Neprebudený obsah

Neprebudený

• poviedka, v ktorej autor zobrazil ako ľahkovážnosť a ľahkomyseľnosť človeka i celej dediny dovedie prostoduchého husiara k smrti
• hlavnou postavou je Ondráš Machuľa, bol to husiar s detským myslením so zmrzačenou tvárou a znetvoreným telom
• autor tu použil ON-ROZPRÁVANIE
• autor sa v diele sústredil na jeho výzor, no najdôležitejšie scény smerujú k odkrytiu jeho vnútra – k poznaniu, že aj v zmrzačenom tele sa skrýva citlivé ľudské vnútro, že aj takýto človek túži po ľudskom teple, porozumení a šťastí 
• Téma:tragický osud slabomyseľného husiara Ondráša Machuľu
• Idea:Mrzáci si nezaslúžia byť odsudzovaní, naopak, mali by sme im pomáhať.

OBSAH:

• Po smrti svojich rodičov žije Ondráš Machuľa u totky, ktorá sa o neho stará s materinskou láskou. Je dedinským husiarom. Žije vo svojom vlastnom svete, ktorý si vysníval. Sám seba považuje za husiara, ktorý vládne svojej husacej republike. Vrstovníci sa mu vždy vyhýbali, ale s deťmi vychádza veľmi dobre. Často sa s nimi hráva alebo im rozpráva rozprávočky.
  Jeho pokojný život naruší Zuzka Bežanovie. Ondráš uverí jej ľahkovážnemu sľubu, že sa zaňho vydá. Od tej chvíle sa venuje len príprave na sobáš. Aby si mohol dať ušiť nové háby, vyrába habarky a opálky, ktoré potom predáva tetkám v dedine. Ani len netuší, že Zuzka sa s ním iba zahráva. Tá sa zatiaľ chystá na svadbu s Jankom Dúbravovie. V deň svadby sa už Ondráš vyoblieka do nových šiat, ale totka ho zamkne v pitvore. Podarí sa mu utiecť a beží k Bežanovie domu. Keď sa dozvie, že Zuzka a Jano sú už svoji, je sklamaný, ale stále verí, že sa so Zuzkou ožení. 
  
  
  Uprostred veselia náhle vypukne požiar. Ondráša pokladajú za podpaľača a tak ho priviažu o plot. Vyslobodí ho Zuzka a prizná sa mu, že ho po celý čas klamala. Ondráš však stále verí svojmu snu a nechápe, čo mu Zuzka hovorí. udia sa snažia zachrániť pred požiarom, čo sa dá. Keď stará Bežanka zistí, že jej husi ostali v horiacej maštali, volá o pomoc. Ondráš neváha, vrhne sa do maštale a vyháňa husi. Vtom sa povala prepadne a Ondráš aj s husami pochová v plameňoch. „Môj syn – syn môj radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať!“ zaplakala totka nad Ondrášovým obhoreným telom.