Význam, stavba a funkcia vylučovacej sústavy človeka

Význam, stavba a funkcia vylučovacej sústavy človeka

- funkciu vylučovania plní vylučovacia sústava – moč, koža – pot, dýchacia sústava – CO2

Funkcia: 

- vylučovanie (zvyšky vody, solí, odpadových látok)

- regulácia stálosti vnútorného prostredia

- endokrinná funkcia – produkujú a do krvi uvoľňujú renín – ovplyvňuje krvný tlak a erytropoetín – ovplyvňuje tvorbu krvi
 
(z wikipédie - udržiavanie stáleho osmotického tlaku

- tvorí, skladuje, vedie a odstraňuje moč z tela

- vytvára pot pomocou potných žliaz

- reguluje objem a chemické zloženie krvi

-  filtruje a odstraňuje odpadové látky

- reguluje rovnováhu tekutín a elektrolytov

-  pomáha udržiavať pH a stabilnú hladinu vápnika vo vnútornom prostredí

- vylučuje hormóny, ktoré regulujú tvorbu červených krviniek)

Stavba: 

Oblička (ren) – je párový orgán fazuľovitého tvaru, hnedočervenej farby, uložený po stranách driekovej chrbtice, na zadnej stene brušnej dutiny, v tukovom obale

- má hmotnosť asi 150 g, je 12 cm dlhá, a 6 cm široká

- pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená

- povrch obličky je hladký, pokrýva ho pevné väzivové puzdro

- v strede vnútorného okraja obličky je zárez – brána obličky, v ktorom vstupujú a vystupujú cievy, nervy a vystupujú močové cesty

- skladá sa z dvoch vrstiev – na povrchu je svetlejšia kôra a vnútri tmavšia dreň v tvare pyramíd

- základná stavebná a funkčná jednotka je nefrón

- oblička obsahuje približne milión nefrónov

Nefrón 

– skladá sa z obličkového telieska (Malpighiho teliesko) a z obličkových kanálikov

- obličkové telieska sú uložené v povrchovej časti kôry

- obličkové teliesko tvorí klbko krvných vlásočníc – glomerulus a puzdro klbka – Bowmanovo puzdro

- do glomerulu privádza krv prívodná tepnička a odvádza krv odvodná tepnička

- systém obličkových kanálikov  začína od puzdra klbka a skladá sa z bližšieho stočeného kanálika – stočený kanálik I. rádu, Henleho slučky v tvare písmena U a vzdialenejšieho stočeného kanálika – stočený kanálik II. rádu, ktorý ústi do zberného kanálika – ten zbiera moč z viacerých nefrónov

- zberné kanáliky sa spájajú a ústia otvormi do obličkových kalichov – odtiaľ sa moč dostáva do obličkovej panvičky a močovodov, ktoré ústia do močového mechúra

Močové cesty:

Vývodné močové cesty tvoria: obličkové kalichy, obličková panvička, močovody, močový mechúr, močová rúra

- zberné kanáliky sa spájajú a ústia otvormi do obličkových kalichov – tie sa rozširujú do obličkovej panvičky – lievikovitá nádržka, ktorá sa smerom k stredu obličky zužuje a pokračuje ako trubicovitý močovod vystupujúci z obličky

- močovod (ureter) – párová svalová trubica dlhá 25 – 30 cm, zostupuje po zadnej strane brušnej dutiny a ústi do močového mechúra

- moč sa odvádza na základe peristaltiky hladkej svaloviny močovodu

- na močovode sú tri zúženiny, ktoré môžu spôsobovať zdravotné problémy, lebo sa v nich môžu zadržať močové kamene

- močový mechúr (vesica urinaria) – dutý svalový, roztiahnuteľný orgán uložený v malej panve za lonovou sponou

- rezervoár moču

- jeho veľkosť závisí od pohlavia, individuálnej variability a najmä stupňa naplnenia

- fyziologický kapacita močového mechúra je 250-450 cm3

- moč odteká z močového mechúra močovou rúrou (urethra)

- močovou rúrou (urethra) – u muža je močová rúra (urethra masculina) dlhá 12

– 25 cm, po výstupe z dna močového mechúra prechádza cez predstojnicu a vstupuje do pohlavného údu, kde vyúsťuje na povrchu žaluďa, úsek močovej rúry od predstojnice je u mužov súčasne pohlavnou vývodnou cestou

- močová rúra ženy (urethra feminina) – odlišuje sa aj anatomicky aj funkčne, má asi 3 – 5 cm a zabezpečuje iba odvádzanie moču, ústi pred pošvou (asi 2 – 3 cm od dráždca), ženská močová rúra v dôsledku tvaru a malej dĺžky umožňuje pomerne ľahké a časté vnikanie infekcie do močového mechúra

- pohyb moču vývodnými močovými cestami zabezpečuje aktívna činnosť hladkej svaloviny obličkovej panvičky a močovodu

Význam obličky pre reguláciu telových tekutín:

- aby bol zachovaný primeraný objem telových tekutín, musí dochádzať k rovnomernému odstraňovaniu nadbytočnej vody z tela a naopak

- spätná rezorpcia vody a iných látok sa deje aktívnou činnosťou buniek v obličkových kanálikoch a je hormonálne aj nervovo kontrolovaná

- na tieto deje má najväčší vplyv hormón zadného laloka hypofýzy – adiuretín (antidiuretický hormó, nazývaný aj vazopresín) – reguluje spätnú rezorpciu vody v obličkových kanálikoch

- obličky sú jediným orgánom v tele, ktorý je schopný vylučovať premenlivé množstvo vody a súčasne i NaCl podľa potrieb organizmu