Znaky stavby tela jednobunkovcov

Znaky stavby tela jednobunkovcov

Charakteristické znaky stavby tela jednobunkovcov

· telo tvorí jedna eukaryotická bunka – vykonáva všetky životné funkcie

· cytoplazma – tvorená:

· obvodová(ektoplazma, je hustejšia)

· vnútorná(cytoplazma)

· ochranné organely – pelikula, mnohé druhy majú schránky (chitínové, vápenaté, kremičité)

· pohybové organely

· panôžky

· bičíky

· brvy

· undulujúca membrána – plazmatický výbežok pelikuly napojení na bičík

· jadro-(jadrový dimorfizmus, typický len pre niektoré druhy /nálevníky/ – jav keď sú v bunke dva jadrá, tvarovo i funkčne diferencované)

· tráviace organely – jednobunkovce prímajú potravu

· celým povrchom tela – osmóza, fagocytóza, pincytóza

· bunkovými ústočkami ( cytostóm), z ktorých prechádza potrava do bunkového hltana (cytopharynx), potom do potravovej vakuoly, a po spracovaní prijatých látok sa odpadové látky vylučujú bunkovým anusom (cytopyge) do okolia

· mitochondrie (u krvných parazitov chýbajú

· pulzujúce vakuoly ( odstránenie prebytočnej vody a odpadových látok – len pri sladkovodných druhoch)

Kmene jednobunkovcov

· 1. Kmeň: Meňavkobičíkovce (Sarcomastigophora)

· najjednoduchšie bičíkovce

· pohybujú sa pomocou bičíkov alebo panôžok

· podkmeň: Bičíkovce (Mastigophora, Flagellata)

· žijú jednotlivo, niektoré však aj v kolóniach

· rozmnožujú sa pozdĺžnym delením

· majú 1 alebo viac bičíkov

· trieda: Rastlinné bičíkovce (Phytomastigophorea)

· vyživujú sa autotrofne

· zástupcovia-Červenoočko zelené (Euglena viridis), váľač gúľavý (Volvox globator)

· trieda: Živočíšne bičíkovce (Zoomastigophorea)

· vyživujú sa heterotrofne

· žijú voľne alebo paraziticky

· Golierikovce (Choanoflagellida) – okolo bičíka majú plazmatický lem-Trypanozóma spavičná (Trypanosoma gambiense)

· žije v krvi živočíchov a človeka, je parazit

· pohybuje sa undulujúcou membránou

· vyskytuje sa v tropických oblastiach Afriky, kde spôsobuje spavú nemoc

· na človeka ju prenáša mucha tse-tse (Glossina palpalis)

· Bičovka rybia (Ichtyobodo necator) – parazituje na koži rýb, kde vytvára biele povlaky, má 2 bičíky

· Trichomonas pošvový (Trichomonas vaginalis)

· má 4 bičíky a undulujúcu membránu

· spôsobuje trichomoniázu

· prenáša sa pohlavným stykom

· u žien spôsobuje zápal sliznice pošvy a močovej rúry, prejavuje sa výtokmi a po premnožení môže spôbiť i neplodnosť

· muži sú len prenášačmi, netrpia príznakmi tohto ochorenia

· Črevovnička detská = žardia črevná (Giardia intestinalis)

· žije v čreve

· pri premnožení spôsobuje hnačkové ochorenia

· podkmeň: Koreňonožce (Sarcodina)

· väčšinu života sa pohybujú pomocou panôžok (vo svojom vývine majú však aj bičíkaté štádium)

· potravu príjmajú fagocytózou

· nadtrieda: Meňavkovce (Rhizopoda)

· trieda: Meňavky (Amoebina)

· netvoria schránku

· vytvárajú mohutné panôžky (lobopódie), pomocou ktorých sa pohybujú prelievaním cytoplazmy

· Meňavka veľká (Amoeba proteus) – žije v stojatých vodách

· Meňavka črevná (Entamoeba coli)

· žije v hrubom čreve človeka

· je neškodná

· živí sa baktériami a kvasinkami

· Meňavka úplavičná = meňavka dyzenterická (Entamoeba histolitica)

· v hrubom čreve človeka vytvára dve formy

· forma minúta – je neškodná, ktorá sa pri oslabení mení na formu magna-táto forma spôsobuje ochorenie úplavicu (dyzentériu)

· pri tomto ochorení nastáva poškodenie sliznice čreva, čím dochádza ku krvácaniu do čreva a k hnačke. Ochorenie sa šíri najmä vďaka znečistenej vode hlavne v trópoch a subtrópoch

· niekedy dochádza až k epidémiam úplavice

· Meňavka zubná (Entamoeba gingivalis) – žije v ústnej dutine zanedbaného chrupu

· Slzovnička zhubná (Negleria fowleri)– vyskytuje sa v teplých vodách, u človeka spôsobuje zápal mozgových blán, nosom sa dostáva k mozgovým nervom a odtiaľ do mozgu, spôsobuje smrť

· trieda: Dierkavce (Foraminiferida)

· morské druhy

· vytvárajú schránku, väčšinou z CaCO3

· ich schránky sú perforované, majú mnoho dierok kvôli tenkým panôžkam

· usadením ich schránok v mori vznikli vrstvy vápencov

· nadtrieda: Nitkonožce (Actinopoda)

· žijú vo vode, kde voľne plávajú (vznášajú sa)

· vytvárajú jemné (vystužené) panôžky

· trieda: Mrežovce (Radiolaria)

· morské jednobunkovce

· vytvárajú kremičité schránky z SiO2

· majú mriežkovité schránky z ihlíc

· trieda: Slncovky (Heliozoa)

· sladkovodné jednobunkovce

· 2. Kmeň: Výtrusovce (Apicomplexa, Sporozoa)

· parazitické, žijú v tkanivách iných živočíchov

· majú prichytávací aparát v prednej časti bunky tvorený z tubúl a vylučovacích vačkov (spomaľujú imunologické reakcie)

· na povrchu majú vytvorenú hrubú pelikulu s otvormi, cez ne osmotický príjem potravy

· ložitý vývinový cyklus – striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania

· výsledkom pohlavného rozmnožovania je vznik spór, ktoré sa nepohlavne rozmnožujú – sporogóniou.V spórach vznikajú zárodky, ktoré bodavý hmyz prenáša do hostiteľa. V hostiteľských bunkách dochádza k rozpadu buniek parazita na nové jedince – schizogónia. Tak vzniká veľké množstvo haploidných jedincov – schizontov, ktoré vyvolávajú ochorenie.Potom nasleduje pohlavné rozmnožovanie– gamogónia, pri ktorom vždy 2 schizonty navzájom splynú, výsledkom čoho je vznik spór.

· trieda: Gregaríny (Gregarina)

· parazitujú hlavne v tráviacej sústave (v čreve) bezstavovcov (obrúčkavce, hmyz)

· sú to mimobunkové (extracelulárne) parazity

· zvyčajne hostiteľovi neškodia

· Gregarina švábia (Gregarina blattarum) – u švába, neškodí mu

· trieda: Kokcídie (Coccidia)

· intracelulárne parazity človeka a stavovcov, spôsobujú ochorenie – kokcidiózu

· Kokcídia pečeňová = kokcídia králičia(Eimeria stiedae) – napáda bunkový epitel čreva a žlčové cesty. Choroba sa prejavuje hnačkami, opuchom brucha, zníženou pohyblivosťou

· nakazenie trusom s cystami

· Toxoplazma (Toxoplazma gondii)

· parazituje u domácich zvierat (napr. mačky, menej psy, holuby), ale aj u človeka

· má viacej hostiteľov

· spôsobuje toxoplazmózu, ktorá sa prajavuje horúčkami

· je nebezpečná hlavne pre tehotné ženy (poškodenie plodu, prípadne spontánne potraty)

· po prekonaní ochorenia človek získava trvalá imunitu

· trieda: Krvinkovky (Haemosporidia)

· sú to parazity červených krviniek stavovcov

· počas svojho vývinu potrebujú 2 hostiteľov: stavovce a krv cicajúce článkonožce (komár komár malariový = škvrnitokrídly – Anopheles maculipenis)

· Malariovec štvordňový (Plazmodium malariae) – ochorenie rozšírené v tropickej krajine s močiarmi – malária (bahenná zimnica)

· nepohlavná časť rozmnožovania (schizogógia) parazita prebieha v krvi človeka alebo stavovca. V červených krvinkách sa schizogóniou parazity rozmnožujú a spôsobujú praskanie krviniek, čo vyvoláva horúčkovité záchvaty v štvordňových cykloch. To sa niekoľkokrát opakuje, potom vznikajú gaméty, ktoré sa opätovným poštípaním iného komára dostavajú do jeho tela.

· pohlavná časť teda prebieha v tele komára, splývaním samčích a samičích gamét vzniká zygóta, z ktorej sporogóniou vznikajú sporozoidy. Tie sa presúvajú z tráviacej sústavy komára do jeho slinných žliaz a poštípaním môže tento komár infikovať ďalšieho človeka

· ochrana: účinné lieky, ničenie vektorov

· Plasmodium vivax – najčastejšia forma

· Plasmodium ovale – trojdňový cyklus

· Plasmodium falciparum – najťažšia forma, každodenné záchvaty

· 3. Kmeň: Výtrusníky (Myxozoa)

· mimobunkové parazity tvoriace spóru s viacerými vystreľujúcimi vláknami, ktoré sa prichytávajú na povrch epitelov hostiteľa

· parazitujú v obrúčkavcoch a rybách

· 4. Kmeň: Mikrospórovce (Microspora)

· Hmyzomorka včelia (Nosema apis)– parazituje v čreve včiel, spôsobuje hromadný úhyn včiel

· 5.Kmeň: Nálevníky (Ciliophora)

· voľne žijúce prvoky

· rozšírené vo všetkých druhoch vôd – sú indikátormi znečistenia vôd

· fylogeneticky najdokonalejšie jednobunkovce

· zložitá bunková stavba:

· na povrchu bunky sa nachádza tenká ale pevná pelikula, z ktorej vyrastajú brvy i zmyslové brvy

· majú organely na prijímanie a spracovanie potravy, parazity sa však vyživujú osmoticky

· bunkové ústa (cytostoma)

· bunkový hltan (cytopharynx)

· potravová (tráviaca) vakuola

· bunkový anus (cytopyge)

· daľšie organely

· pulzujúce (stiahnuteľné) vakuoly -slúžia na osmoreguláciu

· nálevníky majú 2 jadrá

· a) makronukleus (veľké jadro) – riadi metabolizmus

· b) mikronukleus (menšie jadro) – je nositeľom genetickej informácie a riadi pohlavné rozmnožovanie (konjugáciu

· Konjugácia:-bunky nálevníkov sa spájajú v mieste bunkových ústočiek. Dochádza k rozpadu makronuklea, mikronukleus sa 2x po sebe mitoticky delí, čím vznikajú 4 malé jadrá, z ktorých 3 zanikajú a jadro najbližšie k bunkovým ústam zostáva, delí sa na migratórne jadro (menšie, haploidné) a stacionárne jadro (väčšie, haploidné). Migratórne jadrá sa s časťou cytoplazmy prelejú cez bunkové ústa do partnera a splynú so stacionárnym jadrom. Bunky sa od seba oddelia a obnoví sa macronukleus.

· po tomto pohlavnom delení nasleduje intenzívne priečne delenie

· Črievička končistá (Pramecium caudatum) – vyskytuje sa v stojatých sladkých vodách s organickými odpadmi

· idikátor znečistenia

· Bôbovka (Colpidium)

· Cicavky (Suctoria) – obrvené len v larválnom štádiu – žijú aj v symbióze v tele prežúvavcov, kde napomáhajú tráviť celulózu

Význam jednobunkovcov

· producenti organickej hmoty (rastlinné bičíkovce)

· článok potravového reťazca (planktón, bentos)

· indikátory čistoty vôd

· konzumenti organických látok a baktérii

· zložka edafónu – ovplyvňujú úrodnosť pôdy

· horotvorný význam – dierkavce, mrežovce

Spoločné znaky rastlinných a živočíšnych bičíkovcov

· patria do kmeňa meňavkobičíkovce a podkmeňa bičíkovce

· rozmnožujú sa pozdĺžnym delením

· majú bičík