Vyznamní biológovia a ich objavy

Vyznamní biológovia a ich objavy

· Aristoteles (4. stor. pred n. l.)

· je považovaný za prvú významnú osobnosť v dejinách biológie,

· pôvod živočíšstva odvodzoval od samooplodnenia (abiogenézy). Hlásal, že živé bytosti vznikajú z neživej prírody.

· A. Vesalius (16. stor.)

· priekopník novodobej anatómie,

· dielo o anatómii ľudského tela.

· W. Harvey (16.- 17. stor.)

· je pokladaný za zakladateľa fyziológie živočíchov. Popísal krvný obeh živočíchov, vysvetlil krvný obeh u človeka,

· vajíčko označil ako vývinový začiatok živých organizmov.

· R. Hooke (17. stor.)

· objavil bunky, z ktorých sa skladá rastlinné telo.

· M. Malpighi (17. stor.)

· zaslúžil sa o množstvo nových poznatkov v oblasti fyziológie živočíchov, objavil krvné vlásočnice, vylučovacie ústroje hmyzu a iných živočíchov.

· A. Leeuwenhoek (17. – 18. stor.)

· objavil existenciu mikroorganizmov, ako prvý popísal baktérie a prvoky. Na základe pozorovaní predpokladal, že živé telo tvoria akési elementy (základné stavebné častice). Tieto tvrdenia dali vznik bunkovej teórii.

· Carl Linné (18. stor.)

· opísal asi 7300 druhov rastlín, položil základy binomickej nomenklatúry (dvojmenné pomenovanie)- označil všetky druhy rodovým a druhovým menom, zaviedol pojem druh, hierarchicky zoradil živočíchy do systému.

· J. E. Purkyně (18. – 19. stor.)

· zistením, že základné elementy organizmov sú zrniečka (bunky) prispel k bunkovej teórii,

· ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu.

· J. B. Lamarck (18. – 19. stor.)

· vyhlásil, že druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchších organizmov k zložitejším,

· jeho vývojová teória podnietila formovanie evolučného učenia,

· pripisuje sa mu aj autorstvo pojmu biológia.

· L. Pasteur (19. stor.)

· položil základy imunológie, objavil pôvodcov niektorých ochorení, zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy,

· vypracoval laboratórne metódy ako pestovať mikroorganizmy na živných pôdach,

· položil základy imunizácie proti nákazlivým chorobám,

· do medicíny zaviedol pojem profylaxie,

· výskumami potvrdil, že živé vzniká len zo živého (neopodstatnenosť abiogenézy).

· Ch. Darwin (19. stor.)

· svojou teóriou (označovaná ako darwinizmus) sa pokúsil vysvetliť mechanizmus evolúcie. Upresnil a doplnil názory na vývoj živej prírody. Prišiel k záveru, že zápas o život prežívajú len jedince, ktoré sa existenčným podmienkam dokážu najviac prispôsobiť (premenlivosť, variabilita organizmov). Tieto zmeny, ak sú dedičné prenášajú sa z rodičov na potomkov (postupne vznikajú nové odrody, plemená a nový druh). Hlavným prínosom bolo jasné formulovanie vývojovej teórie v prírode. Objasnil zložitý mechanizmus odovzdávania zhodných a pomerne stálych znakov a vlastností z rodičov na potomkov.

· J. G. Mendel (19.stor.)

· formuloval zákony dedičnosti, vyjadril základné zákonitosti prenosu vlôh (výskumy najmä na hrachu), považuje sa za zakladateľa genetiky.

· I. P. Pavlov (19. – 20. stor.)

· pracoval v oblasti podmienených a nepodmienených reflexov.

· A. Fleming (20. stor.)

· objavil penicilín

· Watson a Crick

· v roku 1953 objasnili molekulovú štruktúru deoxiribonukleovej kyseliny (DNA) a navrhli jej model špirálovitej dvojzávitnice. Bola objasnená podstata mechanizmu dedičnosti.

· C. Woese

· v roku 1977 vypracoval novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov (archeóny, baktérie a eukaryota), ktorá je založená na molekulovo-biologických porovnávacích analýzach.

Biológia ako samostatná veda

· Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:

· „Všetko, čo vo všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”

· Zavedenie samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael Christoph Hanovom.

2. Vysvetli ústrednú dogmu molekulovej biológie

· ústredná dogma molekulovej biológie

· prenos genetickej informácie prebieha len jedným smerom v 3 procesoch:

· DNA sa môže replikovať (zdvojovať)=>prepis (transkripcia)=> RNA =>preklad (translácia)=> bielkovina

· 1- replikácia DNA

· v S fáze bunkového cyklu

· molekula DNA sa rozvinie do priestoru preprušia sa vodíkové mostíky medzi dusíkatými bázami, vlákna sa oddelia

· na obnažené dusíkaté bázi sa podľa princípu komplementarity pripoja príslúchajúce DNA nukleotidy

· syntéza nukleotidov do polynukleotidových reťazcov (zabeznečuje to enzým DNA-polymeráza)

· zvynutie do špirály

· 2- transkripcia

· pomocou princípu komplementarity sa informácia z DNA prepíše na mRNA

· mRNA prechádza cez póry jadra na rybozóm

· genetická informácia sa prepíše z mRNA na tRNA

· 3- translácia

· poradie tripletov tRNA sa preloží do jazyka aminokyselín v polypeptidovom reťazci

· transférová tRNA špecificky viaže jednotlivé aminokyseliny a syntetizuje ich do polypeptidových reťazcov

· prebieha na rybozómoch