Kakaovník pravý

Kakaovník pravý

1.1.  Prečo dostal kakaovník latinský názov Theobroma cacao?

Kakaovník pravý dostal názov Theobroma cacao. Túto rastlinu pomenoval Karl von Linné, švédsky botanik 18.storočia, ktorý sa zaoberal klasifikáciou rastlín. Linné bol sám veľký milovník čokolády, a preto usúdil, že si pôvodná drevina zaslúži ušľachtilé meno. K španielskemu slovu cacao pripojil názov Theobroma, čo sa v gréčtine prekladá ako „pokrm bohov“ či „božský nápoj“, čo rozhodne nie je nijaký sucho pádny botanický názov. Linného možno pri jeho vyberaní ovplyvnila aj dôležitá úloha, ktorú malo kakao v aztéckych rituáloch.  

1.2.  Odkiaľ kakaovník pochádza? História kakaovníka

Kakaovník pochádza z údolia Amazonky a do Mexika bol prinesený ešte pred objavením Ameriky. Medzi Aztékmi bolo požívanie kakaa výsadou aristokratov, ako sa usudzuje z nálezov náročne zdobených zlatých nádobiek, v ktorých bolo kakao podávané. Kultúra kakaovníka sa asi v 16. storočí rozšírila prostredníctvom Portugalcov a Španielov z Južnej Ameriky do celých vlhkých trópov. Najväčším producentom v súčasnosti sú africké štáty Ghana, Nigéria a tiež Brazília. 

1.3.  Čo je kakaovník? Kakaovník z botanického hľadiska

Okrem toho, že sa z kakaovníka získava jedna z najlepších pochúťok aké ľudia poznajú, je to aj botanicky zaujímavá rastlina. Kakaovník je vždyzelený tropický strom dosahujúci výšku 5 - 8 m. Jeho drobné biele kvety (obr.č.2) s ružovým alebo svetložltým nádychom vyrastajú priamo na kmeni stromu. Táto botanická úchylka sa vyskytuje ešte pri kolovníku a chlebovníku. Napriek tomu, že kakaovník zvykne bohato zakvitnúť máva len málo plodov, takže dáva pomerne malé výnosy. Jeho plody - tobolky majú žltozelenú, oranžovú alebo hnedú farbu. Obvykle sú 25 – 30 cm dlhé a vážia okolo 450 g. Majú rozmanité tvary a môžu byť úzke, pretiahle, bachraté, kostrbaté, s ryhami alebo hladké.

Vo vnútri plodu je niekoľko vrstiev bielej alebo ružovej kyslastej dužiny, v ktorej je uložených 15 - 40 semien, tzv. kakaových bôbov, ktoré sú uložené v piatich radoch. Kakaové bôby sú asi 2 cm dlhé, hladké, hnedastej alebo fialkovastej farby. Surové kakaové bôby obsahujú alkaloidy, preto majú trpkú chuť. Plody kakaovníka dozrievajú šesť mesiacov a sú zbierané ručne.

Pre komerčné príčiny sa úroda zbiera dvakrát do roka. Plody sa mačetami opatrne odsekávajú zo stromu, pričom zberači dbajú na to, aby strom neporanili, pretože kakaovník by sa mohol aj cez tú najmenšiu ranku v kôre infikovať nejakou chorobou. Zber je preto namáhavá a intenzívna práca, finančne však veľmi slabo ohodnotená. Skúsený zberač nazbiera za jeden deň asi 1500 kusov. Pravlasť kakaovníka je pravdepodobne v Južnej Amerike, odkiaľ sa postupne rozšíril do Strednej Ameriky a následne do iných častí sveta. Dnes sa okrem dvoch základných Criollo (obr.č.3) a Forastero, pestuje viacero odrôd. Criollo  sa však považuje za delikátnejšiu odrodu.

Vysoko kvalitné kakao z odrody Criollo sa len málokedy dostane vo väčšej miere na svetový trh. Criollo bolo postupne nahradené odolnejšou odrodou Forastero. Tento pôvodný druh zrejme pochádza z oblasti Amazónie a dnes tvorí 90 % svetovej produkcie kakaových bôbov. Odolný kríženec Trinitario sa začal pestovať, keď boli v 18. storočí zničené plantáže odrody Criollo na Trinidade. Kakaové bôby tvoria základ pre všetky čokoládové dobroty, ale nesmieme zabúdať na ešte stále nedotknuté zanedbané plantáže, ktoré majú svoje zvláštne čaro.

1.4.  Aké sú najlepšie podmienky pre rast kakaovníka?

Kakaovník patrí pôvodne do oblasti amazonského dažďového pralesa, ale v dnešnej dobe ho už v trópoch nájdeme v mnohých oblastiach. Rastie najmä v zemepisnom pásme po obidvoch stranách rovníka, približne do 20. stupňa zemepisnej šírky. Tomuto územiu sa tiež symbolicky hovorí „kakaovníkový pás“, keďže sa v oblasti rovníka tiahne okolo celej zemegule. Nájdeme ho najmä v oblastiach s veľmi úrodnou pôdou a vysokou vlhkosťou vzduchu.

Najlepšie sa kakaovníkom darí v nadmorskej výške 400 – 600 metrov, pri teplote medzi 20 a 30°C. Na svoj rast potrebuje tiež dostatok slnečného svetla, avšak mladé stromy nesmú byť vystavené ostrému tropickému slnečnému svetlu a najmä nie vetru. Veľkým problémom pri pestovaní kakaovníka sú preto hurikány, ktoré sa pravidelne vyskytujú najmä v oblasti Karibského mora. Takáto jednodňová smršť môže totiž zapríčiniť, že niekoľko rokov sa na kakaovníkovej plantáži nič neurodí. Kvôli tomu sa na moderných plantážach medzi jednotlivé rady kakaovníkov často vysádzajú iné stromy ako napríklad kokosové palmy alebo banánovníky.

Tie zabezpečujú chúlostivým stromom kakaovníka potrebný dostatok tieňa a taktiež ich čiastočne ochraňujú pred vetrom. Súčasne zabraňujú kakaovníkom narásť do výšky väčšej ako šesť metrov, a tým vlastne uľahčujú zber plodov. V priaznivých podmienkach dokážu stromy kakaovníkov kvitnúť a rodiť aj po celý rok.

1.6.  Z čoho je zložené kakao?