Šalvia lekárska

Šalvia lekárska
Je 20-70 cm vysoký trváci, voňavý poloker. Má krátko rozkonárené štvorhranné, v hornej časti plstnaté a v dolnej časti drevité fialkasté stonky. Z fialkových stoniek vyrastajú podlhovasté vajcovité, zelenkasté, drobno vrúbkované, sivo plstnaté listy. Koncové súkvetie sa skladá z riedkych praslenovo obojpohlavných súmerných stopkatých kvetov. Kalich je rúrkovito- zvoncovitý, bledofialový. Plody sú dvojdielne tvrdky. Rastlina kvitne v júni a júli.

Šalvia lekárska je teplomilná rastlina, ale vie sa aklimatizovať aj v chladnejších oblastiach. Obľubuje suchšie, vápenaté pôdy, bohaté na výživu. Na pestovanie sa hodí hlinitopiesočnaté pôdy, dobre zásobená živinami, môže byť aj suchšia a čiastočne kamenistá, musí sa však zavlažovať. Na jednom mieste sa môže pestovať 5 až 10 rokov. Pestuje sa priamou sejbou, z predpestovaných priesad, delením starých trsov alebo vegetatívne zo zakorenených odrezkov. Pestovaná šalvia tvorí niekoľko poddruhov. Zo šalvie zberáme listy, prípadne režeme vňať v období pred zakvitnutím alebo v kvete, a to až po 2. roku vegetácie 2-3 krát do roka. Materiál kladieme do vzdušných košov, ľahko sa zaparí. List, prípadne vňať šalvie sušíme v tenkých vrstvách prirodzeným teplom v tieni a prievane alebo umelým teplom. Sušenie trvá 8-10 dní. Drevnaté a hrubé stonky odstraňujeme. V prípade dlhšieho skladovania ju odkladáme na tienisté a vzdušné miesto v dobre uzatvorených nádobách.