Gliové a ependýmové bunky
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 5 130
Uložení: 553
Gliové a ependýmové bunky
Gliové bunky, neuroglie možno rozdeliť na tri základné skupiny: Astroglie (makroglie) sú tvorené veľkými bunkami s dlhými, hviezdicovými výbežkami. Podľa hrúbky výbežku môžeme rozlišovať astrogliu plazmatickú, s hrubými výbežkami, a astrogliu vláknitu, s tenkými výbežkami. Vláknitá (fibrósná) astroglia sa nachádza v bielej hmote, plazmatická astroglia sa nachádza v sivej hmote.
Väčšina astrogliových výbežkov končí na kapilárách perivaskulárnou nôžkou a podobnými rozšírenými na tele väčšiny neurónov. Výbežky astroglie obalujú aj terminálnu čast axónov a synpasií. Iné výbežky sa prikládajú rozšírenou nôžkou k pia mater a tvoria tak pod ňou gliovú membrana limitans externa. Podobná membrana limitans interna je vytvorená pod povrchovou ependýmovou výstelkou dutín centrálnej nervovej sústavy. Astroglie majú funkcie výživné a oporné. Pri poškodení CNS hypertrufujú astrocyty v tesnom okolí poškodenia. Objavuje sa aj mitotické delenie. Výsledný stav je označovaný ako gliosa.
Oligodendroglie sú tvorené malými bunkami s malým počtom tenkých výbežkov. Každá bunka tvorí myelinovú pošvu na susedených axónoch. Túto funkciu oligodendroglie preberajú v periferií Schwannové bunky, ktoré tvoria obaly periférnych nervov.
Mikroglie tvoria len 5 percent gliovej populácie. Vyskytujú sa hlavne vo forme tz. kľudných mikroglií (resting microglial cells) v sivej a bielej hmote. Veľká časť reaktívnych mikroglií pochádza taktiež z monocytov, ktoré do miesta zápalu vycestujú z ciev. Hlavná funkcia reaktívnych mikroglií je fagocytóza produktov.
Ependýmové bunky bývajú porovnávané k bunkám gliovým, ale podobajú sa skôr jednovrstvovému kubickému až cylindrickému epitelu, ktorý pokrýva vnútorný povrch dutín CNS. Najčastejšie z nich, ependymocyty, ležia na gliovej membrana limitans interna. Na svojom dutinovom povrchu majú cilie a mikrovilie. Majú za úlohu kontakt s nervovým tkanivom a dutinovou tekutinou.
Tanycty sa líšia od ependymocytov hlavne tým, že majú dlhý bazálny výbežok končiaci až v pia mater CNS alebo na cievách. Väčšina tanycytov leží v mozgovej komore. Choroidálné epitheliálné bunky pokrývajú povrch plexus choroidei. Sú metabolicky aktívne v kontrole chemického zloženia komorovej tekutiny, vznikajúc v plexus choroideus.
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Štruktúra bunky a všeobecké vlastnosti živých sústav | Maturita | 558 slov |
|
|
Život bunky | Ostatné | 171 slov |
|
|
Všeobecná štruktúra bunky | Referát | 1 626 slov |
|
|
Všeobecná štruktúra bunky | Referát | 2 831 slov |
|
|
Biológia bunky | Maturita | 1 450 slov |
|
|
Chemické zloženie bunky + vlastnosti | Referát | 376 slov |
|
|
Biológia bunky a všeobecné vlastnosti živých sústav | Maturita | 4 525 slov |
|
|
Život bunky | Učebné poznámky | 185 slov |
|
|
Rozmnožovanie bunky | Referát | 726 slov |
|
|
Štruktúra bunky | Referát | 505 slov |
|
|
Biológia bunky – príjem a výdaj látok bunkou | Učebné poznámky | 419 slov |
|
|
3. Všeobecná štruktúra bunky | Maturita | 277 slov |
|
|
Ako fungujú bunky | Referát | 306 slov |
|
|
Správanie rastlinnej a živočíšnej bunky | Učebné poznámky | 111 slov |
|
|
Biológia bunky | Učebné poznámky | 1 523 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#gliove