Vznik kyslých dažďov

Vznik kyslých dažďov

Vznik kyslých dažďov zapríčiňujú predovšetkým elektrárne spaľujúce uhlie a ropu, potom metalurgické závody, ale aj automobily. Oxidy síry a dusíka, ktoré vypúšťajú tieto zdroje, sa zlučujú so vzdušnou vlhkosťou, v dôsledku čoho vzniká kyselina sírová a kyselina dusičná.

Kyslé dažde sa objavujú vo veľkých vzdialenostiach od zdrojov exhalátov. Kyslé dažde majú negatívny vplyv na flóru a faunu. Kyslé zrážky môžu v určitých podmienkach extrahovať z pôdy hliník a iné kovy, a tak potom voda okrem kyseliny obsahuje aj rôzne toxické kovy - napr. olovo, ortuť. Takáto voda má ešte zhubnejšie účinky.

Najhoršia situácia je na jar. Nečistoty – kovy, kyseliny – sa celú zimu zhromažďujú vo vrstvách snehu. Keď sa oteplí, začínajú sa topiť vrchné najviac znečistené vrstvy snehu, takže do jazier a riek steká prakticky kyselina vo veľkej miere obohatená kovmi. V takýchto podmienkach postupne vymiera fytoplanktón (rastlinné organizmy na hladine vody), čím sa svetlo dostáva hlbšie do vody.

Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu siričitého a oxidov dusíka do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v oblakoch. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa, alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Pojem kyslý dážď je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy kyslého spádu.