Mor ho! rozbor

Mor ho!

• hrdinská epická báseň
• idea diela: každý národ má právo na vlastnú slobodu
• hrdina: kolektívny – junáci, ktorí bojujú za svoju slobodu (buď víťazstvo alebo smrť)
• typický je monumentalizmus – dej umiestnil ku konkrétnemu hradu, rieke, horám
• ako podnet mu slúžilo Šafárikovo dielo: Dejiny slovanskej reči a literatúry, kde sa cisár Konštantín stretáva s národom, ktorí žije pri Dunaji, dochádza k boju a Slovania sa k cisárovi obrátili s pokrikom Mar ho!
• má veľmi jednoduchú dejovú líniu:
• príchod slovenskej družiny k Dunaju
• vyjednávanie s cisárom
• boj a smrť mladých bojovníkov
• dej je lokalizovaný k Dunaju pod pevný hrad, kde prichádzajú udatný slovanský junáci k pyšnému cisárovi, ktorý si tam rozložil tábor
• cisár neuzná ich slobodu a vyhlási ich za otrokov
• odvetou je, že junáci idú na cisára s pokrikom MOR HO!, tento pokrik sa v básni často opakuje a silným dramatickým prvkom
• cisár nakoniec vyhrá ale zo svojho víťazstva nemá radosť, lebo zvíťazil nad slabším súperom
• morálne víťazstvo patrí Slovákom

Úvod

• využíva protiklady
• postupne zobrazuje:
• územie Slovenska
• opis rímskeho vojska
• opis slovanských poslov
• najprv začína vonkajším opisom, potom prechádza na vnútornú charakteristiku:

„Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.“

vyjadrenie slovenskej hrdosti:

„Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú,

taká otroč neznáma slovenskému kraju“

• vyjadrenie mierumilovnosť:

„Slovan na svojom seje, i žne len na svojom, cudzie nežiada.“

• demokratické myšlienky:

„Pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.“

Jadro

• rušná epická časť
• dozvedáme sa tu o postavení rímskeho cára:

„Vecte, že som pán Rímu a Rím je pán svetu“

• reakcia slovenskej družiny:

„A ty, mor ho ! – hoj Mor ho! detvo môjho rodu,

kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,

a čo i tam dušu dáš, v tom boji divokom:

mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“

Záver

• rímsky cár sa hanbí, neteší sa z víťazstva, morálnymi víťazmi sa stali Slovania:

„Lež večné meno toho nech večná sláva, kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.“