Choroby a škodcovia jahôd

Z fyziologických porúch sa na jahodách najčastejšie stretávame s chlorózou z nedostatku prijateľného železa. Príjem železa ovplyvňuje hlavne prebytok vápnika v pôde, ale chloróza môže vzniknúť aj v ťažkej, premokrenej, málo vzdušnej pôde. Presná príčina chlorózy sa dá zistiť iba rozborom pôdy. V prípade, že je v pôde veľa vápnika, musíme dodať železo v tzv. chelátovej väzbe. V tejto forme sa železo nachádza v prípravkoch Chlorofen, Fytovit, alebo Ferovit. Z uvedených prípravkov je na použitie do jahôd najvhodnejší Chlorofen, ktorý sa aplikuje do pôdy medziriadkovou zálievkou na začiatku vegetačného obdobia. K jednej rastline dávame 4 až 8 g prípravku rozpusteného v 5 I vody. Druhou možnosťou je urobiť okolo rastlín misy, naliať roztok a po jeho vsiaknutí misu zahrnúť. Ak je pôda ťažká a premokrená, treba ju častejšie kypriť a vylepšiť rašelinou, alebo kompostom.

Hnilobu plodov jahôd (botrytídu) spôsobuje plesnivka sivá, ktorej konídiové štádium je známe pod menom Botrytis cinerea. Postihnuté plody bývajú pokryté hustým, sivým, prášivým povlakom huby. Plesnivka sivá škodí hlavne v daždivých rokoch a v takých porastoch, ktoré sa výdatne zavlažujú hlavne postrekom, alebo sú vysadené v tieni. Na botrytídu sú jednotlivé kultivary jahôd rôzne citlivé. Medzi veľmi náchylné patrí napr. obľúbená Senga Sengana.

Základ boja proti botrytíde jahôd tvoria agrotechnické opatrenia (slnečné a vzdušné pestovateľské plochy, redší spon, harmonická výživa, závlaha podmokom), ktorými sa snažíme vytvoriť pre jahody optimálne a pre pôvodcu hniloby nepriaznivé podmienky. Okrem toho možno jahody proti botrytíde ošetriť aj prípravkami Ronilan 50 WP, Euparen, alebo Rovral 50 WP. Prvý postrek sa vykoná, keď kvitne 2 až 5 % rastlín, druhý o týždeň neskôr.

Na listoch jahôd sa vyskytujú dva typy škvŕn: biele s tmavohnedým lemovaním, alebo menej výrazne ohraničené fialové škvrny. Bielu škvrnitosť spôsobuje huba Mycosphaerella fragariae, fialovú škvrnitosť huba Diplocarpon earliana. Obidve huby sa šíria hlavne vo vlhkých rokoch a v hustých a zavlažovaných porastoch, nespôsobujú však vážnejšie škody. Preto sa ani s chemickou ochranou proti nim nepočíta. Stačí dodržať bežné agrotechnické zásady, ktoré sme uviedli pri botrytíde jahôd.

Najčastejším škodcom jahôd je kvetovka jahodová (Anthonomus rubi), ktorú starší záhradkári poznajú pod názvom kvetopas jahodový. Kvetovka jahodová nalietava do porastov jahôd ešte pred ich kvitnutím a ožiera listy. Po tomto úživnom žere sa chrobáky pária a samičky začínajú klásť vajíčka jednotlivo do kvetných pukov. Po naložení vajíčka nahryznú stopku kvetu, ktorý zvädne a neskôr odpadne. Z vajíčka sa medzitým vyliahne larva, ktorá sa živí odumierajúcimi zvyškami kvetov. Asi o 4 až 6 týždňov sa liahnu chrobáky, ktoré zaliezajú do rôznych úkrytov, kde prezimujú. Silnejší výskyt kvetovky jahodovej pozorujeme v porastoch jahôd vysadených v blízkosti lesov a parkov, kde chrobáky majú väčšie možnosti prezimovania. Preto aj chemický boj vykonávame iba v silnejšie ohrozených porastoch. Na postreky, ktoré sa vykonávajú pred kvitnutím jahôd sa môže použiť Actellic 50 EC, alebo Decis 2,5 EC.

Zákerným a pomerne nenápadným škodcom jahôd je roztočík jahodoyý (Tarsonemus fragariae). Nenápadný je hlavne pre svoju nepatrnú veľkosť (meria iba 0,1 až 0,2 mm), ako i pre skrytý spôsob života, pretože žije medzi srdiečkovými listami, ktoré poškodzuje cicaním. Poškodené rastliny zaostávajú v raste, srdiečkové listy sú nahlučené a pripomínajú hlávky šalátu. Roztočík jahodový prezimuje medzi srdiečkovými listami v štádiu dospelých samičiek. Ochrana proti roztočíkovi jahodovému spočíva v používaní nenapadnutej sadby a v prípade podozrenia na výskyt škodcu vo vykonávaní postrekov buď na jar ešte pred vytvorením kvetných pukov, alebo v lete po zbere plodov. Na postreky možno použiť Metation E 50 (0,4%), Basudin 60 EC (0,15 %), alebo Diazinon 60 EC (0,15 %). Pri postreku, ktorý má byť výdatný sa snažíme zasiahnuť predovšetkým srdiečkové listy jahôd.

Málo známym škodcom jahôd je nosánik vajcovitý (Otiorrhynchus ovatus). Je to čiernohnedý, 4 až 5 mm chrobák, ktorý sa liahne spravidla v júni. Po krátkom úživnom žere začínajú samičky klásť vajíčka k rastlinám na pôdu. Vyliahnuté larvy zaliezajú do pôdy, spočiatku sa živia organickými látkami, ale neskôr ohryzujú korienky jahôd.

Napadnuté rastliny v letných mesiacoch náhle zvädnú a odumierajú. Približne do polovice júna ešte môžeme pod poškodenými rastlinami nájsť aj larvy, alebo kukly škodcu. Larvy sú krémovobiele, beznohé a ohnuté. Kukly sú tiež krémovobiele a sú na nich viditeľné základy končatín, tykadiel i krídel budúceho chrobáka.

Boj proti nosánikovi vajcovitému zatiaľ nie je vyriešený, preto ani Metodická príručka ochrany rastlín neuvádza žiadne prípravky, ktoré by sa mohli proti nemu použiť.