Bielkoviny

Bielkoviny  

Úvod

V dnešnej dobe počúvame z každej strany rôzne názory na to, čo je zdravé, čo by sme mali jesť alebo robiť, aby sme predišli chorobám. Cukry, tuky bielkoviny, vitamíny – slovné spojenie, ktoré snáď každý z nás. Sú to štyri najdôležitejšie zložky výživy, nevyhnutné pre život. V našej práci by sme sa však chceli podrobnejšie zaoberať práve bielkovinami, pretože nás táto téma zaujala na hodinách chémie. Cieľom tejto práce by malo byť stručná charakteristika bielkovín z chemického hľadiska a priblíženie dôležitosti bielkovín v našom organizme hlavne z pohľadu bežného človeka.

Málokto totiž vie, že bielkoviny tvoria v organizme až 80 - 90% podiel z organických látok. Dostatočný príjem bielkovín v strave je preto pre nás veľmi dôležitý. Zdrojom bielkovín pre človeka je rozmanitá potrava rastlinného a živočíšneho pôvodu. Nie každá má však rovnakú výživovú hodnotu. Preto by sme vám chceli sprostredkovať informácie o hlavných zdrojoch bielkovín a ich biologickom význame. Ďalej by sme chceli získať a poskytnúť bližšie informácie o vegetariánstve, pretože sa hlavne v poslednom čase stáva akýmsi moderným životným štýlom. Mnoho ľudí ho totiž nesprávne chápe len ako stravovanie bez mäsa. Existuje však viacero druhov vegetariánstva. Niektoré zaraďujeme medzi zdraviu prospešné, no niektoré môžu zdravie vážne poškodiť. Preto by sme chceli stručne opísať aj ochorenia, ktoré môže nedostatok, ale aj nadbytok bielkovín vyvolať.

2. Teoretické východiská

Bielkoviny sú makromolekulové látky, ktoré majú v živých organizmoch osobitné postavenie. Sú substrátom, ktorý podmieňuje základné prejavy života, sú rozhodujúce pre stavbu živej hmoty a udržanie jej funkcií. Nedostatok bielkovín brzdí rozvoj, spomaľuje a zastavuje rast, zmenšuje telesnú hmotnosť a znižuje pracovnú schopnosť. Aj ich názov (protos = prvý) zvýrazňuje, že sú skutočne dôležitými látkami pre živé systémy.

2.1 Zloženie bielkovín

Základnou stavebnou jednotkou bielkovín sú aminokyseliny. Z chemického hľadiska sú to substitučné deriváty karboxylových kyselín a obsahujú štyri základne prvky nevyhnutné pre život – uhlík, vodík, kyslík a dusík (niektoré aj síru) a charakteristická je pre ne okrem –COOH skupiny aj aminoskupina -NH2.
Aminokyseliny môžeme rozdeliť z viacerých hľadísk:
1)  Podľa pH:
a)  Neutrálne ( obsahujú rovnaký počet –COOH a - NH2 skupín)
b)  Kyslé (obsahujú viac –COOH skupín)
c)  Zásadité (obsahujú viac - NH2 skupín
2)  Podľa polohy aminoskupiny:
a)  α-aminokyseliny (aminoskupinu majú viazanú na α-uhlíku)
b)  β-aminokyseliny ( aminoskupinu majú viazanú na β-uhlíku)
c)  γ-aminokyseliny ( aminoskupinu majú viazanú na γ-uhlíku)
 
-pre bielkoviny sú dôležité α-aminokyseliny
3)  Podľa schopnosti organizmu vyrobiť si ich:
a)  esenciálne - nepostrádateľné, organizmus si ich nedokáže syntetizovať, preto ich musí prijímať v potrave ( fenylalanín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, valín, arginín, treonín, tryptofán)
b)  neesenciálne – postrádateľné, organizmus si ich dokáže syntetizovať z iných látok
 
Pretože bielkoviny zo živočíšnej potravy obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny v pomere aký telo vyžaduje, nazývajú sa kompletné bielkoviny (aj bielkoviny prvej triedy). Bielkoviny z rastlinných zdrojov neobsahujú vždy všetky esenciálne aminokyseliny, a preto sa nazývajú neúplné alebo druhoradé bielkoviny.

2.2 Funkcia bielkovín 

Bielkoviny v organizme spĺňajú tieto základné funkcie:
- štruktúrna/stavebná (tvorba buniek a tkanív organizmu)
- katalytická (vo forme enzýmov)
- transportná (pri prenose látok napr. kyslíka)
- pohybová (kontrakcia svalových vlákien)
- obranná (vo forme protilátok)
- nutričná (vo výžive)
- regulačné (vo forme hormónov)

2. 3 Štruktúra bielkovín

Rozdeľuje sa na primárnu, sekundárnu (príloha 1), terciárnu a kvartérnu. Pre ostatné typy štruktúr, biologické funkcie a vlastnosti je najdôležitejšia primárna štruktúra, ktorá je daná poradím aminokyselín v peptidovom reťazci. Už zámenou jednej aminokyseliny za inú môžu vzniknúť rôzne ochorenia napr. kosáčikovitá anémia, ktorými sa budeme zaoberať v ďalších kapitolách.

2.4 Bielkoviny v potrave

Pre ľudskú výživu je charakterizovaná tzv. „biologickou hodnotou“ bielkovín, ktorá bola zavedená nemeckým fyziologickým chemikom Thomasom. Ide pri tom o percentuálny podiel prijatej bielkoviny potravou, ktorá môže byť pri vyrovnanej dusíkovej bilancii premenená na bielkovinu, potrebnú pre ľudský organizmus. U živočíšnych bielkovín má hodnoty vysoké, u rastlinných všeobecne malé. Z hľadiska výživy sú najvýhodnejšie také bielkovinové živiny, ktoré majú pri vysokej biologickej hodnote nízky obsah energie a vysoký obsah bielkoviny. To znamená pokiaľ možno najmenšiu hodnotu pomeru - obsah energie obsah bielkovín (príloha 2).

3. Vlastná práca

3.1 Zdroje bielkovín

V správe z roku 1990 o výžive, vypracovanej študijnou skupinou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa hovorí, že dospelý človek denne potrebuje asi 0,75g až 1g bielkovín na jeden kilogram telesnej hmotnosti. Vo všeobecnosti môžeme zdroje bielkovín rozdeliť na rastlinné (napríklad fazuľa, hrášok, pšenica, ovsené vločky, orechy, zemiaky,...) a živočíšne (napríklad mäso, mlieko, vajcia, ryby,...).

3.1.1 Rastlinné zdroje

Strukoviny
Strukoviny sú výživnou čiastočnou alternatívou mäsa. Sušený hrach, fazuľa, šošovica– všetky obsahujú bielkoviny, i keď na rozdiel od mäsa, rýb a vajec neobsahujú ideálne množstvo všetkých esenciálnych aminokyselín, nevyhnutných na rast a udržanie zdravých svalov, tkanív a orgánov. Z týchto dôvodov by sa mala väčšina strukovín podávať spoločne s rastlinnou potravou a obilninami, napríklad ryžou alebo celozrnným chlebom. Je to riešenie, ktoré si osvojili vegetariáni na celom svete. Výnimku z tohto pravidla tvoria sójové bôby. Na rozdiel od väčšiny strukovín sú vzhľadom na svoj zdravo vyvážený obsah aminokyselín klasifikované ako zdroj vysoko kvalitných bielkovín. Obsahujú aj značné množstvo tukov, väčšinou nenasýtených.
 
Bôb
Bôb, rovnako ako ostatné strukoviny, obsahuje veľa bielkovín. Ak ho kombinujeme aj s obilninovými potravinami, napríklad ryžou a cestovinami, získame z neho rastlinné bielkoviny, ktoré dokážu úplne nahradiť aj živočíšne bielkoviny v mäse a vajciach. Ošúpaný bôb je tiež zdrojom betakaroténu, obsahuje veľa železa, niacínu, vitamín C a E, fosfor a iné dôležité prvky.
 
Fazuľa
Fazuľa (príloha 3) v kombinácii s ryžou alebo iným druhom obilniny poskytuje kvalitné bielkoviny ľuďom, ktorí nejedia mäso. Každý, kto sa usiluje zoštíhliť, môže z fazule načerpať dostatok bielkovín bez tuku. Obsahuje tiež draslík, fosfor, železo, zinok a kyselinu listovú.
 
Sójové bôby
Sója patrí medzi teplomilné rastliny. Z dôvodu dlhého vegetačného obdobia a potreby tepla sa v našich klimatických podmienkach pestujú len kríčkovité odrody. Spravidla obsahuje 35% bielkovín, 30% škrobu, 18% tuku s pomerne značným podielom lecitínu. Patrí medzi veľmi kvalitné suroviny. Využíva sa najmä k výrobe sójové múky, sójových syrov, omáčok, rastlinných olejov a ďalších plnohodnotných výrobkov zo sóje. Z hľadiska bielkovín zodpovedá 1 kg sóje asi 2,5 kg teľacieho mäsa alebo 8 litrom kravského mlieka.
 
Hrach
Hrach (príloha 4) patrí k najrozšírenejšiemu druhu strukovín. Semená hrachu sú dôležitým zdrojom bielkovín pre výživu ľudí a zvierat. Zrelé semená obsahujú 22 - 28 % dusíkatých látok, 46 - 56 % škrobu, 5 - 7 % vlákniny, 3 % tuku a väčšie množstvo enzýmov a vitamínov A1, B1, B2. Hrach je spolu s bôbom obyčajným považovaný za najvýznamnejšiu strukovinu pestovanú v ekologickom poľnohospodárstve.
 
Šošovica
Kvôli svojim skvelým nutričným hodnotám je šošovica veľmi cennou potravinou pre vegetariánov. Niektorí odborníci na výživu a lekári odporúčajú konzumovať šošovicu, ak potrebujeme znížiť hladinu cholesterolu v krvi alebo ak chceme predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam. Šošovica je bohatým zdrojom vápnika, železa, selénu, fosforu, zinku, vitamínov B1, B2, B6. Obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny (24 – 25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %). V kombinácii s ryžou či celozrnným chlebom dodáva tela plnohodnotné bielkoviny. Obsahuje vlákninu, ktorá podporuje činnosť čriev a pomáha pri zápche. Je ľahšie stráviteľná než fazuľa, lebo obsahuje podstatne menej trieslovín.

Obilniny
Obilniny sú vysoko využiteľnou surovinou vo výžive ľudstva, výborne sa uskladňujú a majú veľkú možnosť prepravy aj na väčšie vzdialenosti. Hlavnými druhmi obilnín, ktoré sa v našich podmienkach najviac využívajú, sú pšenica, jačmeň, raž, ovos, ryža a kukurica. Sú zdrojom bielkovín aj keď neplnohodnotných (7-19%), z ktorých najvýznamnejšou zložkou je aminokyselina lyzín, potrebná na duševný rozvoj, rast a vývoj kostí u detí, uľahčuje absorpciu vápnika. Najnižší obsah bielkovín má ryža (7%) a najvyšší jačmeň  (12%) a amarant (19%).
 
Pšenica
Obsah bielkovín v zrne sa pohybuje medzi 15 až 24 %, zatiaľ čo u pšenice siatej (príloha 5) je to len asi 12 %. Čo sa týka aminokyselín, nachádzajú sa tu hlavne esenciálne - lyzín a nasleduje treonín. Pri pšenici dvojzrnnej sa všeobecne zistili vyššie obsahy vitamínu A, B, C i minerálnych látok ( vápnik, fosfor, horčík ). Významne vyšší je predovšetkým obsah zinku. Z dietetického hľadiska je dôležité, že dvojzrnka je ľahko stráviteľná, neobsahuje antinutritívne zložky, pôsobí priaznivo i na tráviaci trakt a má i pozitívny účinok na znižovanie obsahu cholesterolu v krvi.
 
Kukurica
Patrí medzi bohaté zdroje energie – je v nej veľké množstvo uhľohydrátov a bielkovín, 100g kukurice (príloha 6) pokrýva tiež takmer 50% dennej potreby železa. Vysoký obsah mangánu pôsobí proti stresu, svalovým kŕčom a srdcovej arytmii. Železo  nachádzajúce sa v kukurici pomáha proti chudokrvnosti.

3.1.2 Živočíšne zdroje

Živočíšne bielkoviny sú pre ľudskú výživu efektívnejšie – oproti rastlinným sú lepšie stráviteľné. Navyše majú vysokú biologickú hodnotu najmä mäso, mlieko a vajcia obsahujú oveľa viac lyzínu ako rastlinné bielkoviny.
 
Bravčové mäso
Patrí medzi najpoužívanejšie druhy mäsa na Slovensku. Jeho chemické zloženie je veľmi variabilné a závisí od mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. Bielkoviny sú v ňom zastúpené v množstve 9-20%. Hlavnou plnohodnotnou bielkovinou svalového tkaniva je svalový globulínmyozín. Obsah bielkovín je porovnateľný s obsahom bielkovín v iných druhoch mäsa, avšak v obsahu esenciálnych aminokyselín nedosahuje najvyššiu kvalitu.
 
Hovädzie mäso
Obsahuje 18-20% bielkovín, zatiaľ čo teľacie obsahuje 19-22% bielkovín. V porovnaní s hovädzím mäsom ma vyšší obsah len hydina. Bielkoviny v hovädzom mäse majú aj vysokú biologickú hodnotu, V porovnaní s bravčovým a baraním mäsom ma hovädzie mäso vyšší obsah všetkých dôležitých aminokyselín, a to najmä lyzínu, leucínu a izoleucínu. V porovnaní s hydinovým mäsom je priaznivá bilancia v obsahu leucínu, izoleucínu, treonínu a valínu.
 
Hydina
Hydinové mäso má prioritné postavenie v racionálnej výžive, pretože je biologicky plnohodnotné, nízkoenergetické a ľahko stráviteľné. Najbohatšie na bielkovin je mäso moriek, potom mäso kurčiat a sliepok. Percentuálne zastúpenie bielkovín je vyššie v bielej svalovine než v tmavej.
 
Rybie mäso
Biologická hodnota rybieho mäsa je vysoká, Ryby sú zdrojom bielkovín, ktoré sa skladajú z veľkej časti z esenciálnych, čiže nevyhnutných aminokyselín, ako sú napríklad lyzín, metionín či histidín. Rybie mäso je ľahko stráviteľné, čo tiež zvyšuje jeho biologickú hodnotu.
 
Mlieko a mliečne výrobky
Mlieko je veľmi dôležitou potravinou, potrebnou pre zdravý vývin detí, ale tvorí aj nevyhnutnú zložku potravy pre dospelých. Najdôležitejšou prednosťou mlieka je, že vo veľmi priaznivom pomere a v relatívne veľkom množstve obsahuje všetky najdôležitejšie živiny. Vysoko hodnotné živočíšne bielkoviny obsiahnuté v 1l mlieka kryjú až polovicu dennej potreby bielkovín a až 20% priemernej energetickej potreby. V mlieku sú tri hlavné bielkoviny, a to kazeín, ktorý tvorí 80% bielkovín, laktoglobulín a laktoalbumín, ktoré sa často nazývajú srvátkové. Sú ľahko stráviteľné, ale veľmi citlivé na teplo, a preto sa pasterizáciou ničí množstvo aminokyselinových reťazcov.
Mlieko a mliečne výrobky obsahujú viacero dôležitých enzýmov ako imunoglobulín, ktorý funguje ako obranný mechanizmus pred vírusmi a bakteriálnymi toxínmi. Znižuje taktiež prejavy astmatických ochorení.
Mlieko tiež obsahuje proteíny viažuce kovy, napríklad laktoferín. Ten je schopný viazať a vstrebať do organizmu železo. Ďalej lyzozym a laktoperoxidázu ničiace baktérie a mikróby.

Medzi najstaršie potravinárske výrobky patria syry (príloha 8) . Obsahujú predovšetkým mliečnu bielkovinu kazeín a mliečny tuk. Syry obsahujú veľké množstvo vápnika, minerálnych látok, vitamínov a plnohodnotných bielkovín.
Zdravotne ideálna spotreba je 220kg mlieka a mliečnych výrobkov na osobu ročne. V štátoch s vyspelou ekonomikou spotrebuje jeden občan ročne v priemere 25kg kyslomliečnych výrobkov. U nás je to 3,4kg.
 
Vajcia
Výživová hodnota vajec je veľmi vysoká. Bielok i žĺtok obsahujú veľké množstvo kvalitných bielkovín (13%) ktorých biologická hodnota sa vyrovná hodnote mäsa a mlieka. Vajcia (príloha 9) obsahujú všetky aminokyseliny, ktoré sú pre výživu človeka  dôležité, pričom pomer týchto aminokyselín vo vaječných bielkovinách je zo všetkých potravín najpriaznivejší. V menších množstvách sú zastúpené iba cysteín, arginín, histidín a tyrozín. Okrem bielkovín sa vo vajciach nachádzajú aj esenciálne mastné kyseliny, takmer všetky vitamíny (okrem C), železo, fosfor a draslík. Ich negatívom je najmä vysoký obsah cholesterolu v žĺtku. Z dietetického hľadiska ho treba vylúčiť pri ochoreniach žlčníka, pečene, pankreasu alebo redukčnej diéte.

3.2 Vegetariánstvo – áno alebo nie?

Pod pojmom vegetariánstvo si zjednodušene predstavujeme stravovanie bez mäsa. Nie je to však presné, pretože vegetariánstvo má viacero foriem, od miernejších, ako je semivegetariánstvo a latkoovovegetariánstvo, až po striktné vegetariánstvo, frutariánstvo a vitariánstvo. Miernejšie formy vegetariánstva pripúšťajú konzumáciu rýb, hydiny, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov (laktoovovegetariánstvo). Táto forma diéty sa dá upraviť tak, že pokryje všetky živiny v dostatočných dávkach a vzhľadom na to, že všeobecne hlása striedmejšie a skromnejšie stravovacie návyky, odmieta fajčenie a nadmerné množstvo alkoholu, môže mať výrazný pozitívny vplyv na zdravotný stav človeka. Naproti tomu striktné vegánstvo, ktoré odmieta akékoľvek živočíšne produkty, frutariánstvo, ktoré odporúča iba konzumáciu ovocia a vitariánstvo, ktoré uznáva iba surovú, tepelne neupravenú stravu, môžu znamenať riziko nedostatku niektorých základných živín, esenciálnych aminokyselín, vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa vyskytujú predovšetkým alebo len v živočíšnych zdrojoch.
 
Pozitíva:
Pozitívne  treba vnímať semivegetariánov. Vzhľadom ku konzumácii veľkého množstva ovocia a zeleniny je dostatočná saturácia vitamínu C a keďže sa jedná o stravu bohatú na nízkotučné jedlá, semivegetariáni zväčša nemajú zvýšený cholesterol.
 
Negatíva:
U vegetariánov v dôsledku veľkého príjmu rastlinnej potravy je zhoršené vstrebávanie niektorých dôležitých látok, napr. železa, vápnika, vitamínov rozpustných v tukoch. Pre striktných vegetariánov je charakteristická málokrvnosť (anémia) v dôsledku nedostatku látok potrebných na tvorbu krviniek (vitamín B12, železo). Vegetariánstvo nie je vhodné najmä pre  deti. Z rôznych štúdií vyplýva, že deti vegetariánov častejšie trpia málokrvnosťou. V krvi u detí podľa výskumov bola  preukázaná prítomnosť ťažkých kovov. Rastúci organizmus  na vegetariánskej  strave môže byť energeticky podhodnotený a navyše veľký príjem vlákniny môže u detí do 5 rokov vyvolávať nafukovanie

3.3 Ochorenia

Názory na to, aké množstvo bielkovín by mal človek počas dňa prijať sa rôznia. Ako sme už spomínali, dospelý človek by mal bežne spotrebovať približne 0,75g bielkovín na 1kg telesnej hmotnosti (deti asi dvojnásobok tohto množstva), zatiaľ čo v minulosti sa udávalo 1-3g bielkovín. Dnes v niektorej literatúre však môžeme nájsť dokonca údaj, ktorý odporúča konzumáciu len 0,47g bielkovín na 1kg hmotnosti. Kvôli čomu je však toto množstvo také podstatné? Nedostatok, ale aj nadbytok bielkovín môže totiž v organizme napáchať škody v podobe závažných ochorení, preto je dôležité prijímať ich v optimálnych množstvách.  Bielkoviny, ktoré prijmeme v potrave, sa rozkladajú na aminokyseliny, ktoré sa absorbujú a použijú na tvorbu iných látok bielkovinovej povahy ako sú hormóny, enzýmy, hemoglobín, imunoglobulíny a iné. Práve nedostatok týchto látok vyvoláva rozličné ochorenia.

3.3.1 Ochorenia spôsobené nedostatkom bielkovín

Nedostatok bielkovín v potrave, ktorý môže byť zapríčinený viacerými faktormi (napríklad aj vegetariánstvom), spôsobuje vážne ochorenia ako sú napríklad hormonálne poruchy, málokrvnosť, zaostávanie rozumového i telesného rozvoja u detí, oneskorenie osifikácie kostí a anémiu (málokrvnosť).
 
Hormonálne poruchy
· nedostatočná hormonálna tvorba, čiže čiastočný alebo úplný nedostatok jedného alebo viacerých hormónov v organizme
· nadmerná hormonálna tvorba, čiže nekontrolované zvýšené vylučovanie jedného alebo viacerých hormónov
· tvorba hormónov so zmenenou štruktúrou, ktoré sú schopné ovplyvniť cieľový orgán len čiastočne

Málokrvnosť – anémia
· sideropenická anémia - spôsobená nedostatkom železa,  najčastejšia
· perniciózna anémia - z nedostatku vitamínu B12 a B6
· anémia z nedostatku kyseliny listovej
· kosáčikovitá anémia – patrí medzí genetické mutácie hemoglobínu (príloha 10)
3.3.2 Ochorenia spôsobené nadbytkom bielkovín
 
Hypertenzia :
Hypertenzia je Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO definovaná ako krvný tlak, ktorého hodnota dosahuje 160/95 mmHg a viac, resp. leží nad hodnotou, ktorá by bola primeraná veku. O hypertenzii s hraničnými hodnotami sa hovorí pri hodnotách nad 140/90 mmHg.

 

Hodnoty udávané v pároch označujú systolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď sa srdce sťahuje a pumpuje krv do artérií, a diastolický krvný tlak, čiže tlak, ktorý vzniká, keď srdce vzápätí „ochabne“.
 
Riziká vznikajúce pri hypertenzii:
· zväčšenie ľavej srdcovej komory
· nebezpečenstvo infarktu
· aneurizma aorty – rozšírenie aorty
 
Hypertrofia :
· zväčšenie objemu orgánu následkom zväčšenia buniek
· najčastejšie postihuje pečeň a obličky
Dna:
· porucha metabolizmu so zvýšenými hodnotami kyseliny močovej v krvi, ktorou bývajú postihovaní prednostne muži
· súvislosť so zvýšeným požívaním mäsa a alkoholu

4. Záver

V závere by sme chceli povedať, že počas vytvárania tejto práce sme sa dozvedeli mnoho nových informácií čo sa týka zdrojov bielkovín v potrave, ale obzvlášť nás zaujala téma vegetariánstva. Veríme, že sa nám podarilo rozšíriť aj vaše informácie o tejto téme, pretože väčšina ľudí je mylne presvedčená, že vegetariánstvo je len stravovanie bez mäsa. Zároveň sme sa snažili uviesť čo najviac objektívnych informácii z oblasti výživy ako takej a dôležitosti bielkovín v strave. Informácie o tom, čo by sme mali a čo nemali jesť totiž počúvame a čítame na každom kroku, no mnohokrát sa líšia a nie je nám jasné, čo je vlastne pravda. Ako riešenie tohto problému by sme navrhli čerpanie informácií z viacerých zdrojov a následnú sumarizáciu.

Problematikou ochorení sme chceli podčiarknuť, že hoci sú bielkoviny ako jedna zo základných zložiek výživy nenahraditeľné, aj tu platí, že všetkého veľa škodí, a preto by sme sa mali riadiť aj tu heslom „všetko s mierou“. Na záver by sme už len podotkli, že je na každom z nás aký životný štýl bude udržiavať, ako sa bude stravovať alebo čo urobí pre svoje zdravie. Mali by sme však myslieť na to, že naše telo si všetko pamätá, a tak ako sa k nemu budeme správať my, sa nám neskôr odmení alebo nie. Je len na nás, ktorú cestu si vyberieme...