môjho hlasu, keď som márne prehováral deti, aby išli spať. Zatiaľ je to rozbité. Sú  to však časti, z ktorých treba stavať novú istotu, ktorá ma vráti medzi ostatných ľudí a ochráni ma pred hlbinou tej neznámej hrôzy, v ktorej som bol sám, vystavený napospas neznámemu. Svet treba postaviť znova. Svet, ktorý mi má priniesť istotu, musí to teda byť svet, v ktorom je všetko absolútne isté, svet, v ktorom ma úplne všetko jednoznačný zmysel, svet, v ktorom neexistuje náhoda. Svet, v ktorom nemá miesto náhoda, je svet bez slobody. Všetko je ovládané jedinou témou, ktorá bola zrodená hrôzou z neistoty. Téma nemusí byť iba nahá hrôza. Môže to byť aj márna túžba, neopetovaná láska. Môže to byť nezaslúžená bieda, alebo nenávisť. Môže to byť veľká ctižiadosť, túžba ovládať iných, túžba po všemohúcnosti, po vševednosti. Môže to byť strach zo samoty, strach, že mu nikdy nikto nerozumel a nebude rozumel. Hneď ako sa téma osamostatni, ovládne psychicky život a rozum a ten sa nestane pánom myslenia, ale otrokom témy. Všetko, čo mu racionálne odporuje, potlačí. Človek sa stáva architektom nového, zjednodušeného sveta, sveta, ktorý neodpovedá realite, sveta nadiktovaného strachom z neznáma a zhmotňovaného témou. Výsledok takejto konštrukcie môže byt navonok nenápadný: manželka mi dáva do jedla jed, aby sa ma zbavila a mohla sa vydať za môjho nadriadeného, s ktorým flirtovala na podnikovom večierku. Alebo ma zvolila tajná náboženská sekta za prostredníka medzi Bohom a ich členmi.

Musím teda bedlivo sledovať všetko okolo seba, pretože Boh sa môže vyjadrovať v symboloch a náznakoch, aby som poznal Jeho zjavenie. Niektorí ľudia v autobuse a samoobsluhe mi dávajú tajné znamenia, že patria k sekte a čakajú, čo im poviem. Dospievajúce dievča si myslí, že sa do nej zamiloval slávny spevák a že mu má poslať prsteň ako znamenie, že súhlasí so sobášom. Iný človek začne počúvať tajnú vysielačku, ktorá užíva zvláštne vlnové dĺžky, takže on ich počuje bez rádia, priamo vo svojej hlave. Niekto mu v spánku vmontoval do mozgu prístroj, ktorý číta jeho myšlienky a vysiela je pre verejnosť. Boh mu dal vzácny dar: môže teraz predvídať budúcnosť a uzdravovať ľudí. Proces konštrukcie nereálneho sveta je pre psychiatriu vývojom jedného z hlavných príznakov schizofrénie, vývojom bludu. Bludom môžu trpieť aj iní psychiatrický nemocní, je však niečím, z čoho je aspoň trochu možné preniknúť do videnia sveta schizofrenických nemocných.
 
Bola doba, kedy sa myslelo, že diagnóza schizofrénie znamená, že nemocný bude duševnou chorobou poznamenaný na celý život a že bude tráviť značnú časť svojho života v psychiatrickom ústave. Boli aj lekári, ktorý toto ochorenie pokladali za nevyliečiteľné. Ak sa nemocný aj tak uzdravil, usúdili, že schizofrénia bola zle diagnostikovaná. Ešte donedávna boli názory na túto nemoc značne rozporné. Súviseli s tým, že na tomto onemocnení zostalo mnoho nevyjasneného, ba záhadného. Ľuďom pripadalo myslenie a chovanie pacienta nepochopiteľné, nepochopiteľnou akoby sa stávala aj samotná nemoc. Nemocný akoby sa zmenil v inú osobu akoby to zrazu bol niekto iný (latinsky alienus). Tento výraz vo francúzštine (aliene) znamená silený. Schizofrénia je akýmsi modelom, pod ktorým si ľudia predstavujú šialenstvo. Trvalo dosť dlho, než boli tieto pesimistické názory prekonané. Už začiatkom minulého storočia ukázal švajčiarsky psychiater E. Bleuler, že jedna tretina chorých schizofrenikov sa po prvom návale nemoci uzdraví a zostanú už celý život v poriadku. Druha tretina sa taktiež uzdraví, ale nemoc sa im behom ďalšieho života vracia. Len jednu tretinu nemocných postihoval zlý osud: ich psychika sa nikdy nezotavila, zostali navždy nemocní a žili buď v ústavoch alebo mimo nich ako "čudní", ktorí boli väčšinou odkázaní na pomoc iných. Veľká rôznotvárnosť a rozdielna závažnosť nie je v medicíne ničím ojedinelým.

Psychóza je zložené slovo gréckeho pôvodu : ,,psyché“ prekladáme jako ,,duša“, koncovka ,,óza“ ba v medicíne používa vo význame ,,choroba“. Psychóza teda znamená choroba duše,duševná choroba. Ale pozor na iný psychiatrický pojem : neuróza, doslova ,,choroba nervov“, patrí tiež medzi ,,choroby duše“, aj keď nezasahuje do vnútra osobnosti a do ľudských vzťahov tak hlboko jako psychóza. Psychóza zásadne mení spôsob,jako člověk prežíva sám seba , druhých ľudí a spoločný svet – ten ustupuje do pozadia a na jeho miesto sa dostáva svet preludov a fantázii, v ktorom sa člověk uzavrie , začleňuje ba do neho svojimi pocitmi , myslením a jednaním a odtrháva ba od druhých ľudí a ich reality , ktorá sa mu  stáva cudzou. Ľudia v jeho najbližšom okolí pochopiteľne túto zmenu tiež prežívajú : ich blízky ba chová divne, nedá ba s ním dohovoriť, jeho prejavy v nich prebúdzajú pocity ohrozenia, previnenia alebo zmätku a podľa toho ba k nemu chovajú. Tento ,,obraz psychózy“ je viac menej spoločný radu chorôb. Psychóza v medicínskom zmysle teda  nie je iba jediná : ide o niekoľko skupín ochorení.
 
V našej práci sa chceme zamerať na jednu z funkčných psychóz a to na schizofréniu.

Co je schizofrenia?
Schizofrenia je psychicke ochorenie, na ktore trpi asi 1% dospelych ludi. Ochorenie sa u ludi vyskytuje podla historickych pramenov od nepamati, lekari ho vsak zacali diagnostikovat priblizne pred sto rokmi. Prve priznaky ochorenia sa obycajne objavuju v obdobi dospievania alebo v mladom dospelom veku. Priznaky a priebeh ochorenia su u jednotlivcov natolko roznorode, ze je obtiazne popisat obraz ochorenia, ktory by bol platny pre kazdeho jedinca.

Podľa klinického obrazu delíme schizofréniu na tri klasické syndrómy :
Hebefrénia = začína obyčajne po skončení puberty, vyvíja sa progresívne. Zmenené sú najmä emotivita a afekty : prítomná je detinská pochabosť, hlúposť , bezcitnosť, strata záujmov, nedisciplinovanosť, ilúzie, halucinácie. Priebeh je nepriaznivý, obyčajne sa poškodí psychika;
 
Katatónia = je najčastejšia forma . Začína sa okolo 25. roku. Prejavuje sa najmä poruchami motoriky, a to buď vo forme hypokinetickej ( niekedy až úplná strnulosť pacienta ), alebo naopak v hyperkinetickej forme ( motorický nepokoj ). Často sa vyskytujú aj poruchy reči, halucinácie. V priaznivých prípadoch môže byť jediný záchvat v celom živote, inokedy choroba progreduje a nastáva odbúravanie osobnosti; Paranoidná schizofrénia =  Nastupuje najneskoršie okolo 35.-40. roku, plazivým spôsobom. Medzi príznakmi dominujú bludy, fóbie, halucinácie;
 
Priznaky schizofrenie
K zakladnym prejavom poruch psychickych funkcii, ktore sa pri schizofrenii vyskytuju patria poruchy vnimania a myslenia. Typicke poruchy vnimania pri schizofrenii su halucinacie. Je to stav, ked jednotlivec vnima (vidi, pocuje, citi) podnety z okolia alebo z vlastneho tela, ktore v skutocnosti neexistuju, nevnimaju ich ini ludia alebo su velmi zvlastne, skreslene. Ak niekto pocuje rozne slova, vety alebo rozhovor, zvykne to oznacovat ako "hlasy". Hlasy mozu komentovat spravanie, posmievat sa, davat prikazy, nadavat. Prichadzaju bud z okolia, ale este castejsie sa ozyvaju akoby priamo v hlave. Sposobuju neistotu, strach, niekedy maju za nasledok, ze si ludia v okoli vsimnu, ze sa clovek rozprava "sam so sebou". Ine poruchy vnimania sa mozu tykat napriklad toho, ze jedinec citi na tele ziarenie, v telesnych organoch je zvlastna energia, zmenila sa chut do jedla, meni sa vzhlad veci alebo zrakom vnima veci, ktore ostatni nevidia.

Poruchy myslenia sa prejavuju v dvoch formach. Prvou su takzvane bludy – mylné a nereálne presvedčenia, o ktorých je chorý nevyvrátiteľne presvedčený, takže logickými argumentami ba nedá vyvrátiť. Najcastejsie sa tykaju toho, ze je clovek sledovany, citi sa ohrozeny. Bludy mozu mat charakter presvedcenia o vynimocnych schopnostiach, ktore okolie jednoznacne posudzuje ako nemozne - napr. schopnost riadit pocasie, ovplyvnovat pomocou akejsi energie spravanie sa inych ludi a podobne. Osobitnou skupinou bludov sú bludy imperatívne, ktoré vníma chorý ako rozkaz a plní ho i keby bol zameraný voči nemu samému alebo blízkym ľuďom. Pokiaľ si chorý dokáže uvedomiť, že tieto halucinácie nie sú skutočnosťou, hovoríme o nepravých halucináciách alebo pseudohalucináciách. Ďalšou formou poruchy myslenia je narusena schopnost udrzat suvisle myslienky. To sa moze prejavit v nedostatocnej zrozumitelnosti toho, co clovek so schizofrenoiu vyjadruje, jednotlive myslienky, vety, slova su neusporiadane, nie je jasny vyznam hovoreneho. Pri schizofrenii byva narusene konanie a spravanie sa. Moze to byt zapricinene prave halucinaciami a bludmi, v zavažnejších prípadoch ba môže objaviť aj agresívne správanie voči okoliu. Pri niektorych formach schizofrenie je narusene konanie zakladnym priznakom a prejavuje sa zvlastnymi opakovanymi pohybmi alebo i stavmi uplnej nehybnosti.

Vyssie popisane priznaky su pre okolie pomerne napadne a nazyvaju sa priznakmi pozitivnymi. Tieto príznaky sú prítomné len u pacientov so schizofréniou, u zdravých ľudí ba nikdy nevyskytujú . Pozname vsak aj priznaky, ktore nie su natolko zretelne, no su rovnako vyznamne. Nazyvaju sa negativne priznaky. Patri sem napr. porucha pozornosti, ktora ma za dosledok neschopnost sustredit sa na nejaku cinnost (citanie, studium), strata zaujmov (napr. o sport, konicky), izolacia od okolia (nezaujem o stretavanie sa s priatelmi, rodinou). Negativne priznaky mozu pretrvavat aj vtedy, ked sa pozitivne priznaky vytratia za pomoci liecby ci bez nej a mozu mat vplyv na spolocenske a pracovne uplatnenie ludi so schizofreniou. 
Negatívne príznaky sa  při schizofrénii  môžu, ale nemusia vyskytovať. V ľahkej forme ich môžeme pozorovať aj u zdravých ľudí. U pacientov so schizofréniou ba môžu objaviť zmeny nálady, podobné tým, ktoré pozorujeme u pacientov s depresiou.

Sociálne problémy pacientov so schizofréniou
Pacienti so schizofréniou majú svoje výrazné sociálne a ekonomické problémy – nižšiu vzdelanostnú úroveň,ako je priemer v bežnej populácii. 10% je vysokoškolsky vzdelaných, 88% má stredoškolské vzdelanie a 2% so základným vzdelaním ( zaraďujú sa medzi nich aj negramotný ). U žien je zvláštnosťou vysoké zastúpenie s ukončeným s vysokoškolským vzdelaním.
Nízka zamestnanosť , relatívne nízke invalidné dôchodky, v mnohých prípadoch neschopnosť vytvoriť trvalý partnerský vzťah, v našich ekonomických podmienkach často závislosť od finančnej alebo materiálnej pomoci iných osôb. 

Uvedené problémy vedú k znižovaniu ich životnej úrovne, ktorá spätne môže negatívne vplývať na priebeh ochorenia. Na základe dnešnej úrovne  poznatkov o schizofrénii môžeme konštatovať,že pacienti so schizofréniou si svoju chorobu nezapríčinili sami. Preto jednoznačne majú nárok na adekvátne sociálne zabezpečenie, liečbu a opatrovateľskú starostlivosť počas celého svojho života. Riešenie sociálnych a ekonomických problémov schizofrenikov  je v každom štate komplexné, participujú na ňom rôzne zložky , jako napríklad zdravotníctvo, sociálna služba, zákonodárstvo. Výsledok samozrejme závisí od ekonomickej sily štátu a od politickej a spoločenskej vôle pomôcť duševne chorým ľuďom.

Príčiny schizofrénie 
Nie je presne zname, co schizofreniu sposobuje. Svoj vplyv ma dedicnost, ale vacsina ludi so schizofreniou nema predkov, u ktorych by bolo zistene rovnake ochorenie. Podla sucasnych poznatkov sa da predpokladat, ze schizofrenia je sposobena zmenami mechanizmov, ktore reguluju vyvoj mozgu. Tieto zmeny nastali uz v obdobi pocas vyvoja plodu - to znamena este pred narodenim, aj ked sa priznaky, ktore umoznuju stanovit toto ochorenie objavuju s velkym casovym odstupom. Nazory, ze by mohla byt schizofrenia zapricinena len napr. nespravnou vychovou alebo nepriaznivymi zazitkami v detstve nie su opodstatnene. Niektore psychotropne latky ("drogy") mozu kratkodobo sposobovat priznaky, ktore su podobne tym, ake nachadzame pri schizofrenii a mozu vyprovokovat rozvoj schizofrenie u jedincov s predpokladmi pre toto ochorenie. Pri schizofrenii dochadza k nespravnej cinnosti niektorych oblasti mozgu. Jednou z pricin je narusena rovnovaha chemickych latok, ktore v mozgu zabezpecuju prenos informacii medzi jednotlivym nervovymi bunkami. Prave tieto latky su ovplyvnene liekmi, ktore sa pri liecbe schizofrenie pouzivaju.
Neuróny v mozgu navzájom komunikujú prostredníctvom chemických látok, tzv. neurotransmitérov, ktoré uvoľňujú zo svojich zakončení. Jedným z prvých poznatkov o mozgových neurotransmitéroch u schizofrenikov bola skutočnosť, že majú nadbytok neurotransmitéru dopamínu.
Dopamín sa vyplavuje zo zakončení niektorých neurónov a prenáša sa na špecifické miesta - dopamínové receptory ďalších neurónov, na ktoré sa naviaže (dopamín a receptor zapadajú ako kľúč do zámky).
 
Liecba schizofrenie
Schizofrenia sa prejavuje zmenami, ktore suvisia s celou osobnostou. Liecba preto musi byt komplexna. V minulosti znamenala diagnoza schizofrenia pre postihnuteho cloveka takmer s urcitostou dlhodobu liecbu v ustave. V sucasnosti umoznili moderne lieky podstatnym sposobom znizit potrebu hospitalizacie, a tak velka vacsina ludi so schizofreniou moze zit vo svojom rodinnom prostredi a mnohi z nich mozu pokracovat v studiu, ci praci.
Liecba sa vykonava ambulantne, vyuziva sa pobyt v dennych sanatoriach, dolezite su vzdelavacie a rehabilitacne aktivity. Aj preto je podstatnou a zakladnou sucastou liecby uzivanie liekov, ktore su nazyvane antipsychotika (pouziva sa aj starsi nazov neuroleptika). Tieto lieky posobia tak, ze menia funkciu niektorych casti mozgu tym, ze usmernuju tok informacii medzi nervovymi bunkami, ktory je zabezpecovany chemickymi latkami - prenasacmi. Uzivanie liekov je dlhodobe, maju sa uzivat roky, mozno aj cely zivot a to so sebou prinasa viacero tazkosti. Jednak prirodzenu nechut k uzivaniu liekov, jednak mozne vedlajsie a neziaduce ucinky, ktore suvisia s liecbou. Mozu sa napr. prejavovat trasom ruk, stuhnutostou svalov alebo pocitom zvysenej unavy. Je velmi dolezite, aby sa vsetky zmeny liecby robili len po porade s osetrujucim lekarom. Nova generacia antipsychotik, ktoru mame k dispozicii, je ucinna na pozitivne aj negativne priznaky a je omnoho lepsie znasana, pretoze vyvolava menej neziaducich ucinkov.
 
Často začína nemoc pomaly, nenápadne, niekedy aj celé mesiace. Pribuzní vidia, že sa s pacientom niečo deje, prestávajú mu rozumieť, boja sa však priamo mu to povedať. Vtedy je vhodne, aby sa poradili s psychiatrom aj bez prítomnosti chorého. Nebýva však výhodné snažiť sa zorganizovať stretnutie lekára s pacientom tak, aby chorý nevedel, že ide o psychiatra. Skôr či neskôr sa to pacient dozvie a cíti sa  podvedený. Len za výnimočne dramatických okolností je prípustné, aby sa chorému klamalo, že je odvážaný niekam inam, keď ho vezú do ústavu. Keď zistí pravdu, posilní sa len jeho podozrievavosť a bude presvedčený, že ho všetci klamú a manipulujú s ním proti jeho vôli. Aj keď to býva niekedy veľmi ťažké, je najlepšie, keď sa k chováme prirodzene, tak ako by sme sa k nemu chovali pred ochorením. Ak sa k nemu chováme ako k bláznovi, nezostáva mu nič  iné, len aby sa aj on choval ako blázon. Ak sa nám chorý zveruje so svojimi bludnými predstavami, nepokúšajme sa mu ich vyvrátiť: môžeme mu dať najavo, že s nim cítime a že je nám ľúto, že niečo takéto  prežíva. Vyhnime sa však tomu, aby sme prejavili súhlas alebo vieru, že aj my sme presvedčený, že ho niekto prenasleduje alebo že je nejako ovplyvňovaný na diaľku. Za určitých podmienok je možné chorému poradiť, aby sa snažil chovať tak, akoby jeho bludné presvedčenie nebolo,  pravda, môže sa tak vyhnúť konfliktom, rôznym nepríjemnostiam, eventuálne aj tomu, že je považovaný za duševne chorého. Nevhodná býva nedôvera a strach, zo strany blízkych, keď sa chorý vráti z ústavu po vyliečení schizofrenickej epizódy. Večné pozorovanie každého pohybu pacienta, zvlášť zo strany jeho rodičov alebo iných blízkych, podkopáva jeho sebadôveru a je niekedy jednou z príčin, prečo sa choroba vracia.

Človek ide v noci cez les a prepadá ho strach. Praskajú vetvičky, za ním je krok veľkého hnedého medveďa. Hrôza stupňuje tento zážitok a človek cíti na šiji jeho horúci dych a počuje jeho funenie. Dáva sa na panický útek a s úľavou započuje zvony z blízkej dediny. Medveď pred nimi uteká do húštiny a zvonením spásonosných zvonov preniká boží hlas vyzývajúci ku konaniu dobra a odchodu do kláštora. Protichodné priania a city sa miešajú: nemocný si zároveň rovnakú vec veľmi silno praje aj nepraje, rovnakého človeka nadovšetko miluje a zároveň ho hlboko nenávidí. Radosť je doprevádzaná čiernou hrúzou. Choroba otvára dvere ku  neznámym a neopísateľným zážitkom, pre ktoré treba vytvoriť nové slová. Vždy tu však zostáva možnosť vrátiť sa do sveta zdravých ľudí. Tí však musia vedieť pútnika z cesty šialenstva prijať späť medzi seba. Sprievodcom na tejto ceste býva chápajúci lekár a dvere k návratu otvára liečba. Čím skôr je táto pomoc chorému poskytnutá  , tým má liečba väčšiu nádej na úspech.
 
Ja predsa nemôžem zmeniť svet

Peter mal kus šťastia. Keď prišiel za otcom a opýtal sa ho, či nie je mimozemšťan, ten hneď vedel, koľko udrelo, a odviezol ho na psychiatriu.

Schizofrénia nastúpila u šestnásťročného mládenca veľmi rýchlo. Dovtedy žiadne psychické problémy nemal, až v to leto. Odrazu mu akosi nechýbala spoločnosť, oveľa lepšie sa cítil sám. Keď sa s niekým stretol, pozhovárali sa, ale vôbec mu neprekážalo, ak bol sám. Potom začal horšie spávať a keď sa mu podarilo dostať do akéhosi polospánku, bolo to zvláštne, v hlave sa mu preháňali všelijaké veci. Sám seba presviedčal, že by mal zachrániť svet. Trápilo ho, že ľudia využívajú kapacitu mozgu len v minimálnej miere a on oveľa viac, takže by svet vlastne naozaj mohol zachrániť. Štvrtý ročník gymnázia musel počkať, Peter vyše dvoch mesiacov pobudol v nemocnici, potom nasledoval psychiatrický stacionár. „Veľmi mi pomohla podpora rodičov, podržali ma, aj oni chodili na terapiu,“ hovorí mladý muž. Nevzdal sa jej ani on, chodí na ňu pravidelne a berie aj nízke dávky liekov, hoci od útoku choroby prešlo už desať rokov. Odvtedy, našťastie, nič podobné nezažil. Vyštudoval vysokú školu a dnes už sa vie na schizofréniu pozrieť aj s humorom a nadhľadom, vraví, že nič nesmieme brať príliš vážne. „Dôležitý je prístup lekára a najmä: všetko chce svoj čas, liečba i rehabilitácia, netreba sa unáhliť a bežať rýchlo do školy alebo do zamestnania. V mnohých veciach som musel začínať odznova, človek musí pochopiť najprv sám seba a potom na sebe i zapracovať. Mrzí ma len to, prečo niektorí ľudia celkom nechápu, že pri dobrej liečbe sa dá normálne existovať aj so schizofréniou,“ prízvukuje Peter. Karol má s Petrom spoločné to, že vyštudovali náročnú vysokú školu. Uňho sa schizofrénia prejavila v oveľa horšej podobe. „Na psychiatrii sa liečim už osemnásť rokov. Na začiatku bola hlboká depresia, ktorá ma zachvátila na vysokej škole. Po liečbe sa stav upravil, ale začal som mať pocity prenasledovania. A tých som sa nevedel zbaviť. Dvakrát som musel aj prerušiť štúdium,“ hovorí urastený muž. Priznáva, že urobil veľkú chybu, keď pred polrokom prestal užívať lieky. „Bola to hlúposť, necítil som sa dobre, a tak som ich vysadil, ale už to nikdy neurobím. To, ako mi bolo zle bez nich, si už nechcem zopakovať.“ Karol sa polepšil aj v tom, že po veľmi dlhom čase sa podvolil a začal chodiť na rehabilitáciu do stacionára. Lekárov i príbuzných stálo veľa síl, kým ho presvedčili, že je to pre jeho dobro. „Neviem dobre vysvetliť, prečo som sem nechcel chodiť, ale teraz už je to dobré. Cítim sa oveľa lepšie,“ tvrdí

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.018 s.
Zavrieť reklamu