Keď báčik z Chochoľova umrie Kukučín

Keď báčik z Chochoľova umrie

Obraz zemianstva v dielach slovenských realistov

Zobrazovanie zemianstva – jeho úpadok a možnosť jeho zaradenia do boja o národnú slobodu – to bolo častou témou autorov v 2. polovici 19. storočia. Autori hľadali vrstvu, ktorá by sa postavila na čelo národa, ale postupne zistili, že je to vrstva odnárodnená, bez záujmu o národ, z ktorého pochádza. Hrdí sú často už nie na svoje bohatstvo, ale na svoj pôvod. Tento stav zemianstva vystihuje myšlienka neznámeho autora: Človek, ktorý sa nemôže pochváliť ničím iným ako vznešenými predkami, podobná sa zemiaku, jeho lepšia časť je pod zemou.

Martin Kukučín

• bol predstaviteľom 1. vlny slovenského realizmu
• narodil sa v rodine slobodných sedliakov v dedine Jasenová na Orave
• po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy
• zapojil sa do študentského spolku Detvan
• dlžoby ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač
• tam sa oženil a odišiel s manželkou do Južnej Ameriky
• dostal zápal pľúc a zomrel
• napísal diela: Rysavá jalovica, Neprebudený, Mladé letá, Keď báčik z Chochoľova umrie, Dom v stráni, Mať volá…

Keď báčik z Chochoľova umrie

• je humoristická poviedka plná paradoxov, v ktorej autor poukazuje na tragikomickosť zemianskej spoločenskej vrstvy
• v tejto poviedke vystupuje pyšný a ľahkovážny zeman Aduš Domanický, ktorý vlastnou vinou nemá nijaký majetok, žije spolu so svojou ženou v malom domčeku pre sluhov a v druhej izbe žije slúžka s manželom, ktorých musia platiť manželkini rodičia, lebo Aduš im nemá z čoho zaplatiť
• nemá nič, iba veľké plány ako dostavia kaštieľ, vysadí sad, zreguluje potok stále len čaká na smrť svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova
• v krčme sa opitý Aduš stretne s Ondrejom Trávom, ktorý pozná báčika z Chochoľova, tráva vytuší príležitosť dobre zjednať cenu obilia, ale zeman klame a zoberie preddavok za neexistujúci jačmeň
• po čase si Ondrej príde po dohodnuté obilie, ale na statku vidí iba biedu, špinu, hnilobu a zistí, že ho Aduš oklamal
• namiesto zálohy žiadna od neho stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov, a až vtedy si Aduš uvedomí, že by už neokrádal živých, ale aj mŕtvych
• dohodne sa s Trávom že mu vráti peniaze a do týždňa sľub splní, po čase báčik umrie a nezanechá Adušovi žiadne dedičstvo

V tomto diele je nevýrazná dejová línia. Autor kládol dôraz na opis prostredia, charakteristiku hlavných postáv, na ktoré sa díva s ironickým nadhľadom. Lenivosť a bezmocnosť spojené s Adušovou pýchou sa diametrálne odlišujú od činorodosti, skromnosti a bezočivej neľudskosti Ondreja.

Autor využil hyperbolu, slovný situačný humor a pri zobrazovaní Domanického a Trávu protiklad: chudobný zeman, ktorý vystupuje sebavedomo, zveličuje a hovorí do vetra, a podnikavý obchodník, ktorý dokáže vystihnúť situáciu, túži zbohatnúť zo svojich obchodov, reprezentuje spoločenskú vrstvu. Týmto poukázal na neužitočnosť, spoločenskú smiešnosť zemianskej vrstvy. Kukučín hlavné postavy charakterizoval aj menom: Domanický – človek, ktorý doma nič nemá, Tráva – prispôsobivý človek ako tráva vo vetre.