Dusíkaté deriváty
Dusíkaté deriváty uhľovodíkov
Dusíkaté deriváty patria medzi organické zlúčeniny, ktoré obsahujú vo svojej
molekule väzbu C–N. Základné dve skupiny sú nitrozlúčeniny a amíny. Obe skupiny majú
rôzne vlastnosti, použitie aj reakcie, čo ich robí významnými pre chémiu, biológiu aj
priemysel.
Nitrozlúčeniny
Charakteristika
Nitrozlúčeniny sú deriváty uhľovodíkov, v ktorých je na
uhlík naviazaná nitroskupina –NO₂.
Podľa grafického znázornenia (pozri strana 1 PDF) má nitroskupina
rezonančnú štruktúru, kde oba atómy kyslíka nesú záporný náboj rovnomerne. V dôsledku toho sú väzby N–O
rovnocenné a skupina leží v jednej rovine.
Nitroskupina má:
- silný –I efekt (elektrónakceptorový
účinok)
- silný –M efekt
→ nitrozlúčeniny sú polárne a veľmi
reaktívne.
Rozdelenie
Podľa typu uhlíkového skeletu rozlišujeme:
- alifatické
nitrozlúčeniny (napr. nitrometán)
- aromatické nitrozlúčeniny (napr. nitrobenzén)
Fyzikálne
vlastnosti
- často kvapaliny (nitrometán, nitrobenzén)
- niektoré sú pevné
(TNT)
- nerozpustné vo vode
- viacero z nich je jedovatých
- majú typickú
arómu (napr. vôňa horkých mandlí)
Chemické vlastnosti
Nitroskupina výrazne ovplyvňuje reaktivitu
molekuly.
U aromatických nitroderivátov:
- znižuje elektrónovú hustotu v benzéne → dezaktivuje jadro
- pri
elektrofilnej substitúcii spôsobuje meta-orientáciu
(znázornené na diagrame na str. 1 PDF).
Redukcia
nitrozlúčenín
Produkty redukcie závisia od prostredia:
- kyslé prostredie → vznikajú
amíny
- neutrálne prostredie (NH₄Cl) → hydroxylamín
- zásadité
prostredie → hydrazobenzén
Na str. 2 PDF je prehľad rôznych produktov podľa pH.
Významné
nitrozlúčeniny a ich použitie
Nitrobenzén
- jedovatá kvapalina žltej farby
- vonia po horkých
mandliach
- používa sa na výrobu anilínu
2,4,6-trinitrotoluén (TNT)
- pevná,
žltá, silne výbušná látka
- priemyselná a vojenská trhavina
2,4,6-trinitrofenol (kyselina
pikrová)
- využitie: farbivá, výbušniny, liečivá
Trinitroglycerín
Prírodné nitrozlúčeniny
(viď strana 2)
Nachádzajú sa napr. v rastlinách čeľade bôbovité,
môžu mať obrannú a toxickú funkciu.
Amíny
Charakteristika
Amíny sú odvodené od amoniaku
(NH₃) nahradením jedného až troch atómov vodíka uhlíkovými zvyškami (alkyl/aryl).
Delíme ich
na:
- primárne (R–NH₂)
- sekundárne (R₂–NH)
- terciárne
(R₃–N)
- kvartérne amóniové soli (R₄N⁺X⁻)
Príklady sú uvedené na str. 3 PDF –
metylamín, dimetylamín, anilín.
Fyzikálne vlastnosti
- najnižšie amíny → plynné látky, silný
zápach
- stredné → kvapaliny
- vyššie → pevné látky
Nižšie amíny sa
ľahko rozpúšťajú vo vode vďaka vodíkovým väzbám.
Chemické vlastnosti
Zásaditosť amínov
Za
zásaditosť je zodpovedný voľný elektrónový pár na atóme N.
- U alifatických amínov rastie zásaditosť pri
prechode od primárnych k sekundárnym.
- Sekundárne amíny sú najsilnejšie zásady.
- Terciárne
amíny sú o niečo slabšie pre sterické prekážky.
- Aromatické amíny sú slabšie zásady než alifatické,
pretože elektrónový pár sa zapája do konjugácie s benzénovým jadrom.
Reakcie amínov
- reakcie s kyselinami →
amóniové soli
- reakcie s elektrofilmi → amóniové soli (možnosť pripraviť vyššie
amíny)
Diazotácia
(viď schémy na str. 4 a 5 PDF)
Kyselina dusitá reaguje s amínmi a podľa typu amínu
vznikajú:
- primárne amíny → diazóniové soli
- sekundárne amíny →
N-nitrozamíny
- terciárne amíny → N-nitrozamóniové soli
N-nitrozamíny sú významné pre toxikologické
štúdie, keďže mnohé sú karcinogénne.
Kopulácia
Diazóniové soli reagujú s aromátmi s +M efektom →
vznikajú azofarbivá
(napr. metyloranž – strana 5 PDF).
Prírodné a významné
amíny
(rozšírený prehľad zo strany 6 PDF)
Primárne
amíny
- dopamín
- serotonín
- meskalín
- muscimol
- amfetamín
Terciárne
amíny
Kvartérne amóniové soli
- acetylcholín (prenos nervového
vzruchu)
Dôležití zástupcovia
Metylamín – vzniká pri rozklade bielkovín, zodpovedný za zápach
rýb.
Hexametylendiamín – surovina na výrobu syntetických vlákien.
Anilín – významný pre
výrobu liečiv a farbív.
Viď. dokument nižšie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta