Význam, stavba a funkcia vylučovacej sústavy človeka

Význam, stavba a funkcia vylučovacej sústavy človeka

– funkciu vylučovania plní vylučovacia sústava – moč, koža – pot, dýchacia sústava – CO2

Funkcia:

– vylučovanie (zvyšky vody, solí, odpadových látok)

– regulácia stálosti vnútorného prostredia

– endokrinná funkcia – produkujú a do krvi uvoľňujú renín – ovplyvňuje krvný tlak a erytropoetín – ovplyvňuje tvorbu krvi

(z wikipédie – udržiavanie stáleho osmotického tlaku

– tvorí, skladuje, vedie a odstraňuje moč z tela

– vytvára pot pomocou potných žliaz

– reguluje objem a chemické zloženie krvi

– filtruje a odstraňuje odpadové látky

– reguluje rovnováhu tekutín a elektrolytov

– pomáha udržiavať pH a stabilnú hladinu vápnika vo vnútornom prostredí

– vylučuje hormóny, ktoré regulujú tvorbu červených krviniek)

Stavba:

Oblička (ren) – je párový orgán fazuľovitého tvaru, hnedočervenej farby, uložený po stranách driekovej chrbtice, na zadnej stene brušnej dutiny, v tukovom obale

– má hmotnosť asi 150 g, je 12 cm dlhá, a 6 cm široká

– pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená

– povrch obličky je hladký, pokrýva ho pevné väzivové puzdro

– v strede vnútorného okraja obličky je zárez – brána obličky, v ktorom vstupujú a vystupujú cievy, nervy a vystupujú močové cesty

– skladá sa z dvoch vrstiev – na povrchu je svetlejšia kôra a vnútri tmavšia dreň v tvare pyramíd

– základná stavebná a funkčná jednotka je nefrón

– oblička obsahuje približne milión nefrónov

Nefrón

– skladá sa z obličkového telieska (Malpighiho teliesko) a z obličkových kanálikov

– obličkové telieska sú uložené v povrchovej časti kôry

– obličkové teliesko tvorí klbko krvných vlásočníc – glomerulus a puzdro klbka – Bowmanovo puzdro

– do glomerulu privádza krv prívodná tepnička a odvádza krv odvodná tepnička

– systém obličkových kanálikov začína od puzdra klbka a skladá sa z bližšieho stočeného kanálika – stočený kanálik I. rádu, Henleho slučky v tvare písmena U a vzdialenejšieho stočeného kanálika – stočený kanálik II. rádu, ktorý ústi do zberného kanálika – ten zbiera moč z viacerých nefrónov

– zberné kanáliky sa spájajú a ústia otvormi do obličkových kalichov – odtiaľ sa moč dostáva do obličkovej panvičky a močovodov, ktoré ústia do močového mechúra

Močové cesty:

Vývodné močové cesty tvoria: obličkové kalichy, obličková panvička, močovody, močový mechúr, močová rúra

– zberné kanáliky sa spájajú a ústia otvormi do obličkových kalichov – tie sa rozširujú do obličkovej panvičky – lievikovitá nádržka, ktorá sa smerom k stredu obličky zužuje a pokračuje ako trubicovitý močovod vystupujúci z obličky

– močovod (ureter) – párová svalová trubica dlhá 25 – 30 cm, zostupuje po zadnej strane brušnej dutiny a ústi do močového mechúra

– moč sa odvádza na základe peristaltiky hladkej svaloviny močovodu

– na močovode sú tri zúženiny, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy, lebo sa v nich môžu zadržať močové kamene

– močový mechúr (vesica urinaria) – dutý svalový, roztiahnuteľný orgán uložený v malej panve za lonovou sponou

– rezervoár moču

– jeho veľkosť závisí od pohlavia, individuálnej variability a najmä stupňa naplnenia

– fyziologický kapacita močového mechúra je 250-450 cm3

– moč odteká z močového mechúra močovou rúrou (urethra)

– močovou rúrou (urethra) – u muža je močová rúra (urethra masculina) dlhá 12

– 25 cm, po výstupe z dna močového mechúra prechádza cez predstojnicu a vstupuje do pohlavného údu, kde vyúsťuje na povrchu žaluďa, úsek močovej rúry od predstojnice je u mužov súčasne pohlavnou vývodnou cestou

– močová rúra ženy (urethra feminina) – odlišuje sa aj anatomicky aj funkčne, má asi 3 – 5 cm a zabezpečuje iba odvádzanie moču, ústi pred pošvou (asi 2 – 3 cm od dráždca), ženská močová rúra v dôsledku tvaru a malej dĺžky umožňuje pomerne ľahké a časté vnikanie infekcie do močového mechúra

– pohyb moču vývodnými močovými cestami zabezpečuje aktívna činnosť hladkej svaloviny obličkovej panvičky a močovodu

Význam obličky pre reguláciu telových tekutín:

– aby bol zachovaný primeraný objem telových tekutín, musí dochádzať k rovnomernému odstraňovaniu nadbytočnej vody z tela a naopak

– spätná rezorpcia vody a iných látok sa deje aktívnou činnosťou buniek v obličkových kanálikoch a je hormonálne aj nervovo kontrolovaná

– na tieto deje má najväčší vplyv hormón zadného laloka hypofýzy – adiuretín (antidiuretický hormó, nazývaný aj vazopresín) – reguluje spätnú rezorpciu vody v obličkových kanálikoch

– obličky sú jediným orgánom v tele, ktorý je schopný vylučovať premenlivé množstvo vody a súčasne i NaCl podľa potrieb organizmu