Je to premena kvapalného skupenstva látky na pevné. Ak kvapalnú látku ochladzujeme, pri určitej teplote majú častice už veľmi málo energie a tak sú veľmi blízko seba, sú pomalé a začnú sa vytvárať väzby medzi časticami, látka sa mení na pevnú – tuhne.
Teplota, pri ktorej látka tuhne sa nazýva teplota tuhnutia alebo bod tuhnutia.
1. fáza: Kvapalnú látku ochladzujeme na teplotu tuhnutia.
2. fáza: Látka má teplotu tuhnutia.
Látku, ktorá tuhne, naďalej ochladzujeme. Látka sa postupne mení z
kvapalnej na pevnú. POČAS TUHNUTIA SA TEPLOTA LÁTKY NEMENÍ !!!
3. fáza: Ak stuhnutú látku ďalej ochladzujeme, bude sa jej teplota znižovať.
Pre danú kryštalickú látku je teplota topenia a tuhnutia rovnaká!
Väčšina kvapalín po stuhnutí svoj objem zmenší a svoju hustotu zväčší.
Voda nie!!!
Ľad má väčší objem ako voda , z ktorej vznikol.
Ľad má menšiu hustotu ako voda, na vode pláva.
Dôsledky: – zvetrávanie, možný život v zamrznutom jazere
Druhou „nenormálnosťou“ vody je, že v kvapalnom skupenstve má najväčšiu hustotu pri teplote +4°C (a nie pri teplote tuhnutia).
Nakresliť obrázok z učebnice s.45/obr. 35