Výr skalný (Bubo)

Výr skalný (Bubo)

Systém:

• Ríša: Živočíchy
• Podríša: Mnohobunkovce
• Kmeň: Chordáty
• Podkmeň : Stavovce
• Nadtrieda : Čeľusťovce
• Trieda: Vtáky
• Podtrieda: Pravé vtáky 
• Nadrad: Letce
• Rad: sovy
• Čeľaď : Sovovité
• Druh: Výr skalný 

Stavba tela:

Je to najväčšia európska sova /Bubo Bubo – orlia sova. Dosahuje dĺžku tela 73 cm, rozpätie krídel 138 – 170 cm a maximálnu hmotnosť 3260 g. Telo sa skladá z hlavy, trupu a končatín. Predné končatiny sú premenené na krídla. Výr skalný sa vyznačuje veľkou hlavou, ostrým a zahnutým zobákom, okolo ktorého sú chumáčiky štetín, podobné citlivým štetinám u mačiek. Oči smerujú dopredu, ako ľudské.

Sú veľmi citlivé na svetlo, nemajú farebné videnie a majú malý zorný uhol. Tento hendikep si nahrádza výr veľkou otáčavosťou hlavy /270 stupňov/.Okrem výborného zraku má aj skvelý sluch. K tomu mu dopomáhajú štetiny z pierok na hlave.

Nohy má až po pazúry zarastené perím. Na nohách má 2 prsty vpredu a 2 vzadu. Keď potrebuje dokáže 1 zadný prst otočiť dopredu. Tento prst sa volá vratiprst. Telo má pokryté jemným, páperovitým perím, ktoré ho robí väčším a umožňuje mu ľahký a bezhlučný let.

Zafarbenie

Zafarbenie oboch pohlaví je škvrnité, čierno-hnedo-hrdzavo-žlté. Škvrnky vytvárajú na perí pozdĺžne pásiky. Na hrdle je svetlej farby, na hlave má čierne „ušká“ z peria. Krídla má na koncoch čierne. Farbu očí má pomarančovú, zobák čierny.

Spôsob života

Obýva skalné steny a kameňolomy, okolo ktorých sú lesy. Na korisť striehne na vyvýšenom mieste, alebo sliedi vo vzduchu. Cez deň odpočíva, lieta večer a v noci. Počas párenia sa samec po zotmení ozýva tlmeným zvukom hú, ktorý opakuje aj stokrát.

Potrava

Živý sa živočíšnou potravou, prevažne cicavcami, rybami, plazmi, hmyzom, ba prenasleduje aj iné vtáky. V jeho potrave prevládajú zajace, ježe, kačice a hraboše poľné. Pri love sa orientuje predovšetkým sluchom.

Schytí korisť ostrými pazúrmi a roztrhá ju zahnutým zobákom. Drobnú korisť prehltne v celosti a nestráviteľné zvyšky ako srsť, kosti, perie a pazúry vydávi vo vývratkoch. 

Hniezdenie

Hniezdi na skalách i v lesoch. Jeho hniezdom je len plytká jamka na zemi alebo na skalnom útese, obsadzuje však aj staré hniezda dravcov. Niekedy hniezdi aj v používaných lomoch. Rozmnožovanie je pohlavné. Vývin je priamy. Samica znáša 2 – 4 biele vajcia guľovitého tvaru priamo na zem. Sedí na nich 35 dní. Mláďatá v hniezde kŕmia rodičia 5 týždňov. Liahnu sa holé, slepé a hluché.

Výskyt

Žije v Európe, v Ázii a severnej Afrike. U nás je dosť vzácny, preto je zákonom chránený. Veľkosť populácie na Slovensku je 300 – 400 párov. Jeho výskyt na Slovensku zaznamenali v našich národných parkoch /Muránska Planina, Vysoké Tatry, Malá Fatra a iné/, ďalej Malých Karpatoch, Bielych Karpatoch a v Spišskom regióne v horskom masíve Branisko.

Význam

Má dôležitý význam pri udržiavaní biologickej rovnováhy. Obmedzuje možnosť premnoženia hlodavcov. Ich ochrana je preto dôležitá i pre poľnohospodárstvo. Zohráva dôležitú funkciu pri likvidácií chorých a uhynutých zvierat. Je súčasťou potravných reťazcov a šíriteľom semien.