/1820 – 1872/
- predstaviteľ slovenskej romantickej literatúry
- vl. menom Andrej Braxatoris
- evanjelický farár
- nezapojil sa do revolúcie, aj tak ho väznili
- stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej /1863/
- ako jediný štúrovec sa venoval téme lásky k žene
- patril k najkultivovanejším básnikom
- prvý sa osmelil osláviť krásu, lásku a mladosť, čo Ľudovít Štúr prijal s nevôľou, lebo tému považoval za málo vlasteneckú a vraj bránila autorovi venovať sa naplno vlasti
žáner:
básnická skladba
veľké dielo ľúbostnej a reflexívnej lyriky v štúrovskej literatúre
považuje sa za ústredné dielo
slovenského romantizmu a podľa literárnej vedy je Marína „dcérou Kollárovej Slávy dcéry“
išpirácia: nešťastná láska k Márii Pišlovej z Banskej Štiavnice (rodičia ju vydali za medovnikára, pretože slovenský básnik bol chudobný)
kompozícia:
vonkajšia: 291 slôh po 10 veršov
vnútorná: 1. básnik si pripomína šťastné dni lásky. Vyslovuje svoj ideál krásy, kt. stelesnením je Marína. Jeho láska sa postupne prelína s láskou k vlasti.
tematické okruhy:
forma: sylabický veršový systém (striedajú sa 10 a 8 slabičné verše)
1.
téma: - vyjadruje túžbu po kráse, splynutie predstavy krásy a Maríny – autor je
opojený krásou a stelesnenie nachádza v
dievčine
2. téma:
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať!“
Kollár rozdelil lásku na dve časti, oddeľuje lásku k vlasti a lásku k Míne – víťazí rozum a povinnosť (hlavný znak
klasicizmu)
3. téma: Sládkovič v závere vyvyšuje lásku k pozemskému životu a rodnému kraju nad nadpozemskú blaženosť po
boku víly Maríny.
- mladosť nevníma ako fyzický vek, ale ako stav ducha, živú túžbu zmeniť skutočnos