Kontaminácia vody

Prírodné vedy » Chémia

Autor: milena (25)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.02.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 637 slov
Počet zobrazení: 4 018
Tlačení: 253
Uložení: 260
Kontaminácia vody
Kontamináciou (znečistením) povrchových a podzemných vôd nazývame každú zmenu fyzikálnych, chemických a biologických vlastností v porovnaní s ich  prirodzeným stavom, ktoré čiastočne alebo  úplne zabraňuje ich súčasnému využitiu, zhoršuje životné podmienky pre vodné organizmy, prípadne zvyšuje nároky na technológiu úpravy vody. Znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetovým problémom. So zvyšujúcim sa počtom obyvateľstva a rozvojom priemyslu narastá aj spotreba vody a zvyšujú sa aj nároky na jej kvalitu. Práve zmena kvality vody je jedným z faktorov vyčerpania vodných zdrojov. Zásoby pitnej vody sa ročne zmenšujú o 1% a práve človek je jej najväčším znečisťovateľom.
 
2.1  Zdroje kontaminácie vody
Medzi hlavné zdroje znečisťovania podzemných vôd patria (obr. č.2) (tabuľkač.1):
· úniky odpadových vôd netesnosťou z kanalizácie, žúmp,
· priesaky z nedostatočne zabezpečených skládok odpadov,
· úniky z poľnohospodárskych objektov, pri ťažbe,
· infiltrácia znečistených zrážkových a povrchových vôd,
· havarijné znečistenie.
 
2.2  Znečisťujúce látky
Škodlivé látky spôsobujúce kontamináciu vôd sa delia na:

- škodlivé látky – polokovy, kovy a ich zlúčeniny (Zn, Cu, Ni, Cr, Pb, Se, As), biocídy, látky majúce vplyv na chuť a pach vody, toxické a perzistentné organické zlúčeniny, minerálne oleje, fluoridy, silážne šťavy,
- obzvlášť škodlivé látky – organohalogénové zlúčeniny, organické zlúčeniny P a Sn, zlúčeniyn Hg, Cd, kyanidy, látky majúce karcinogénne, mutagénne účinky.

2.3  Dôsledky kontaminácie vody
Negatívne dôsledky kontaminácie vody sa prejavujú ako pri chemických tak biologických znečisťujúcich látkach. Výskyt toxických kovov vo vodách, najmä Pb,  Cd  a  Hg sa prejavuje   značnou schopnosťou akumulovať sa v živých organizmoch. Potravovým reťazcom sa dostávajú do tiel ľudí.  Pb, Cd a Hg pôsobia  aj ako enzýmové jedy.

Dusičnany boli dlhé roky považované za efektívne hnojivo. Avšak nahromadené umelé hnojivá môžu presiaknuť cez pôdu a znečistiť vodné zdroje, najmä domáce studne. Dusičnany v tele ľudí i zvierat nepriaznivo ovplyvňujú schopnosť krvi uvoľňovať kyslík. Ropa a jej zlúčeniny sú vo vode málo rozpustné, tvoria na vodných hladinách súvislý film, ktorý veľmi negatívne pôsobí na kyslíkovú bilanciu toku.

Pesticídy sa značne kumulujú v živých vodných organizmoch. Hromadia sa v telách rýb a vtákov (v zásobách tuku v tele u živočíchov aj v mlieku). Hlavne chlórované insekticídy zasahujú do metabolizmu steroidných hormónov a ovplyvňujú rozmnožovaciu schopnosť celých populácií. Kontaminácia vody patogénnymi mikroorganizmami (baktérie, vírusy, parazity i plesne) spôsobuje rôzne infekčné ochorenia. Príčinou vodou podmienenej epidémie býva vniknutie choroboplodných zárodkov do centrálneho zásobovacieho systému, ktoré je spôsobené napr. kontamináciou pitnej vody fekálnym znečistením
 
2.4  Ochranné opatrenia proti kontaminácii vôd
Ochranu je možné rozdeliť na preventívnu a nápravnú. Cieľom prevencie je zabrániť prieniku znečisťujúcich látok do vôd.  Zahŕňa činnosti ako vzdelávanie, prieskum, dozor, dodržiavanie právnych predpisov. Nápravné opatrenia využívajú rôzne technológie na čistenie vody v čistiarniach odpadových vôd. Taktiež spoločná kanalizácia pomáha k menšiemu znečisťovaniu. V roku 2009 bolo na verejnú kanalizáciu pripojénych 58% obyvateľov Slovenska.
 
2.5 Čistiareň odpadových vôd
Čistiarne odpadových vôd sú zariadenia slúžiace k vyčisteniu odpadových vôd z objektov na takú kvalitu, ktorá umožňuje vyčistené odpadové vody vypúšťať do vodojemu, dažďovej kanalizácie, vsakovať do podložia, prípadne použiť vodu na zálievku.

Čistiareň odpadových vôd je založená na biologicko-aerobnom spôsobe čistenia, ktorý spočíva v rozklade organickej hmoty za pomoci kyslíka.

Postup čistenia:
  1. Potrubie privádza znečistenú vodu do čistiarne odpadových vôd. Hrablice zachytávajú najväčšie znečistenie ( toaletný papier, či iné veľké odpadky)
2. V usadzovacej nádrži sa ešte usadzujú látky, ktoré nezachytili hrablice. 
3. Aktivačná nádrž-  žijú tu mikroorganizmy, ktoré sa živia znečisťujúcimi látkami  rozpustenými vo vode,  premieňajú ich na neškodné a tým vody čistia.  Vzniká pritom kal.
Voda sa v aktivačnej nádrži musí prevzdušňovať, aby užitočné mikroorganizmy mohli správne pracovať.
4. Kal sa usadzuje v dosadzovacej nádrži. Potom sa časť z neho vracia späť do aktivačnej nádrži a časť sa uskladňuje do zásobníkov, kde vyhníva, čiže sa mení na stabilný.
5. Prebytočný kal sa odčerpá do zásobníka. Zbavený vody a zahustený sa potom môže použiť ako hnojivo.  Pri vyhnívaní kalu vzniká bioplyn, ktorý sa používa na výrobu elektrickej energie. Vyčistená voda odteká do odtokového potrubia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Chémia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014