Ežo a Gábor Vlkolinský – Pavol Országh Hviezdoslav

Ežo a Gábor Vlkolinský – Pavol Országh Hviezdoslav

Pavol Országh Hviezdoslav – Ežo Vlkolinský

Je to epos, v ktorom autor zobrazuje vzťah zemianstva a ľudu. Zemania sú namyslení na svoj pôvod, hoci sú častejšie chudobní ako sedliaci. Nevedia sa zmieriť s tým, že v 1848 boli odstránené stavovské rozdiely. Autor rieši otázku zemianstva dvomi spôsobmi: zánikom alebo splynutím s ľudom (ústredným motívom je svadba, pri zániku smrť).

Dej: zemianka Estera (jej muž je Beňo) bráni svojmu synovi Ežovi vziať si sedliačku Žofku Bockovie, vyženie ho z domu, on ide k strýkovi Eliášovi, ktorý sa tiež vyvyšuje nad sedliakov, ale Eža prijme, lebo sa hnevá na Esteru, chce jej urobiť napriek (lebo on musel gazdovať na statku a Beňo išiel študovať).

Strýko Eliáš pripraví pre Eža aj svadbu, zavolajú na ňu aj sedliakov, ale Eliášovi sa nepáči, že pozvali „kadejakú háveď“, t. j. sedliakov. Svoju nadradenosť dá sedliakom pocítiť, najvýznamnejšou časťou je Ežov prípitok, kde hovorí, že všetci sú si rovní. Esteru po 5-6 rokoch vnuk Benko zmieri so synom Ežom. Hovorí o rodokmeni. Čo dospelí pokazia, napravia nevinné deti.

Pavol Országh Hviezdoslav – Gábor Vlkolinský

Je to epos zobrazujúci zánik, rozklad zemianstva, charakteristickou črtou zániku zemianstva sú pohreby. Gábor je Ežov príbuzný, na svadbe mu bol prvým družbom. Gáborova matka pije, majetok upadá, Gábor trpí. Otec vidí záchranu v dobrej neveste, ale do domu, kde matka pije, nechce dať žiadna rodina svoju dcéru.

Potom začne piť aj otec. Na Ežov popud sa na Turice na ceste z kostola Gábor pripojí k Marke, ktorá ešte stále myslí na Eža, lebo ju nechal kvôli Žofke. Marka sa na oslave rozhorúčila, ochorela a umrela.

Gábor skúša šťastie u ďalšej, tá myslí na šľachtica Aladára, šľachtici sa nechcú v manželstve spojiť so sedliakmi. Gáborovi rodičia zomreli, Gábor sa chce hodiť od zúfalstva na kosu, ale Ežo ho zachráni a poradí mu ďalšiu sedliačku za ženu (od Blažkov).