Piatok, 24. februára 2017, meninyMatej, zajtra Frederik, Frederika
Dnes prezretých 52877 študentských prácOnline: 2375 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Vyznamní biológovia a ich objavy

Autor: Dievča janka114 (25)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 17.04.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 719 slov
Počet zobrazení: 3741
Tlačení: 225
Uložení: 219
Vyznamní biológovia a ich objavy
· Aristoteles (4. stor. pred n. l.)
· je považovaný za prvú významnú osobnosť v dejinách biológie,
· pôvod živočíšstva odvodzoval od samooplodnenia (abiogenézy). Hlásal, že živé bytosti vznikajú z neživej prírody.
· A. Vesalius (16. stor.)
· priekopník novodobej anatómie,
· dielo o anatómii ľudského tela.
· W. Harvey (16.- 17. stor.)
· je pokladaný za zakladateľa fyziológie živočíchov. Popísal krvný obeh živočíchov, vysvetlil krvný obeh u človeka,
· vajíčko označil ako vývinový začiatok živých organizmov.
· R. Hooke (17. stor.)
· objavil bunky, z ktorých sa skladá rastlinné telo.
· M. Malpighi (17. stor.)
· zaslúžil sa o množstvo nových poznatkov v oblasti fyziológie živočíchov, objavil krvné vlásočnice, vylučovacie ústroje hmyzu a iných živočíchov.
· A. Leeuwenhoek (17. - 18. stor.)
· objavil existenciu mikroorganizmov, ako prvý popísal baktérie a prvoky. Na základe pozorovaní predpokladal, že živé telo tvoria akési elementy (základné stavebné častice). Tieto tvrdenia dali vznik bunkovej teórii.
· Carl Linné (18. stor.)
· opísal asi 7300 druhov rastlín, položil základy binomickej nomenklatúry (dvojmenné pomenovanie)- označil všetky druhy rodovým a druhovým menom, zaviedol pojem druh, hierarchicky zoradil živočíchy do systému.
· J. E. Purkyně (18. – 19. stor.)
· zistením, že základné elementy organizmov sú zrniečka (bunky) prispel k bunkovej teórii,
· ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu.
· J. B. Lamarck (18. – 19. stor.)
· vyhlásil, že druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchších organizmov k zložitejším,
· jeho vývojová teória podnietila formovanie evolučného učenia,
· pripisuje sa mu aj autorstvo pojmu biológia.
· L. Pasteur (19. stor.)
· položil základy imunológie, objavil pôvodcov niektorých ochorení, zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy,
· vypracoval laboratórne metódy ako pestovať mikroorganizmy na živných pôdach,
· položil základy imunizácie proti nákazlivým chorobám,
· do medicíny zaviedol pojem profylaxie,
· výskumami potvrdil, že živé vzniká len zo živého (neopodstatnenosť abiogenézy).
· Ch. Darwin (19. stor.)
· svojou teóriou (označovaná ako darwinizmus) sa pokúsil vysvetliť mechanizmus evolúcie. Upresnil a doplnil názory na vývoj živej prírody. Prišiel k záveru, že zápas o život prežívajú len jedince, ktoré sa existenčným podmienkam dokážu najviac prispôsobiť (premenlivosť, variabilita organizmov). Tieto zmeny, ak sú dedičné prenášajú sa z rodičov na potomkov (postupne vznikajú nové odrody, plemená a nový druh). Hlavným prínosom bolo jasné formulovanie vývojovej teórie v prírode. Objasnil zložitý mechanizmus odovzdávania zhodných a pomerne stálych znakov a vlastností z rodičov na potomkov.
· J. G. Mendel (19.stor.)
· formuloval zákony dedičnosti, vyjadril základné zákonitosti prenosu vlôh (výskumy najmä na hrachu), považuje sa za zakladateľa genetiky.
· I. P. Pavlov (19. – 20. stor.)
· pracoval v oblasti podmienených a nepodmienených reflexov.
· A. Fleming (20. stor.)
· objavil penicilín
· Watson a Crick
· v roku 1953 objasnili molekulovú štruktúru deoxiribonukleovej kyseliny (DNA) a navrhli jej model špirálovitej dvojzávitnice. Bola objasnená podstata mechanizmu dedičnosti.
· C. Woese
· v roku 1977 vypracoval novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov (archeóny, baktérie a eukaryota), ktorá je založená na molekulovo-biologických porovnávacích analýzach.

Biológia ako samostatná veda
· Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:
· „Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”
· Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.

2.Vysvetli ústrednú dogmu molekulovej biológie
· ústredná dogma molekulovej biológie
· prenos genetickej informácie prebieha len jedným smerom v 3 procesoch:
· DNA sa môže replikovať (zdvojovať)=>prepis (transkripcia)=> RNA =>preklad (translácia)=> bielkovina
· 1- replikácia DNA
· v S fáze bunkového cyklu
· molekula DNA sa rozvinie do priestoru preprušia sa vodíkové mostíky medzi dusíkatými bázami, vlákna sa oddelia
· na obnažené dusíkaté bázi sa podľa princípu komplementarity pripoja príslúchajúce DNA nukleotidy
· syntéza nukleotidov do polynukleotidových reťazcov (zabeznečuje to enzým DNA-polymeráza)
· zvynutie do špirály
· 2- transkripcia
· pomocou princípu komplementarity sa informácia z DNA prepíše na mRNA
· mRNA prechádza cez póry jadra na rybozóm
· genetická informácia sa prepíše z mRNA na tRNA
· 3- translácia
· poradie tripletov tRNA sa preloží do jazyka aminokyselín v polypeptidovom reťazci
· transférová tRNA špecificky viaže jednotlivé aminokyseliny a syntetizuje ich do polypeptidových reťazcov
· prebieha na rybozómoch
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vypracované maturitné témy z biológie

  Ďalšie práce z rovnakej sady Rozsah
Slovenčina Stavba tela vírusov, baktérií a archeónov 1292 slov
Slovenčina Význam rozmnožovania 1402 slov
Slovenčina Postavenie húb v systéme organizmov 1290 slov
Slovenčina Funkcia krycej sústavy živočíchov a človeka 1026 slov
Slovenčina Dvojlistovce a trojlistovce 925 slov
Slovenčina Spôsoby delenia buniek 1061 slov
Slovenčina Kritériá triedenia rastlín 206 slov
Slovenčina Klepietkavce, Žiabrovce, Vzdušnicovce 269 slov
Slovenčina Bunka 806 slov
Slovenčina Význam obehovej sústavy človeka 1224 slov
Slovenčina Populácia 467 slov
Slovenčina Rýniorasty, Machorasty, Sladičorasty 377 slov
Slovenčina Svaly z hľadiska submikroskopickej štruktúry a funkčných rozdielov 296 slov
Slovenčina Znaky stavby tela lišajníkov 230 slov
Slovenčina Fyziologické procesy príjmu, vedenia a výdaja vody v rastline 1654 slov
Slovenčina Rodokmeňová metóda 146 slov
Slovenčina Molekulová genetika človeka 335 slov
Slovenčina Štúdium karyotypov 299 slov
Slovenčina Dedičné choroby a príčiny ich vzniku 511 slov
Slovenčina Väzivo – tela fibrosa 143 slov
Slovenčina Chrupka - Carilago 74 slov
Slovenčina Kosť 272 slov
Slovenčina Znaky stavby tela jednobunkovcov 1278 slov
Slovenčina Rozdiel v štruktúre DNA a RNA 227 slov
Slovenčina Význam, stavba a funkcia vylučovacej sústavy človeka 622 slov
Slovenčina Tvorbu moču a jeho zloženie 307 slov
Slovenčina Regulácia vylučovacej sústavy a najčastejšie ochorenia 268 slov
Slovenčina Ekosystém, jeho zloženie a vývo 556 slov
Slovenčina Jednoklíčnolistové rastliny (Liliopsida) 382 slov
Slovenčina Stavba a funkcia orgánov obehovej sústavy 657 slov
Slovenčina Metamorfózy vegetatívnych rastlinných orgánov 255 slov
Slovenčina Neúplná a úplná biologická oxidácia 257 slov
Slovenčina Fotosyntéza a dýchanie 1200 slov
Slovenčina Význam zmyslových ústrojov živočíchov 1326 slov
0.045