Prvky p2 – prvky IV

Prvky p2 – prvky IV

p2 prvky 14 (IV.A) skupina

C-nekov, Si,Ge-polokovy, Sn, Pb-kovy

I. Elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy: ns2 np2

II. Oxidačné čísla: min. –IV. , max. IV. (niekedy aj II.)
so stúpajúcim Z stúpa stálosť zlúčenín s ox. č. II, klesá stálosť zlúčenín s ox. č. IV.

III. Výskyt: C 1. voľné – tuha, diamant, 2.viazaný – uhličitany: CaCO3 – vápenec(aragonit, kalcit), MgCO3 – magnezit, FeCO3 – siderit (ocieľok), MnCO3 -dialogit, CaCO3·MgCO3 – dolomit, CO2, CO-atmosféra, ďalej: zemný plyn, ropa, všetky org. zlúčeniny, uhlie, rašelina

Si – kremeň, kremičitany, hlinitokremičitany – hlina, piesok, mikrobiogénny
Ge – vzácne
Sn - SnO2-cínovec
Pb – PbS-galenit

IV. Vlastnosti a použitie:

C – 3 alotropické modifikácie
diamant – bezfarebný, priehľadný, el. nevodivý, pevné kovalentné väzby, najtvrdší nerast (vrtné hlavice), vyrábaný aj umelo (z grafitu), vybrúsený sa nazýva briliant
grafit – čierny, nepriehľadný, el. vodivý, v rovinách pevné kovalentné väzby, medzi vrstvami slabšie van der Waalsove sily, štiepateľný, použitie: elektrody, tužky, mazadlá ložisiek, v reaktorech
fulleren

– v org. látkách je štvorväzbový, tvorí reťazce, jednoduché i násobné väzby, je málo reaktivní – koks a uhlie redukujú z oxidov kovov až pri vysokých teplotách ve vysokých peciach: Fe2O3+3C-->3CO+Fe

Si – ľahký, štruktúra ako diamant ale väzby Si-Si slabé, preto krehký, polovodič (s teplotou stúpa vodivosť), málo reaktívny.
Použitie: čistý k výrobe polovodičových elektrických súčastiek, surový k výrobe zliatin, alebo siloxanov – silikónov Si-O-Si-O-Si – tu sú väzby veľmi silné, silikóny: hydrofóbne (impregnace, izolace), tepelne stále – kvapalné i pevné používané v náročných podmienkach.

Sn –stály, lesklý, tažný, kujný (staniol), nejedovatý, korozii odolný kov (vzduch, voda, zriedené kyseliny i hydroxidy)
Použitie: zliatiny: bronz(Sn+Cu), pájka (Sn+Pb), SnS2 – pozlacovanie, SnO2 – biele sklo, biele smalty

Pb – šedomodrý kujný, neušľachtilý (mäkký, ťažký, jedovatý) kov, veľká hustota, slabý vodič tepla, elektriny, kyselinami (HCl, H2SO4) sa pasivuje, s HNO3 a octovou vzniká Pb(NO3) 2, resp.(CH3COO) 2Pb. Katióny Pb2+ a pary Pb sú jedovaté (otrava ťažkými kovmi)
Použitie: Pb do akumulátorov; Pb(CH2) – tetraethylolovo do benzínu; PbO2 – ox. činidlo do hlaviček zápaliek; PbO – olovnaté sklo, PbS – černý nerozpustný, soli olovo do farieb

V. Zlúčeniny:

CO – vznik nedokonalým spaľovaním, jedovatý – viaže sa na hemoglobín
CO2 – málo reaktívny, nedýchateľný, silným schladením suchý ľad
karbidy, CS2 – sírouhlík, KCN-cyankály, i jiné kyanidy – jedy
COCl2-fosgén, NaHCO3 – jedlá sóda, Na2CO3 – sóda (·10H2O-krystalická), K2CO3 – potaš – výroba skla a mydiel
H4SiO4 – slabá nestála kyselina