Prvky p1, p2, p3
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 1 775
Uložení: 214
Prvky p1, p2, p3
p1
Prvky p1 sú umiestnene v 3.A skupine. Sú to prvky: Bor, Hliník, Gálium, Indium, Tálium. Majú tri valenčné elektróny ns2 a np1. Bor je nekovzvyšok sú kovy. S narastajúcim protónovým číslom sa mení zvyšuje kovový charakter.
Bór
Je to tmavá leskla chemicky nereaktívna latka, ktorá vytvára kovalentne väzby. Môže byt troj alebo stvor väzbový.
Zlúčeniny boru
Boridy– bor s kovom, vodivé, tvrdé výroba brúsnych materiálov
Borany– bor s vodíkom, samozápalné a veľmi reaktívne
Boritany – bezfarebne kryštáliky ktoré sa menia na prach, sú podobne kremičitanom vo vode sú rozpustne boritany alkalických kovov
Oxidy – oxid bority – bezfarebná sklovitá latka, vzniká horením boru a s vodou tvorí kyselinu boritu
Hliník
Je to striebrolesklý kov s malou hustotou, odolný proti korózii a vodič. Odolnosť je vďaka vytvorenej tenkej vrstvy oxidu a hydroxidu na povrchu. Hliník ma veľké využitie v živote, kvôli jeho odolnosti. Rôzne materiály, hrnce, kolesa...
Zlúčeniny hliníka
Hliník sa viaže kovalentnou väzbou a tvorenie katiónu Al3+ je preň energeticky nevýhodné.
Halogenidy hlinité – hliník plus halogén
Keramicky priemysel– hlavnou zložkou je kaolín, obsahujú hlinitokremičitany predovšetkým ílový minerál kaolinit. Výrobku sa potom v peciach vypaľujú a vzniká porcelán. Potom sa nanesie glazúra. Z ílov sa vyrábajú menej kvalitne veci.
P2
Prvky p2sú umiestnene v 4A skupine v PSP. Sú to prvky: Uhlík, Kremík, Germánium, Cín a Olovo.
Všetky sú v pevnom skupenstve. Ich valenčná vrstva je ns2 np2. Tvoria kovalentne väzby, sú 2 – 4 väzbové. Stálosť prvkov klesá Gb-Sn-Pb.
Uhlík – Základný biogénny prvok, v organike veľmi využívaný. Tento prvok ako jediný sa nachádza v prírodných zdrojoch v dvoch alotropickych podobáchgrafitu a diamantu. Diamant je najpevnejšou prírodnou latkou, je to kryštál a nevedie elektricky prúd. Reaguje pri vysokých teplotách a ma využitie v klenotníctve a na opracovávanie. Grafit ma zase slabé väzby a preto je elektrovodičom. Používa sa ako mazadlo ložísk v lekárstve pri tráviacich problémoch ako živočíšne uhlie. Uhlík v anorganickej chémii sa vyskytuje v zlúčeninách: minerály kalcit, magnezit a dolomit. V plynných zlúčeninách sa nachádza v CO2.
Bezkyslikate zlúčeniny uhlíka
Väčšina zlúčenín uhlíka sú uhľovodíky a deriváty uhľovodíkov.
Karbidy – uhlík sa zlučuje s prvkami s malou elektronegativitou (kovy, bor, kremík).
Sírouhlík CS2 – nepolárne rozpúšťadlo
Halogenidy uhlíka– to vzniká pri reakcii uhlíka s halogénom – CCl4 tetrachlorid uhličitý
Kyanidy– veľmi jedovaté, sú to zlúčeniny uhlíka s dusíkom. CN- sa môže zúčastniť na tvorbe komplexov.
Kyslíkaté zlúčeniny uhlíka
Medzi najzákladnejšie zlúčeniny patri oxid uhličitý CO2, oxid uhoľnatý CO, kyselina uhličitá H2CO3
- Oxid uhoľnatý ma redukčné účinky napríklad pri výrobe železa. Ma silne redukčné účinky. Vzniká spaľovaním uhlíka za nedostatočného prístupu vzduchu. Je to veľmi jedovatý plyn ktorý sa používa na vykurovanie a viaže sa na krvne farbivo hemoglobín a zabraňuje O2 tam byt.
- Oxid uhličitý vzniká dokonalým spaľovaním uhlíka. Je vo výfukových plynoch. Ma slabé oxidačné účinky. Keď reaguje CO2 s vodou vzniká slabunká kyselina uhličitá H2CO3. Od kyseliny uhličitej sa odvodzujú dve typy soli: hydrogenuhličitany- rozpustne vo vode a uhličitany- nerozpustne vo vode.
Kremík – je to najrozšírenejší prvok v prírode hneď po kyslíku. Spolu s kyslíkom a hliníkom tvoria povrch zemskej kôry. Je podobný diamantu ale je tmava a krehká syntetická latka. Väzby sú na rozdiel od uhlíka slabšie.
Bezkyslikate zlúčeniny kremika
Silany– kremík ich tvorí spolu s vodíkom
Halogenidy kremičité – SiX4.
Silicidy– kremík ich tvorí spolu s kovmi.
Kyslikate zlúčeniny kremíka
Kremík s kyslíkom tvoria veľmi silne väzby. Základňou jednotkou sú kremiko kyslíkové štvorsteny tetraedre. Kremík je v strede obklopený kyslíkmi.
Oxid kremičitý SiO2- je to pevná a veľmi ťažko taviteľná zlúčeninas polymérnou štruktúrou. Ma tri základne modifikácie kremeň, tridymit, kristobalit. Je to najstálejšia zlúčenina a v prírode sa nachádza vo forme kremeňa. Bezfarebný kremeň je krištáľ. Ametyst je fialový, zahneda je hnedý a citrín je žltý.
P3
Prvky p3 sú prvky V.A skupiny znamená to že majú na valenčnej vrstve 5 elektrónov. Všeobecná konfigurácia je ns2np3. Patria tam prvky: Dusík, Fosfor, Arzén, Antimón a Bizmut. Tie prvky sú pevne latky za normálnych podmienok okrem Dusíka.
V zluceninach tvoria vacsinou tri kovalentne vazby a potom maju oxidacne cislo –III
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Prvky p2 – prvky IV | Referát | 398 slov |
|
|
Všeobecná charakteristika p1 prvkov | Ostatné | 6 292 slov |
Vypracované maturitné otázky z chémie
| Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
|---|---|---|
|
|
Látky a sústava látok | 276 slov |
|
|
Zloženie a štruktúra atómu | 599 slov |
|
|
Periodická sústava prvkov | 251 slov |
|
|
Chemická väzba | 341 slov |
|
|
Roztoky | 244 slov |
|
|
Chemické reakcie a ich význam | 135 slov |
|
|
Termochémia a termodynamika | 138 slov |
|
|
Chemická kinetika a rovnováhy | 345 slov |
|
|
Oxidácia a redukcia | 143 slov |
|
|
Kyseliny a zásady | 138 slov |
|
|
Prvky p1, p2, p3 | 654 slov |
|
|
Charakteristika a rozdelenie organických zlúčenín | 559 slov |
|
|
Typy reakcii uhľovodíkov a derivátov uhľovodíkov | 114 slov |
|
|
Alkány a Arény | 421 slov |
|
|
Alkény, alkíny a alkadiény | 198 slov |
|
|
Dusíkaté deriváty uhľovodíkov | 158 slov |
|
|
Halogénderiváty uhľovodíkov | 177 slov |
|
|
Hydroxyderiváty uhľovodíkov a étery | 250 slov |
|
|
Karbonylové deriváty | 84 slov |