Kyslý dážď vzniká ako dôsledok silného znečistenia ovzdušia . Dôsledkom
spaľo-vania fosílnych palív a následných emisií škodlivín do ovzdušia sú kyslé dažde. V procese spaľovania uhlia, ropy, ale aj zemného
plynu dochádza k emisiám niekto-rých plynov ako sú napr. oxid siričitý (SO2), najmä hnedé uhlie ( lignit) a taktiež aj automobilové
výfukové plyny obsahujúce oxidy dusíka. Hoci existujú aj prírodné zdroje emisií týchto oxidov ( vulkanická činnosť, rozklad organizmov ),
viac ako 90% emisií síry a 95% emisií dusíka vznikajúcich v Severnej Amerike a Európe má pôvod ľudskej činnosti. Významným faktorom je aj
kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC. Keď sa raz tieto plyny dostanú do atmosfé-ry, prechádzajú
v dôsledku chemických reakcií na sekundárne škodliviny ako sú kyselina siričitá alebo dusičitá, ktoré sú ľahko rozpustné vo vode.
Výsledkom sú potom zrážky, ktoré majú kyslú povahu.
Chemickú reakciu vzniku kyslých dažďov je možné zapísať nasledovne:
SO2+NO + H2O = kyslý dážď
Obrázok 1: Schéma vzniku kyslých dažďov
Tekutiny majú rôzny stupeň
kyslosti. Čistá voda je definovaná ako neutrálna, pričom napr. mlieko má mierne kyslú povahu, rajčinový pretlak ja kyslejší a medzi
najkyslejšie tekutiny patria ocot alebo citrónová šťava. Na opačnej strane sa nachádzajú niektoré zásadité tekutiny ako napr. amoniak.
Bežná dažďová voda, aj keď nie je znečistená, je čiastočne kyslá, pretože vo vzduchu sa nachádza oxid uhličitý, ktorý sa absorbuje
vzdušnou vlhkosťou. Má pH faktor 5,0 až 5,6. Na nie-ktorých miestach Zeme je pH kyslého dažďa veľmi kyslé, porovnateľné s pH octu. Za
kyslý dážď sa považuje dažďová voda s pH faktorom od 1,0 do 5,0.
Kyslé dažde sú schopné sa pohybovať na veľké
vzdialenosti. Z toho dôvodu existuje Európska sieť kontroly a vyhodnocovania pohybu sírnych zložiek na veľké vzdialenosti, ktorá kontroluje
emisiu týchto produktov. To isté platí aj pre amoniak.
Takýto kyslý dážď spôsobuje poškodenie nielen živých organizmov,
hlavne stromov, ale aj eróziu budov a koróziu kovových materiálov. Odhaduje sa, že korózia kovových konštrukcií budov v dôsledku kyslých
dažďov spôsobuje škody len v USA v sume dvoch miliárd dolárov ročne. Najvyššie emisie síry pochádzajú z tých sektorov, ktoré
spotrebúvajú najviac energie a na síru bohatých palív, kam patria hlavne pevné palivá a ťažký vykurovací olej. Pevné palivá sú dnes
najviac znečisťujúcimi palivami, tak z hľadiska lokálneho ako aj globálneho. Medzi tieto palivá patria všetky druhy uhlia, od čierneho až po
hnedé a lignín, ktoré majú najväčší obsah škodlivín ako sú síra, ťažké kovy, a spaľovaním sa produkuje tiež značné množstvo
popola a iného odpadu.
Jedným z najdôležitejších problémov spojených s kyslými dažďami je, že dažde prenášajú kontamináciu
veľmi ľahko a rýchlo z oblastí zdroja znečistenia do oblastí, kde žiadne emisie nie sú. Vysoké komíny elektrární a tovární majú
zabezpečiť, aby sa znečistenie nedostávalo do okolitých miest, ale bolo rozptýlené v atmosfére. Keď sú tieto škodliviny absorbované
vzdušnou vlhkosťou, okysľujú ju a následne sa do-stávajú do ovzdušia, kde sú súčasťou oblakov. Oblaky sú unášané vetrom a kyslé
dažde sa tak dostávajú do veľmi vzdialených oblastí od zdroja. Švédsko je jednou
z takto postihnutých krajín, kde obrovské emisie
síry z východoeurópskych elektrární prakticky zničili život v mnohých jazerách. Dôsledkom spaľovania uhlia v Európe bolo, že v období
rokov 1950 a 1980 sa zvýšila kyslosť dažďov až desaťnásobne. Začiatkom 80-tych rokov sa však kyslosť začala znižovať v dôsledku
opatrení, ktoré boli prijaté na medzinárodnej úrovni. Napriek tejto snahe však problém kyslých dažďov naďalej pretrváva.