Bór a zlúčeniny

Prírodné vedy » Chémia

Autor: lele007
Typ práce: Referát
Dátum: 16.01.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 970 slov
Počet zobrazení: 8 384
Tlačení: 660
Uložení: 735
Bór sa nachádza v periodickej sústave chemických prvkov v 3.A skupine a v 2. perióde. Má protónové číslo 5, jeho elektrónová konfigurácia je1s²2s²2p¹. Patrí medzi polokovové prvky s vysokým bodom topenia aj varu .Jeho teplota topenia je 2027 ºC a teplota varu 3927 ºC. Na rozdiel od ostatných prvkov 3.A skupiny má nekovový charakter. Svojimi chemickými vlastnosťami sa podobá kremíku.V zlúčeninách sa vyskytuje prevažne ako trojmocný prvok, a to vo forme kyseliny boritej H B O a jej solí. Nie je rozpustný vo vode, nie je jedovatý a je to dôležitý stopový prvok pre niektoré rastliny. Vo vode sú rozpustné len boritany alkalických kovov.

Kovové boritany, ktoré sú nerozpustné vo vode sa z pravidla rozpúšťajú v zriedených minerálnych kyselinách. Behom rozkladu sa však musí zmes zohrievať pod spätným chladičom, aby kyselina boritá netiekla s vodnou parou. Zliatiny bóru sa rozpúšťajú v minerálnych kyselinách za prítomnosti peroxidu vodíka. Zo všetkých stopových prvkov má najväčší vplyv na kvalitu a výšku dosahovaných úrod. Bór ovplyvňuje aktivitu meristémových pletív. Je dokázané , že pri absencií bóru rastliny neprijímajú z pôdy potrebné množstvá vápnika, ako i ďalšie katióny. Bór výrazne zvyšuje odolnosť rastlín voči suchu. Nedostatok bóru sa zvyšuje najmä v suchých podmienkach, kedy je narušená pohyblivosť bóru v pôde. Potreba bóru sa zvyšuje tiež pri nízkom obsahu fosforu a vysokom obsahu dusičnanov v pôde. Priamo vplýva na syntézu cukrov, ovplyvňuje metabolizmus nukleových kyselín, biosyntézu, uhlohydrátov, proces fotosyntézy, metabolizmus tvorby bielkovýn a má tiež významné postavenie pri stabilizácií bunečných membrán.

Nečistý bór prvykrát objavil a pripravil roku 1808 francúzsky chemik Gay Lussac zohrievaním kyseliny boritej draslíkom. Až v roku 1824 ho Jakob Berzélius označil za samotný prvok.

Najväčšie svetové náleziská surovín s obsahom bóru sú v USA, Peru, Tibete a Turecku. Technicky dôležitými ložiskami bóru sú ložiská kernitu v Kalifornií a boracitu a iných nerastov obsahujúcich bór na stassfurtských soľných ložiskách. Nachádza sa aj v kremičitane turmalíne a v hornine datoline v Barrandiene a neďaleko Berouna v Čechách. Kyselina bóritá sa vylučovala v oblasti vulkanickej činnosti a zo sopečných pár fumazol pri talianských mestách Sasso ako nerast sassolin a pri meste Lardeleso ako larderit v tvare perleťovo lesklých šupiniek. Zlúčeniny bóru sa v malom množstve vyskytujú aj v morskej vode (v koncentrácií približne 5 mg/l) a v niektorých minerálny ch prameňoch.

Bór sa vyskytuje v dvoch modifikáciách, a to ako amorfný (hnedý amorfný prášok) a ako kovový(kryštáliky kovového lesku), ktorý dosahuje tvrdosť 9,3 na Mahrsovej stupnici tvrdosti. Elementárny bór sa v praxi používa len minimálne, pretože príprava skutočne vysoko čistého bóru je náročná a zložitá procedúra. V prírode sa prakticky nevyskytuje a stretávame sa s ním iba v zlúčeninách. Elementárny bór sa používa ako dezoxidačný prostriedok pri odlievaní medi a je prísadou do niektorých ocelí vo forme zliatiny so železom - ferobóru, ktorý obsahuje 10 až 20%. Prísada bóru zlepšuje v hútnictve kvalitu zliatin medi, hliníka, niklu a „bórovaním“, t.j. nasýtením povrchu ocele bórom, sa zvyšuje odolnosť výrobkov.

V súčasnosti majú veľký význam zlúčeniny bóru s vodíkom – bórovodíky, čiže bórany ako vysoko výhrevné palivá pre raketové motory. Sú typu dibóran , pentabóran, hexabóran, dekabóran, typu tetrabóran a iné. Bórany sú veľmi reaktývne látky, slúžia na prípravu ďalších zlúčenín. Napríklad tetrahydridoboritan lítny, ktorý sa používa ako mimoriadne silnmé redukčné činidlo a zdroj nasýteného vodíka. Veľmi praktický význam majú hydrixiboritany. Z nich je najznámejší boritan hlinitý, ktorý má vysoké spaľovacie teplo. Najznámejším bóranom je dibóran B H samozápalný plyn s bodom varu 92,5 ºC. Vyššie bórany majú za normálnych podmienok kvapalné skupenstvo a sú aj stálejšie voči hydrolytickému rozkladu.

Nitrid bóru je v súčasnosti spolu s diamantom považovaný za najtvrdšiu známu látku. Tento nitrid sa určitým technologickým postupom používa na prekrytie kovových povrchov. Nástroje s týmto povlakom sú výrazne tvrdšie a dlhodobo odolnejšie. Veľmi tvrdým materiálom je tiež karbid bóru B C , ktorý sa používa na výrobu brúsnych materiálov. Najznámejšou a bežne v praxi najpoužívanejšou zlúčeninou bóru je borax alebo tetraboritan disódny Na B O.10 H O , táto zlúčenina sa používa v sklárskom priemysle, kde vytvára tzv. bórosilikátové sklá, ktoré sa vyznačujú vysokou tepelnou odolnosťou a pod označením Pyrex sa používajú na výrobu chemického a kuchynského riadu.
Bezvodný bórax sa veľmi často používa v metalurgií , kde tavenina bóraxu prekrýva roztavený kov a funguje ako ochranný prvok proti oxidácií spracúvanej zliatiny. V analitickej chémií je zmes bóraxu s uhličitanom sódnym univerzálnym tavidlom, používaným na rozklad neologických a ďalších ťažko rozpustných vzoriek. Odpradávna dodával lesk golierom a manžetám pri žehlení bielizne.

Zaujímavou zlúčeninou bóru je anorganický benzén – borazol, vzniká z dibóranu pôsobením amoniaku ako pohyblivá kvapalina aromatického zápachu. Je horľavá a dobre rozpúšťa tuky. Známe sú zlúčeniny bóranu s kovmi. Existuje široká škála boridov s rôznou stechiometrickou a kryštalickou štruktúrov, pričom tieto zlúčeniny často vykazujú veľmi zaujímavé vlastnosti. Napríklad boridy zirkónu Zr B a titánu Ti B majú 10-krát vyššiu tepelnú a elektrickú vodivosť ako samotné kovy. Borid horčíka Mg B patrí medzi veľmi perspektívne materiáli t hľadiska vývoja suprovodičov, fungujúcich za vysokých teplôt. Boridy fosforu a arzénu sú sľubné vysoko teplotné polovodiče.

Bór sa používa aj v keramike predovšetkým ako zložka glazúr. Bór sa tiež používa aj pri konštrukcií jadrových reaktorov a to pri výrobe neutrónových zrkadiel a moderátorových tyčí. Jeho zlúčeniny intenzívne sfarbujú plameň dozelena. Tento jav sa využíva na prípravu zmesí pre pyrotechnické účely a v analitickej chémií slúži ako dôkaz prítomnosti bóru v analizovanej vzorke.
Jeho kyselina trihydrogén boritá je antiseptickým prostriedkom pri príprave bórovej vody na liečenie očných zápalov a bórová vazelína na hojenie rán. Kyselina boritá farbí nesvietivý plameň nazeleno. Kyselina boritá sa od väčšiny prvkov rozdeľuje destilačne vo forme methylesteru, pričom destiluje v destilačnom zariadení za prítomnosti methylalkoholu a minerálnej kyseliny pr. kyseliny fosforečnej. K dôkazu kyseliny boritej sa využíva aj vznik komplexných kyselín s viacsýtnymi alkoholamy. Pridaním komplexotvorného činidla ku neutrálnemu boritanu poklesne jeho pH.

Zdroje:
Holzbecher, Z.: Analytická chemie. SNTL. Praha 1974, internet

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#analytická chémia #zlučeniny medi #bór a zluceniny #laboratórne práce rozklad peroxidu vodika #berzelius


Odporúčame

Prírodné vedy » Chémia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu