2 svety: parížska smotánka a chudobný penzión pani Vauquerovej
obraz chudobnej spoločnosti i smotánky ® veľmi náročné prestúpiť s čistím charakterom, svedomím do vyššej vrstvy, tvrdé separovanie
peniaze « skutočná láska (túžba po majetku je mnohokrát silnejšia než čokoľvek iného, a tak človek dokáže urobiť všetko)
Rastignac: psychologicko-morálny
obeť spoločnosti (chce si zachovať čisté svedomie a zároveň získať postavenie vo vyššej spoločnosti ® prehodnocuje všetko
otec Goriot
bohatý cestovinár – zneužíval situáciu, keď bolo obila málo, draho predával ® nečestný obchodník
obetavý, ochotný urobiť úplne všetko pre dcéry – i také extrémy, ako vzdať sa pohodlia, rozpredať majetok, byť ochotný až 10 hodín čakať v zime, aby mohol na sekundu zazrieť vlastnú dcéru, ... bozkával nohy dospelej dcére, toleroval ich vzťahy...
uzatvoril sa len na vzťah k dcéram, okolitý svet prestal vnímať a zaujímať sa oň
postava a vplyv Rastignaca odhaľuje v Goriotovi i sebectvo („zneužíval“ ho, aby sa dozvedel o svojich dcérach – ako žijú, bývajú...)
bol čitateľovi sympatický – ľutoval ho
stal sa chudobným, no vlastným rozhodnutím (pripustil si, že deti ho privedú k smrti)
Eugen Rastignac
lepšie rozpracovaný, hodnotnejší literárne (no pri jeho vykresľovaní je otec Goriot nevyhnutný)
vyvíjal sa pod vplyvom spoločnosti a osudu rodiny Goriotovcov (osud rodiny ho dotváral)
ohurovalo ho bohatstvo, lesk, peniaze...
videl, že Goriota zneužívajú dcéry, aj on sa tak zachoval voči matke a sestrám
začne hrať chamtivú hru (zatratili sme ho), no v tej chvíli sa otočí aby sa mohol nájsť
ovplyvnený Vautrenom – do vysokej spoločnosti sa dostane cez milenky, peniaze...
Goriotove dcéry: Delphina de Nucingen a Anastasia de Restaud
ich charakter spoznávame počas deja, ale na rozdiel od Goriota a Rastignaca sa už nemení
pod silným tlakom spoločnosti (deformované spoločnosťou) – ľahostajné, egoistické, snobské, vypočítavé, dostali sa do vysokej spoločnosti, majú zdeformované charaktery, sú nešťastné, závislé od financovania mužov.
nevďačné vo vzťahu k otcovi – dostal ich do vyššej vrstvy, keď už nemal peniaze, tak sa naňho zanevreli, hanbili sa zaňho
presne uložené kompozičné celky - pravidelnosť Þ vzor klasického románu ® začína opisom (prostredia, postáv, menších predmetov) ® dej, ktorý je prerušovaný úvahami (reflexia, vykreslenie postáv)
opis:
statický – charakteristika postáv – vnútorná i vonkajšia, opis prostredia, postáv, menších predmetov, miestností, penziónu
dynamický – opis deja nie z hľadiska konfliktu ale autor posúva postavu prostredím (opis priebehu deja, pohyb postavy cez určitý priestor, postavu posúvame cez miestnosť, no to miesto nás z hľadiska deja nezaujíma)
opis je vždy na začiatku diela, pri vstupe postáv do deja, nových motívov, je súčasťou deja (nemôžeme ho vynechať)
úvaha
nemožno ich vynechať – vytvárajú kompaktný celok
dialóg sa zastaví – no úvaha je súčasťou rozhovoru, postava začne monologicky uvažovať ® prezrádza nám charakter postavy
autori úvah: Rastignac, Vautren, Goriot ® ich úvahy nie sú zrovnateľné s úvahami statických postáv (tie sa rozhodli už mimo knihy – postavy bez vývoja – nerozvíjajú sa)