Kyslé dažde – príčiny vzniku

Prírodné vedy » Chémia

Autor: Dievča petuska1 (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 10.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 952 slov
Počet zobrazení: 8 989
Tlačení: 378
Uložení: 374

Kyslé dažde – príčiny vzniku

Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia . Dôsledkom spaľo-vania fosílnych palív a následných emisií škodlivín do ovzdušia sú kyslé dažde. V procese spaľovania uhlia, ropy, ale aj zemného plynu dochádza k emisiám niekto-rých plynov ako sú napr. oxid siričitý (SO2), najmä hnedé uhlie ( lignit) a taktiež aj automobilové výfukové plyny obsahujúce oxidy dusíka. Hoci existujú aj prírodné zdroje emisií týchto oxidov ( vulkanická činnosť, rozklad organizmov ), viac ako 90% emisií síry a 95% emisií dusíka vznikajúcich v Severnej Amerike a Európe má pôvod ľudskej činnosti. Významným faktorom je aj kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC. Keď sa raz tieto plyny dostanú do atmosfé-ry, prechádzajú v dôsledku chemických reakcií na sekundárne škodliviny ako sú kyselina siričitá alebo dusičitá, ktoré sú ľahko rozpustné vo vode. Výsledkom sú potom zrážky, ktoré majú kyslú povahu.
 
Chemickú reakciu vzniku kyslých dažďov je možné zapísať nasledovne:
SO2+NO + H2O = kyslý dážď
Obrázok 1: Schéma vzniku kyslých dažďov
 
Tekutiny majú rôzny stupeň kyslosti. Čistá voda je definovaná ako neutrálna, pričom napr. mlieko má mierne kyslú povahu, rajčinový pretlak ja kyslejší a medzi najkyslejšie tekutiny patria ocot alebo citrónová šťava. Na opačnej strane sa nachádzajú niektoré zásadité tekutiny ako napr. amoniak. Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje vzdušnou vlhkosťou. Má pH faktor 5,0 až 5,6. Na nie-ktorých miestach Zeme je pH kyslého dažďa veľmi kyslé, porovnateľné s pH octu. Za kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,0 do 5,0.

Kyslé dažde sú schopné sa pohybovať na veľké vzdialenosti. Z toho dôvodu existuje Európska sieť kontroly a vyhodnocovania pohybu sírnych zložiek na veľké vzdialenosti, ktorá kontroluje emisiu týchto produktov. To isté platí aj pre amoniak.

Takýto kyslý dážď spôsobuje poškodenie nielen živých organizmov, hlavne stromov, ale aj eróziu budov a koróziu kovových materiálov. Odhaduje sa, že korózia kovových konštrukcií budov v dôsledku kyslých dažďov spôsobuje škody len v USA v sume dvoch miliárd dolárov ročne. Najvyššie emisie síry pochádzajú z tých sektorov, ktoré spotrebúvajú najviac energie a na síru bohatých palív, kam patria hlavne pevné palivá a ťažký vykurovací olej. Pevné palivá sú dnes najviac znečisťujúcimi palivami, tak z hľadiska lokálneho ako aj globálneho. Medzi tieto palivá patria všetky druhy uhlia, od čierneho až po hnedé a lignín, ktoré majú najväčší  obsah škodlivín ako sú síra, ťažké kovy, a spaľovaním sa produkuje tiež značné množstvo popola a iného odpadu.

Jedným z najdôležitejších problémov spojených s kyslými dažďami je, že dažde prenášajú kontamináciu veľmi ľahko a rýchlo z oblastí zdroja znečistenia do oblastí, kde žiadne emisie nie sú. Vysoké komíny elektrární a tovární majú zabezpečiť, aby sa znečistenie nedostávalo do okolitých miest, ale bolo rozptýlené v atmosfére. Keď sú tieto škodliviny absorbované vzdušnou vlhkosťou, okysľujú ju a následne sa do-stávajú do ovzdušia, kde sú súčasťou oblakov. Oblaky sú unášané vetrom a kyslé dažde sa tak dostávajú do veľmi vzdialených oblastí od zdroja. Švédsko je jednou
z takto postihnutých krajín, kde obrovské emisie síry z východoeurópskych elektrární prakticky zničili život v mnohých jazerách. Dôsledkom spaľovania uhlia v Európe bolo, že v období rokov 1950 a 1980 sa zvýšila kyslosť dažďov až desaťnásobne. Začiatkom 80-tych rokov sa však kyslosť začala znižovať v dôsledku opatrení, ktoré boli prijaté na medzinárodnej úrovni. Napriek tejto snahe však problém kyslých dažďov naďalej pretrváva.

2. Dopad na prírodu

Dopadajúci kyslý dážď ovplyvňuje lesy a iné živé organizmy, jazerá i vodné toky. V mnohých krajinách sveta došlo k poškodeniu stromov práve dôsledkom kyslých dažďov. Postihnuté stromy strácajú listy resp. ihličie a stenčujú sa pri vrchole. Niektoré stromy sú tak vážne zasiahnuté kyslými dažďami, že postupne odumierajú. Stromy tiež pre svoj rast potrebujú zdravú pôdu. Kyslé dažde sú však pôdou absorbované a na mnohých miestach je okyslenie pôdy tak významné, že pre stromy je prakticky nemožný ich ďalší vývoj. Následkom toho sú stromy citlivejšie na vonkajšie vplyvy ako sú vírusy, huby alebo hmyz, ktorým nie sú schopné vzdorovať a odumierajú.

2.1. Poškodzovanie stromov a pôdy
Kyslé dažde poškodzujú u rastlín korene a listy, čo nepriaznivo ovplyvňuje obsah vody a živín, a znižuje sa ich fotosyntéza a rast. Oxid siričitý môže prenikať cez prieduchy listov. S vodou, ktorá sa nachádza v rastlinných tkanivách, môže vytvoriť kyselinu siričitú. Tá poškodzuje bunky a rastlinné farbivo – chlorofyl - dôležité pre fotosyntézu.
 
Z pôdy kyslé dažde vyplavujú mnohé mikroprvky(napr. vápnik, mangán, sodík, draslík ) a baktérie, čím sa výrazne zhoršuje jej kvalita a aj kvalita vodného prostredia.  
Obrázok 2: Dôsledok kyslých dažďov
 
Môžu však extrahovať z pôdy do vodného prostredia aj toxické prvky ( napr. hliník, meď, ortuť, olovo, nikel, berýlium, cín ). Takto otrávená voda potom výrazne zasahuje do prírodných ekosystémov. Nie všetky pôdne lokality však reagujú rovnako na kyslé dažde. Niektoré lokality s alkalickou pôdou pomerne dobre znášajú kyslé dažde, alkalická pôda pôsobí ako neutralizátor. Ak jazerá či rieky nemajú vo svojom okolí alkalické pôdy, stávajú sa veľmi rýchlo mŕtvymi.

Baktérie, červy, hmyz a iné živočíchy spracúvajú v zdravej pôde rastlinné zvyšky. Takto sa pôda obohacuje o látky, ktoré sú životne dôležité pre rastlinstvo. Ak je však pôda kyslým dažďom prekyslená, živočíchy v nej nedokážu žiť. Odumreté rastlinné zvyšky zostávajú ležať na zemi a nevytvárajú sa žiadne živiny pre živo-číchy. Potravinový reťazec sa pretrhne. Povrchové kontinentálne vody mávajú pH v rozmedzí 6,5-8,5. V kyslých vodách pri pH 5,0 sa nevyvíjajú zárodky obojživel-níkov a hynú aj dospelé jedince. Pri pH 5-6 sa nerozmnožujú a hynú viaceré druhy rýb, dafnie a mäkkýše. Mnoho vtákov sa živí rybami. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú.

 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Chémia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014