II.A skupina – Berýlium

II.A skupina – Berýlium

• meno podľa berylu (kremičitanu berylnatého), ktorý tvorí šesťboké hranoly až 1 m dlhé

• drahokamovými odrodami berylu sú tmavozelený smaragd a svetlomodrý akvamarín

príprava:

1. BeF2 + Mg → Be + MgF2
2. elektrolýza BeF2 pri teplote 800 °C

vlastnosti:

• oceľovosivý, veľmi lesklý, tvrdý, krehký, nekorodujúci kov ľahší než hliník, ktorému sa podobá

• nereaguje s vodou ani vodíkom, ale reaguje s kyslíkom, dusíkom a halogénmi za normálnej teploty

• viaže sa len kovalentnými väzbami

• kryštalizuje v šesťuholníkovej sústave

• pokrýva sa vrstvou oxidu

• ióny Be2+ sa nevytvárajú, ale sú dokázané ióny (Be(H2O)4)2+

• pasivuje HNO3

• praktické využitie má iba oxid berylnatý, ktorý je chemicky a tepelne odolný

a používa sa na výrobu tepelných izolátorov, žiaruvzdorných téglikov, ako výmurovka elektrických pecí

• hoci má veľmi malú hustotu (1,85 g . cm–3) má rovnakú mechanickú pevnosť ako železo je nenahraditeľné v mnohých zliatinách (6 – 7 % prídavok berýlia spôsobuje rovnakú tvrdosť zliatin ako má oceľ)

• pri údere nevznikajú iskry  používa sa na výrobu dlát, hrotov pneumatických kladív na prácu v baniach

• röntgenové a neutrónové žiarenie pohlcuje len veľmi málo  používa sa ako konštrukčný materiál na stavbu jadrových reaktorov

• jeho zlúčeniny sú jedovaté (hlavne plyny a prášky) – v enzýmoch nahradzujú atómy MgII za BeII

• pri ostreľovaní berýlia časticami α bolo r. 1930 objavené neutrónové žiarenie a reakcia 9Be + 4He → 12C + 1n je zdrojom neutrónov v neutrónovej bombe