Dvojlistovce a trojlistovce

Dvojlistovce a trojlistovce

Dvojlistovce – diblastica – ich telo tvoria dva zárodočné listy – ektoderm a endoderm

– mezoglea

– radiálna, lúčovitá súmernosť

Trojlistovce – triblastica – vývojovo sú dokonalejšie , ich telo tvoro
ia tri zárodočné listy – ektoderma, endoderma, mezoderma

– bilaterálna – dvojstranná súmernosť
- základné znaky stavby tela a spôsob života jednotlivých kmeňov dvojlistovcov a porovnajte ich
Hubky (Porifera)
Pŕhlivce (Cnidaria) – polypovce (hydrozoa), medúzovce – (scyphozoa), korálovce –
(Anthozoa)
Rebrovky – (Acnidaria)

Kmeň: Hubky

– slepá vývojová vetva živočíchov

– ustali na vývinovom štádiu gastruly – málo sa diferencujú na tkanivá, netvoria skutočné tkanivo a orgány

– v dospelosti sú nepohyblivé

– väčšinou morské živočíchy, sladkovodných je málo

– život – prisadnuto, v kolóniách

– STAVBA:

– vonkajšia vrstva (ektoderma) má kryciu funkciu, diferencované bunky majú ochranný význam

– vnútorná vrstva (endoderma) – obsahuje golierikaté bunky – choánocyty pomocou, ktorých prijímajú potravu. Sú to kužeľovité bunky na koci s plazmatickým golierikom na ktorom sa zachytávajú čiastočky potravy. Zo stredu golierika vyčnieva do centrálnej dutiny bičík. Bičíky zabezpečujú neustály tok vody.

– mezoglea – medzi ektodermou a endodermou je pružná rôsolovitá hmota

– obsahuje rôzne typy buniek:
Amébocyty – schopné fagocytózy, rozvádzajú potravu po tele bunky
Skleroblasty – vylučujú ihlice (sklerity) slúžiace ako vnútorná opora hubiek
Spongioblasty – vylučujú pevné a pružné spongínové vlákna
Archeocyty – vznikajú z nich vnútorné puky (gemuly) a pohlavné bunky

– voda s potravou prúdi do tela kanálikmi – ostiami

– majú jeden vyvrhovací otvor – osculum

– telo je vystužené ihlicami (vápenatými, kremičitými), ktoré sú navzájom spojené pružnými spongínovými vláknami (niektoré hubky majú iba spongínové vlákna)
-ROZMNOŽOVANIE:

– sú to hermafrodity

– nepohlavné rozmnožovanie: – pučaním

– vonkajšie pučanie – morské druhy. Nový jedinec sa neoddeľuje od materského organizmu, ale vytvára kolóniu.

– vnútorné pučanie: sladkovodné druhy. Vytvárajú vnútorné puky – gemuly, ktoré im umožňujú prežiť v nepriaznivých podmienkach.

– pohlavné rozmnožovanie: pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei. Spermie opúšťajú hubku vyvrhovacím otvorom a cez ostie sa dostávajú do inej hubky, tvorí sa pohyblivá larva – amfiblastula (nepriamy vývin). Neskôr prisadá a vzniká nová hubka.

– ZÁSTUPCOVIA:

Trieda: Hubky vápenaté (Calcarea): iba morské druhy, žijú v chladných moriach, ihlice sú z uhličitanu vápenatého, žijú v kolóniách:
napr. Sycon raphanus

Trieda: Hubky kremičité (Hexactinellida): žijú v teplých moriach, netvoria kolónie. Ihlice sú z oxidu kremičitého.
Napr Venušin kôš (Euplectella aspergillum) – veľkosť asi 60 cm

Trieda: Hubky rohovité (Demospongia): oporu tvoria spongínové vlákna (čiastočne aj kremičité ihlice):
hubka mycia (Euspongia officinalis) – má iba spongínové vlákna
hubka jazerná (Spongilla lacustris) – sladkovodná, rozvetvené trsy na predmetoch ponorených vo vode, má iba spongínové vlákna

Kmeň: Pŕhlivce

– vodné, prevažne morské živočíchy s lúčovitou súmernosťou

– vo vývoji zastali na stupni gastruly

– STAVBA: z ektodermu sa vyvinuli pŕhlivé bunky, ktoré sú na povrchu tela

– pŕhlivé bunky (knidoblasty) – pracujú na princípe pŕhlivého trichómu, obsahujú vlákno knidocyl, toto vlákno obsahuje jed, pri podráždení sa vymrští, zabodne do koristi a omráči ju

– z ektodermu sa vyvinuli aj nervové bunky – difúzna nervová sústava, diferencované svalové vlákna (vytvárajú myofibrily) – pohybové

– je to viac rozčlenená gastrula

– medzi ektodermou a endodermou je vrstvička rôsolovitej hmoty – mezenchýmu – oporná funkcia

– endoderm – tráviace bunky, žľazové bunky (obsahujú enzýmy), pohlavné bunky

– dýchanie – celý povrch tela

– trávenie – intracelulárne, trávenie prebieha buď v mechúriku alebo gastrovaskulárnej sústave – medúzovce

– vysoká regeneračná schopnosť

– vyskytujú sa v dvoch formách:

– polypy – prisadnuté štádium, tvoria príchytný terč, vlastné telo s ramenami, medzi ktorými je prijímací (súčasne vyvrhovací) otvor

– medúzy – pohyblivé štádium zvonovitého tvaru, prijímací (súčasne vyvrhovací) otvor majú na spodnej strane tela

– ROZMNOŽOVANIE:

– hermafrodity aj gonochoristi

– individuálny vývin prebieha metagenézou (rodozmenou)

– nepohlavné – pučaním, strobiláciou

– strobilácia – prebieha pri medúzovcoch, v štádiu polypa opakovane zaškrcujú ústny koniec s ramenami, vytvárajú sa nové ramená a vzniká strobila. Najstaršie jedince sa oddeľujú a menia na pohyblivé medúzy, ktoré sa rozmnožujú pohlavne, cyklus sa opakuje.

– pohlavné – z oplodneného vajíčka vzniká larva – planula, ktorá najčastejšie prisadá a vzniká polyp

– charakteristické je striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania (polyp – strobilácia – medúza – pohlavné rozmnožovanie – planula -polyp)

– ZÁSTUPCOVIA:

– polypovce (Hydrozoa)

– medúzovce (Scyphozoa)

– štvrohranovce (Cubozoa)

– koralovce (Anthozoa)

Trieda: Polypovce (Hydrozoa)

– prevláda prisadnuté štádium – polyp

– medúza je drobná alebo úplne chýba (nezmar)

– tráviaca sústava – vak bez priehradok

– medúzy – klobúk prekrytý plachtičkou

– regeneračná schopnosť

– moria aj sladké vody

– živia sa planktónom

– Nezmar hnedý (Hydra oligatis)

– Nezmar zelený (Hydra viridis)

– Medúzka sladkovodná (Craspedacusta sowerbyi)

Trieda: medúzovce (Scyphozoa)

– rodozmena – polyp malý, podstatná časť života – štádium medúzy

– larva (planula) prisadá – mení sa na polyp – strobilácia – medúza

– gonochoristi

– sú dravé

– na stenách gastrovaskulárnej sústavy – gonády

– Medúza ušatá (Aurelia aurita) – európske moria

– Koreňoústka pľúcnatá (Rhizostoma pulo)

Trieda: štvorhranovce (Cubozoa)

– medúzové štádium – štvrohranný klobúk

– dlhé ramená

– jedy v pŕhlivých bunkách

– tropické moria

Trieda: koralovce (Anthozoa)

– vyskytujú sa iba v štádiu polypa, väčšinou žijú prisadnuto, vonkajšiu alebo vnútornú kostru si vytvárajú z koralínu alebo z uhličitanu vápenatého (okrem sasaniek) – vytvárajú atoly, koralové útesy

– hermafroditi, gonochoristi, larva je pohyblivá

– rozmnožujú sa aj pučaním – nové jedince sa neoddeľujú, ale vytvárajú kolónie

– živia sa mikroskopickými organizmami

– najstaršie živočíchy – prahory

– význam . regulácia CO2, Ca v morskej vode, koralové útesy, atoly

– morské druhy, žijú v plytkých teplých moriach medzi obratníkmi

– majú horninovotvorný význam – tvoria koralové útesy a ostrovy – atoly

– konárniky – najrozšírenejšie – tvoria koralové útesy

– sasanky – netvoria kolónie, nemajú vonkajšiu kostru, telo – masívne, telová dutina vyplnená mezenchýmom, pohyb – posúvanie po ploche prísavného disku, dravce, symbióza s inými organizmami

– Koral červený (Corallium rubrum) – využíva sa pri výrobe šperkov

– Diplória mozgovitá (Diploria cerebrformis)

– Sasanka plášťová (Adamsia palliata) – žije v symbióze s rakom pustovníkom

– Sasanka konská (Actinia equina)

Kmeň: Rebrovky

– rôzne veľké, súdočkovitého tvaru s párom dlhých ramien s lepkavými bunkami, pŕhlivé bunky nemajú

– gastrovaskulárna sústava – rozvetvená, pod povrchom tela s 8 pásmi, nad pásmi sú hrebeňovité útvary (z bŕv)

– pohyb – brvy

– nemajú larvu

– predchodcovia druhoústovcov

– v moriach, súčasť planktónu

– dravé (väčšie druhy)