Pestovanie malín

Prírodné vedy » Biológia

Autor: mirka2
Typ práce: Referát
Dátum: 08.10.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 884 slov
Počet zobrazení: 2 617
Tlačení: 211
Uložení: 215
Pestovanie malín

Plody malín sú veľmi kvalitné ovocie, v čerstvom stave na priamy konzum a tiež ako vhodná surovina na výrobu sirupov, štiav, kompótov a džemov.

Maliny v našich podmienkach môžeme pestovať prakticky všade, darí sa im v nižších i vyšších polohách. Väčšie nároky majú však na pôdu a stanovište. Vyžadujú pôdu hlbšiu, dobre zásobenú živinami a humusom, dostatočne vlhkú, so slabo kyslou reakciou. Na takejto pôde výhonky dobre vyzrievajú, nezamŕzajú a rastliny prinášajú bohatú úrodu veľkých, aromatických plodov. Nevhodné pre pestovanie sú plytké, na živiny chudobné, štrkovité pôdy.

Malina je poloker, ktorý vytvára 1,5 až 2,5m vysoké výhonky, zväčša ostnaté. Výhonky v jeseni drevnatejú, na druhý rok kvitnú a rodia na bočných konárikoch. Po vyrodení odumierajú. Niektoré kultivary kvitnú aj v druhej polovici leta na jednoročných výhonkoch a prinášajú plody na jeseň. Takýmto kultivarom hovoríme remontantné - dvakrát rodiace, ku ktorým z nášho poboleného sortimentu patrí Lloyd George.

Koreňová sústava malín sa rozprestiera vo vrchnej časti pôdy. Najviac koreňov sa nachádza v hĺbke do 200 mm, preto pre výsadbu stačí príprava pôdy podobná, ako pri ostatných záhradných plodinách. Maliny majú značné nároky na živiny. Na plochu 10 m2 vyžadujú 0,1 až 0,14 kg N, 0,12 až 0,15 P2P5 a 0,10 až 0,13 kg K2O. Tieto priemyselné hnojivá dopĺňame pred výsadbou maštaľným hnojom a rašelinou. V záhradkách najčastejšie vysádzame maliny pri ohradách, alebo nimi ako živým plotom oddeliť okrasnú časť záhrady od úžitkovej. Vysádzame len zdravé, jednoročné rastliny z koreňových odnoží, najčastejšie ns jeseň. Najvhodnejší spon je 2 x 0,6 až 0,8 m. Korene sadencov nesmú zaschnúť, takže ich vysádzame čo najskôr po získaní sadbového materiálu. Po výsadbe ich dobre polejeme, prihrnieme pôdou a nadzemnú časť skrátime o dve tretiny dĺžky výhonku. V ťažších pôdach je lepšie na prihrnutie použiť rašelinu, alebo kompostovú zeminu. Postupným odnožovaním sa v ďalších rokoch vytvorí súvislý pás v radoch, široký medzi pôvodne vysadenými rastlinami 0,4 až 0,5 m. Záhradkári sa mnohokrát obávajú zarastania záhrady odnožami, ktoré vyrastajú z púčikov na koreňoch. Súčasné kultivary tvoria menej odnoží a ich nežiadúcemu rozrastaniu môžeme zabrániť zapustením vhodnej zábrany zvislo do pôdy.

Väčšina kultivarov malín má mierne rozložitý trs, preto je účelné v záhradke vybudovať opornú konštrukciu. Vedenie na drôtenke zabráni políhaniu výhonkov do medziradia a tak chráni plody pred znečistením, uľahčuje zber i medziriadkovú kultiváciu. Pri pásovej výsadbe používame väčšinou jednoduchú drôtenku s dvoma súbežnými drôtmi, vedenými vo výške 0,9 alebo 1,2 m od zeme. Ošetrovanie v ďalších rokoch po výsadbe spočíva v odstránení odrodeného dreva hneď po zbere, najneskôr v predjarnom období a prebytočných, slabších výhonkov. Výhonky režeme tesne pri zemi a ponechané skrátime vo výške maximálne 1,5 m. Slabo rastúce a poškodené mrazom i nižšie. Každoročne dopĺňame živiny v pôde okolo rastlín priemyselnými hnojivami na jar pred pučaním a na jeseň po zbere úrody. Najvhodnejšie sú NPK a Cererit. Každý tretí rok prihnojujeme organickými hnojivami, predovšetkým na pôdach s nízkym obsahom humusu, pretože životnosť porastu malín na jednom mieste je 8 až 12 rokov. Hnojivá zapracujeme plytko do pôdy tak, aby sme nepoškodili korene. Ďalšie ošetrovanie spočíva v udržiavaní bezburinného stavu plytkou okopávkou a predovšetkým v zabránení rastu trvácich burín.

Chemická ochrana proti škodlivým činiteľom nie je náročná. V prípade výskytu vošiek striekame vhodnými prostriedkami (Metation, Pirimor). Vošky prenášajú vírusové choroby, ktoré nemôžeme likvidovať chemickými prostriedkami. Pretože vírusové a mykoplazmatické choroby spôsobujú na porastoch deformáciu plodov, rast veľmi krátkych a tenkých výhonkov a v ďalších rokoch až neplodnosť, je veľmi dôležité použiť na výsadbu zdravé sadence, pochádzajúce z udržovacieho šľachtenia. V súčasnom povolenom sortimente v skupine tržných odrôd je zaradený starší anglický remontantný kultivar ,Lloyd George', ktorý má veľké, tupo kužeľovité plody, pravidelného tvaru. Dužina plodov je šťavnatá, tmavočervená. Po chuťovej stránke je veľmi dobre hodnotený. Prvá úroda dozrieva v júli a druhá v stredných polohách obyčajne v prvom augustovom týždni. Vo vyšších polohách však druhá úroda v nepriaznivých rokoch väčšinou nedozrieva. Plody môžeme všestranne upotrebiť. V jarnom období vyžaduje skrátenie vrchnej časti výhonkov, na ktorej boli plody.

,Rubín' patrí u nás medzi najpestovanejšie kultivary malín. Trsy sa vyznačujú bujným, vzpriameným rastom. Plody sú veľké, pravidelného tvaru, kompaktné, s výbornou chuťou a arómou, ktorá je typicky malinová. Za teplého a suchého počasia dochádza k prezrievaniu plodov, preto musíme plody častejšie oberať. Najlepšie sa mu darí v stredných a nižších polohách na hlinitých pôdach dobre zásobených humusom. Vyniká vysokými úrodami, najmä v prvých rokoch po výsadbe, pretože dobre odnožuje a rýchlo zahusťuje riadky. Plody sú vhodné na spracovanie a majú dobrú výťažnosť šťavy pri lisovaní.

,Zevali' je švajčiarsky kultivar, ktorý má stredný vzrast. Je citlivý na prísušok a mrazové poškodenie v dreve. Vyžaduje teplejšie, chránené polohy a pôdy s dostatkom živín a vlahy v priebehu celého vegetačného obdobia. Plody sú veľké až stredne veľké, veľkosťou a tvarom vyrovnané, tmavočervené. Dužina je sýtočervená, pevná, kôstkovice súdržné. Šťava je sýtočervená s výraznou vôňou, výťažnosť šťavy je vysoká. Plody netrpia plesňou sivou, neprezrievajú a neopadávajú.

,Granát' je československý kultivar povolený v roku 1982. Vyšľachtili ho v ŠVS Bojnice. Rastliny rastú vzpriamene, majú stredne hustý habitus s dlhými výhonkami, ktoré takmer netvoria postranný obrast. Plody sú veľké, prevažne guľatého tvaru, sýtočervené, sladké, aromatickej chutí. Patrí do skupiny stredne skoro dozrievajúcich kultivarov, dozrieva súčasne s kultivarom ,Rubín'. Do skupiny ostatných odrôd je zaradený kanadský kultivar ,Gatineau', ktorý má stredný vzrast a silne odnožuje. Plody sú stredne veľké, guľaté, menej pravidelného tvaru, sýtočervené.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#odrodenosť #jednoročné rastliny #Metation


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.014 s.
Zavrieť reklamu