Význam rozmnožovania

Význam rozmnožovania
- zabezpečuje zachovanie biologického druhu
- zabezpečuje prenos genetickej informácie

Stavbu a funkciu rozmnožovacej sústavy muža a ženy.

Muž
- funkcia: v mužských pohlavných orgánoch sa tvoria mužské pohlavné bunky – spermie, syntetizujú a uvoľňujú sa pohlavné hormóny, transportujú pohlavné bunky, umožňuje sa pohlavné spojenie a oplodnenie
- stavba: rozdeľujeme ich na vonkajšie a vnútorné pohlavné orgány
- vnútorné pohlavné orgány: semenníky, nadsemenníky, semenovody, semenné mechúriky, predstojnica
- semenník (testes) – párová žľaza uložená v dolnej časti mieška (scrotum), mimo brušnej dutiny. Funkcia: produkovanie spermií (vytvárajú sa v semenotvorných kanálikoch semenníkov ústiacich spoločne do kanálika nadsemenníka), syntetizácia mužských pohlavných hormónov – androgény (testosterón – mužský pohlavný hormón, ktorý produkujú Leydigove bunky – vmedzerené bunky semenotvorných kanálikov) . Má elipsoidný tvar, zo strán mierne sploštený váži 25 – 30 gramov. Je zavesený na semennom povrazci, ktorý prebieha po jeho zadnom okraji. V semenotvornom epiteli vznikajú zárodočné pohlavné bunky – spermatogónie, z ktorých v priebehu spermiogenézy vznikajú mužské pohlavné bunky – spermie.
- nadsemenník (epididymis) – dlhý úzky párový orgán, ktorý prebieha pozdĺž zadného okraja semenníka. Bunky nadsemenníka produkujú látky, ktoré podmieňujú zrelosť spermií. Dolná časť je zásobárňou spermií. Produkuje hlienovitú látku, ktorá sa zmiešava so spermiami. Z nadsemenníka sú spermie pri ejakulačnom reflexe vypudené do semenovodov.
- semenovod (ductus deferens) – párová trubica dlhá až 50 cm s priemerom 3 mm. Spája nadsemenník s močovou rúrou, do ktorej ústi spoločne s vývodom semenného mechúrika. Pred vyústením do močovej rúry prechádzajú predstojnicou. Sekréty oboch žliaz sa miešajú so spermiami a vzniká ejakulát. Stena semenovodu má silnú svalovú vrstvu , ktorá umožňuje nasávať spermie z nadsemenníka a ich transport do močovej rúry.
- semenný mechúrik (vesicular seminalis) je párová žľaza uložená vzadu po oboch stranách spodiny močového mechúra. Je to vakovitá trubica hrboľatého vzhľadu, dlhá 4 – 5 cm. Produkuje mierne alkalický polotekutý sekrét, ktorý ovplyvňuje pohyb spermií a je i vyživovacou zložkou semennej tekutiny pre spermie. Tento sekrét tvorí 50 – 80% ejakulátu.
- predstojnica (prostata) – nepárový svalovo-žľaznatý orgán tvaru jedlého gaštana. Jej hmotnosť je asi 20 g. Je uložená na dne malej panvy a hornou plochou zrastá so spodinou močového mechúra. Predstojnicou prechádza rozšírený úsek močovej rúry. Tam vylučuje sekrét, ktorý ovplyvňuje životnosť a pohyblivosť spermií. Predstojnica dodáva 15 – 30_ objemu tekutiny ejakulátu. V starobe sa predstojnica často zväčšuje (hypertrofuje), čo má za následok stláčanie močovej rúry a poruchy močenia.
- vonkajšie pohlavné orgány – pohlavný úd, miešok
- močová rúra (urethra) – vedie panvovým dnom až do penisu. Odvádza nielen moč, ale prechádza cez ňu aj ejakulát (pri pohlavnom vyvrcholení sa jej vnútorný zvierač uzavrie a spermie nemôžu prejsť do močového mechúra).
- pohlavný úd (penis) – nepárový valcovitý vonkajší mužský pohlavný orgán. Umožňuje pohlavné spojenie (koitus). Môže výrazne zväčšiť svoj objem a tuhosť, umožňujú to valcovité telesá, ktoré sa vplyvom určitých podnetov plnia krvou. Sú to dve symetrické dutinkaté telesá, ktoré sú umiestnené vedľa seba v hornej časti pohlavného údu, a jedno hubovité teleso, ktoré sa nachádza v strede pod dutinkatými telesami a prechádza ním močová rúra. Na povrchu pohlavného údu je voľne pohyblivá tenká koža, ktorá prechádza predkožkou na kužeľovito rozšírený žaluď (glans penis). Na jeho vrchole vyúsťuje močová rúra, ktorá je spoločným vývodom močovej a pohlavnej sústavy. Mechanizmus erekcie spočíva v tom, že pri pohlavnom vzrušení nastáva zvýšenie prívodu krvi a súčasne je obmedzený odtok krvi zúženými žilami. Dutinky dutinkatých telies sa napĺňajú krvou a tým sa pohlavný úd zväčšuje a tuhne – nastáva stoporenie (erekcia). Ústredie tohto zložitého reflexu je v driekovej časti miechy a je pod kontrolou mozgu.
- miešok (scrotum) – kožnosvalový vak hruškovitého tvaru obsahujúci semenníky, nadsemenníky a začiatok semenovodu. Koža mieška je tenká, výraznejšie pigmentovaná a obsahuje veľa mazových a potných žliaz. Funkciou mieška je regulácia teploty semenníka, čo umožňuje podkožná svalová vrstva.
 
Žena
Funkcia:
- tvorba ženských pohlavných buniek – vajíčok
- syntetizujú a uvoľňujú sa tu pohlavné hormóny
- oplodnenie a vývin zárodku
Stavba: rozdeľujeme ich na vonkajšie a vnútorné orgány
- vnútorné pohlavné orgány: vaječníky, vajíčkovody, maternica, pošva
- vaječník (ovarium) – párová žľaza mandľovitého tvaru. Uložený v malej panve na stranách maternice. Veľkosť, tvar a povrch sa menia v závislosti od veku a fázy reprodukčného cyklu. U mladej ženy, ktorá ešte nerodila, je dlhý asi 3 cm a široký 1,5 cm, má hmotnosť asi 10 g. Až do puberty je povrch vaječníka hladký, potom sa zjazvuje po ovuláciách. Od puberty má dve základné funkcie: produkovať ženské pohlavné bunky – vajíčka a syntetizovať pohlavné hormóny – estrogén a progesterón. Na vaječníku rozlišujeme dve časti, na povrchu kôru, vnútri dreň. V kôre sú už pri narodení umiestnené nezrelé vajíčka uložené vo folikuloch (vačkoch), ktoré v pohlavnej dospelosti v pravidelných intervaloch dozrievajú na tzv. Graafov folikul: jeho steny vylučujú hormón estrogén. Dozretý folikul praská a uvoľnené vajíčko putuje do vajíčkovodu. Prasknutý Graafov folikul sa uzavrie a vytvorí žlté teliesko (corpus luteum) produkujúce hormón progesterón.
Oogenéza (obšírnejšie)– vývin ženských pohlavných buniek – vajíčok (ovulum), prebieha vo vaječníku zo zárodočných buniek oogónií. Začína na rozdiel od spermiogenézy ešte pre narodením, počas vnútromaternicového vývinu. Zložitý proces – zahŕňa procesy mitotického delenia, redukčného delenia, zrenia zárodočných buniek.
Zárodočné bunky sa v prvých mesiacoch vnútromaternicového vývinu intenzívne mitoticky delia, zväčšujú sa a pred narodením vstupujú do profázy prvého meiotického delenia. Po skončení profázy zostanú v pokojovom štádiu až do puberty. V kôrovej vrstve od puberty dozrievajú vajíčka v Graafových folikuoch. Folikulárne bunky produkujú hormóny – estrogény. V čase ovulácie praskajú obaly folikulu a vajíčko sa uvoľňuje. Z prasknutého folikulu vzniká žlté teliesko, ktoré pôsobí ako dočasná endokrinná žľaza produkujúca hormón progesterón. V priebehu reprodukčného obdobia ženy dozrieva spravidla striedavo v pravom a ľavom vaječníku približne 400 vajíčok.
-vajíčkovod (tuba uterina) – párová trubica dlhá 10 – 12 cm, s priemerom 0,5 cm, uložená je po stranách maternice. Koniec smerujúci k vaječníku je otvorený do brušnej dutiny. Je lievikovito rozšírený a zakončený strapcovitými výbežkami, ktoré sa v čase ovulácie prikladajú na povrch vaječníka. Druhý koniec ústi do maternice. Zachytáva vajíčko uvoľnené z Graafovho folikulu a dopravuje ho do maternice, čo zabezpečuje riasenkový epitel a peristaltické pohyby svaloviny vajíčkovodu.
- maternica (uterus) –nepárový dutý svalový orgán uložený v malej panve medzi močovým mechúrom a konečníkom. Má tvar sploštenej hrušky, obrátenej zúženou časťou smerom dolu. U žien, ktoré ešte nerodili, je dlhá asi 6 – 8 cm, široká 4 – 5 cm a hrubá 2,5 - 3 cm. Počas tehotenstva sa mnohonásobne zväčší. Rozlišujeme dve časti: telo a krček. Dochádza v nej k uhniezdeniu vyvíjajúceho sa zárodku a vývinu plodu až do pôrodu. Vnútro maternice je vystlané sliznicou, na povrchu krytou vysokým riasenkovým epitelom. Sliznica maternice (jej funkčná časť) podlieha cyklickým zmenám, ktoré súvisia s dozrievaním vajíčok vo vaječníku a produkciou hormónov.
- pošva (vagina) – svalovo – väzivová (elastická) trubica umiestnená medzi močovým mechúrom a konečníkom. Vývodná pôrodná cesta a ženský kopulačný orgán. Je dlhá 8 – 12 cm s variabilným priemerom. Do horného konca sa vnára krček maternice, dolný koniec sa otvára medzi malými pyskami ohanbia (labia minora pudendi) do predsiene pošvy. Na začiatku pošvy je u žien, ktoré ešte nemali pohlavný styk – panenská blana (hymen).
- vonkajšie pohlavné orgány – vrch ohanbia, veľké pysky ohanbia, malé pysky ohanbia, predsieň pošvy, dráždec
- vrch ohanbia (mons pubis) – kožná vyvýšenina, umiestnená pred sponou lonových kostí. Smerom dozadu prechádza do veľkých pyskov ohanbia.
- veľké pysky ohanbia (labina majora pudendi) – sú kožné valy podkladom ktorých je prevažne tukové tkanivo. Vrch ohanbia a veľké pysky ohanbia sú kryté chlpmi.
- malé pysky ohanbia (labia minora pudendi) – pomerne tenké kožené valy a väčšinou sú ukryté medzi veľkými pyskami. Smerom dopredu smerujú k dráždcu (clitoris) a smerom dozadu prechádzajú do veľkých pyskov ohanbia. Medzi nimi je uložená predsieň pošvy, do ktorej sa otvára pošva a pred ňou močová rúra.
 - predsieň pošvy – v jej sliznici sú početné malé predsieňové žliazky, ktoré produkujú hlien a udržujú ju vlhkú. Pri báze malých pyskov ohanbia je uložená párová hľuza predsiene, ktorá je tvorená spleťou žíl. Za hľuzou predsiene je uložená párová veľká predsieňová žľaza, ktorej vývod ústi do predsiene pošvy. Produkuje hlienovitý sekrét, ktorý zvlhčuje vstup do pošvy pri sexuálnom vzrušení.
- dáždec (clitoris) – má podobnú stavbu aj erekčný mechanizmus ako mužský pohlavný orgán.

Vymenujte pohlavné choroby a možnosti ich prevencie.
- medzi najzávažnejšie patria syfilis, kvapavka, AIDS
- syfilis (lues) – spôsobuje ho bakteria Treponema pallidum. Prvým príznakom je tvrdý bolestivý vred. V rozvinutom druhom a treťom štádiu poškodzuje mozog a miechu. Najzávažnejšou vlastnosťou syfilisu je prenos z matky na plod.
- kvapavka – vyvoláva ju baktéria Neisseria gonorrhoeae. Prvým príznakom ochorenia je nepríjemný pocit pri močení a mierny hnisavý výtok, ktorý sa objavuje už po 3-5 dňoch po infikovaní.
- trichomonas pošvový (trichomonas vaginalis) – vyvoláva pomerne rozšírené ochorenie, ktoré sa nazýva trichomoniáza. Infikovaná žena pociťuje svrbenie až pálenie v rodidlách, má ťažkosti pri močení a silný výtok z pošvy.
- AIDS (syndróm získaného zlyhania imunity) je celosvetovým problémom. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus HIV, ktorý vyvoláva zmenu funkcií až deštrukciu určitých skupín T-lymfocytov. Zdrojom infekcie sú krv a sekréty postihnutých (vrátane materského mlieka).
- prevencia: informovanie verejnosti – najmä mladých ľudí začínajúcich so sexuálnym životom, používanie ochrany – kondómy, byť zdržanlivý čo sa týka počtu sexuálnych partnerov, proti HPV - očkovanie