bunka je základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov, schopná samostatného života a rozmnožovania
– prokrayotická(prvojadrová) bunka má svoju stálu štruktúru, ktorú môžeme nazvať všeobecnou, táto štruktúra je tvorená súčasťami, ktoré môžeme nasledovne nájsť aj u eukaryotických buniek
– medzi tieto patria :
i) Bunkové povrchy
ii) Cytoplazma
iii)
Bunkové organely
iv) Neživé súčasti buniek
Bunková stena : – vzniká na vonkajšej strane cytoplazmatickej membrány
– je tvorená najmä peptidoglykánom, celulózou, lignínom, pektínom, kutínom, suberínom
– chráni bunku pred
mechanickým poškodením, udržiava osmotický tlak, podieľa sa na
cytokinéze(bunky bez bunkovej steny sa nemôžu deliť), pre väčšiu
pevnosť môže
byť inkrustovaná(prestúpená) anorganickými soľami
Cytoplazmatická membrána : – povrchová
membrána eukaryotických buniek, oddeľuje bunku od
vonkajšieho prostredia a selektívne vyberá látky ktoré bunka príjme
alebo vylúči
– je semipermeabilná
– obsahuje receptory na prijímanie signálov z vonkajšieho prostredia
– skladá sa z : a) dvojitej vrstvy fosfolipidov ( hydrofóbne reťazce mastných kyselín k sebe, hydrofilné fosfátové zvyšky smerujú od seba)
b) bielkovín – čiastočne alebo úplne ponorené do fosfolipidovej dvojvrstvy, slúžia ako prenášače látok cez membránu
Cytoplazma : – dynamická súčasť buniek vytvárajúca pre život a metabolizmus organel vhodné podmienky
– neustále v nej prebieha výdaj a príjem látok
– z chemického hľadiska je to koloidný roztok organických a anorganických látok, často obsahujúci kvapôčky/kryštáliky odpadových/zásobných látok – inklúzie,
– vypĺňa celé vnútro bunky
– je gélovitá / sólovitá
– jej viskozita závisí od metabolickej aktivity bunky a od veku bunky
Jadro
: – nachádza sa v každej eukaryotickej bunke okrem vysokošpecializovaných (erytrocyty cicavcov)
– je to riadiace, koordinačné a reprodukčné centrum všetkých eucytov
– tvorí ho : a) karyoléma – jadrový obal, je to dvojitá biomembrána, sú na nej
jadrové
póry
b) karyoplazma – výplň jadra podobná cytoplazme
c) chromozómy – hlavnou zložkou je chromatín, je v nich DNA
d)
jadierka – strácajú sa počas delenia, tvoria rRNA , ktorá sa v cytoplazme
spája s bielkovinami a vytvára
ribozómy
Endoplazmatické retikulum : – je to systém vnútrobunkových kanálikov, ktoré sú ohraničené biomembránami, tieto sa viažu na jadrový obal
– zabezpečujú prenos látok do a z bunky
– delí sa na : a) drsné – na membráne sú ribozómy,
slúži na syntézu
bielkovín
b) hladké – bez ribozómov, slúži na syntézu glykolipidov
vitamínu D a niektorých bunkových
organel
Ribozómy : – membránové štruktúry zložené z bielkovín a rRNA
– vyskytujú sa buď voľne alebo na endoplazmatickom retikule
– najviac ich je prítomných v mladých bunkách
– plnia úlohu proteosyntézy
Mitochondrie : – dvojmembránové štruktúry, vnútorná membrána vytvára záhyby – kristy, na ktorom
je lokalizovaný dýchací reťazec – Krebsov cyklus
– sú vyplnené základnou hmotou – matrix, v ktorej je mitochondriálna DNA, táto umožňuje mitochondriám vlastnú proteosyntézu, pričom vznikajú enzýmy a to umožňuje celý Krebsov cyklus
Golgiho
aparát : – membránová štruktúra, je tvorený z diktiozómov – súbor cisterien, ktoré sú na
protiľahlých stranách
rozšírené a oddeľujú sa z nich vezikuly
– je lokalizovaný v blízkosti jadra/endoplazmatického retikula
– funkcie: a) syntetická – enzýmy, pri rastlinách pektín na bunkovú stenu
b) sekrečná – úprava látok na formu vhodnú na exkréciu, sliz v
koreňovej
čiapočke, lyzozómy a ich enzýmy
Plastidy: – dvojmembránové štruktúry, ich prítomnosť v bunke
podmieňuje fotosyntéza
– obsahujú vlastnú DNA, majú schopnosť proteosyntézy
– delia sa podľa prítomnosti farbív na: a)
leukoplasty – bezfarebné, v neosvetlených častiach
rastliny, hromadia sa v nich zásobné látky(škrob) – amylopalsty
b) chromoplasty
– červené – karotenoidy alebo žlté –
farbivo xantofil, fotosynteticky neaktívne, nachádzajú
sa v plodoch, listoch a kvetoch –
spôsobujú sfarbenie
c) chloroplasty – zelené, fotosynteticky aktívne
– vyplnené strómou – bielkovinová plazma,
v nej DNA
a plastidové ribozómy, potreb-
né na proteosyntézu bielkovín na
stavbu a funkciu chloroplastov
– v nej je uložený membránový
systém
chloroplastov – tylakoidy(sieť mechúrikov)
Vakuoly: – membránová štruktúra(membrána – tonoplast), vnútro
vyplnené bunkovou šťavou, ktorú tvorí
vodný roztok odpadových látok, enzýmov....
– zúčastňujú sa na lytických procesoch v bunke, nachádzajú sa v rastlinnej bunke
– poznáme vakuoly pulzujúce, tráviace a vylučovacie
Lyzozómy: –
membránová štruktúra, vnútri membrány tráviace enzýmy, ktoré plnia funkciu vnútro –
bunkového trávenia a rozklad častí bunky
alebo látok v nej
Cytoskelet: – tvorí kostru bunky, a) mikrofilamenty – vláknité útvary, majú schopnosť kontrakcie a
vďaka
tomu je možná cytokinéza a pohyb cytoplazmy
b) mikrotubuly – rúrkovité útvary na povrchu bunky, pomáhajú pri
delení
bunky
c) intramediárne filamenty – odolné voči ťahu a tlaku, spevňovacia fcia
Chromozómy: – nukleoproteínové
vlákno – DNA obalená bielkovinou, je tu väčšia časť genetickej informácie,
pozorovateľné sú len pri delení
bunky
Mitotický aparát: – tvorený je centriolom a deliacim vretienkom, ktoré priťahuje chromozómy k opačným
pólom bunky počas delenia
– rozdiel medzi procytom a eucytom: a) procyt – a) veľkosť 1 – 10 mikrometrov
b)
jednoduchšia stavba – bunková stena, cytoplazmatická
membrána, cytoplazma, jadrová hmota – nukleoid nie
je oddelená od cytoplazmy
membránou a tvorí ju len
kruhové vlákno DNA
b) eucyt – a) veľkosť 10 – 100 mikrometrov
b) zložitejšia stavba
– jadro je v dvojitej membráne, nosi-
teľom DNA je chromozóm
c) viac organel
– rozdiel medzi rastlinou a živočíšnou
bunkou: a) rastlinná – bunková stena, vakuola, plastidy
b) živočíšna – lyzozóm