Maroško obsah – Martin Rázus

Maroško obsah – Martin Rázus

Autor spracúva svoje zážitky a skúsenosti od raného detstva až po vysokoškolské štúdia. Vytvoril pôsobivú autobiografiu, obraz detstva a dospievania s jeho krásami i trápeniami.

Autor zachytil osudy Maroška Plajbása – Kozovie, malého chlapca, ktorý bol raz u matky Kramlíkovie, inokedy u Stračkov, ale i u svojej mamy, ktorá chodila pracovať k Weissovcom. Otec pracoval v garbiarni. Stará mať raz dala Maroškovi vypílenú basu. Chcel sa s ňou pochváliť starému otcovi u Stračkov, no cestou mu ju chceli chlapci vziať. No Maroško si ju uchránil.

Raz večer šiel so starým otcom trúbiť a biť na vežu. Do rána však nevydržal a zaspal. Zobudil sa až ráno doma. Potom šiel za mamou do domu Weissovcov. Tam sa vždy najedol koláčov, aj domov si vzal.

Maroško mal i kamarátov. No čoskoro zistil, že kamarátiť sa s ním chceli iba vtedy, keď mal basu alebo cimbal. Boli to Paľko Kľuchaj, Jano Červeň, Mišo Mrázik. Tiež dievčatá, Anka Krdanka i Zuzka Lalovie. Preto jeho jediným dobrým kamarátom bol Paľko Kľuchaj.

Chodili spolu na ryby, na hríby i na plte k Váhu.

Keď sa Maroškovi narodil brat Miško a mama mu ho občas dala, aby sa o neho postaral, keď musela ísť do roboty, brávali aj jeho so sebou. Niekedy ho varovala aj Anka. Maroško dostal od Jana zajace. Veľmi po nich túžil, veď aj Mišo ich choval.

Maroško začal chodiť do školy. Bol z neho dobrý a šikovný žiak.

Preto jeho mama chcela, aby ďalej študoval na meštianskej škole. Maroško veľmi nechcel, lebo tam chodili iba deti z bohatých rodín. Učilo sa po maďarsky a Maroško maďarsky nevedel. No postupne sa naučil. Aj tu nakoniec patril medzi najlepších žiakov. Stále však zdôrazňoval, že nie je Maďar, ale Slovák.