Sofokles Antigona

Sofokles Antigona (441 pred n. l.)

– útvar: veršovaná tragédia; prostredie: kráľovský palác, mesto Téby;

– čas: mýtická doba, dej sa odohrá počas jedného dňa;

– kompozícia: a) vonkajšia – prológ, 5 dejstiev, epilóg;

1.  b) vnútorná: 1. expozícia (prológ)
2. kolízia (1. dejstvo)
3. kríza (2. – 4. dejstvo)
4. peripetia (5. dejstvo)
5. katastrofa (epilóg);

– postavy: Kreon – vládca Téb, Euridika – Kreonova žena, Haimon – ich syn, snúbenec Antigony, Antigona – dcéra kráľa Oidipa, Isména – sestra Antigony, Polyneikos – brat Antigony, Eteokles – brat Antigony, Teiresias – veštec, zbor (chór) – komentuje a hodnotí udalosti;

– tragédia má typické znaky antickej drámy:

– jednota miesta (Téby), jednota času (1 deň), jednota deja (1 príbeh hlavnej hrdinky Antigony); je prítomný rozprávač v podobe zboru (chóru); postavy sa nevyvíjajú; ich boj proti vôli bohov a osudu je potrestaný; bohovia zasahujú do deja ústami veštcov; postavy a motívy sú dané do kontrastu;

– v tragédii je použitý vyšší štýl jazyka (umelecký, patetický), konfrontačné dialógy, dlhé monológy, viazaná reč (časomiera);

– hlavné motívy tragédie: osud, demokracia, totalita, tradícia, ľudské túžby, božské prikázania, svetské zákony, vlastná cesta životom; láska (súrodenecká, rodičovská, milenecká);

– dej: v Tébach vládne Kreon; Eteokles sa postaví za Kreona, Polyneikos proti Kreonovi; je vyhnaný z Téb, zhromaždí vojsko a zaútočí na Téby; v boji obaja bratia padnú; Eteokles ako hrdina je pochovaný s poctami, Polyneika ako vlastizradcu Kreon zakáže pochovať, jeho telo nechá hodené pred hradbami, čo je potupa pre celú rodinu; Antigona neposlúchne Kreonov rozkaz o podľa tradície a božských zákonov vykoná nad telom Polyneika pohrebné obrady; Kreon sa o tom dozvie a udelí jej trest – má byť za živa pochovaná v skalnej hrobke; Antigonu odvedú do hrobky v svadobných šatách; Kreon nepočúva varovania veštcov, ani argumenty svojho syna Haimona, ktorý ho presviedčajú, že jeho rozhodnutie nie je správne; nakoniec sa však na radu veštca Teiresia rozhodne zmeniť svoj príkaz a odchádza to oznámiť Antigone do hrobky; nájde tam Haimona, ktorý v slzách objíma mŕtvu Antigonu, ktorá sa obesila na svadobnom závoji; Haimon sa pred očami otca prebodne mečom, keď sa o tom dozvie Euridika v paláci, prebodne sa nožom; Kreon prináša mŕtveho syna do paláca a prosí bohov o smrť, lebo vlastným pričinením prišiel o svojich najbližších.

Antigona – dcéra Oidipa a Jokasty, snúbenica Haimona; má rovnako rada svojich súrodencov; prišla na svet milovať a nie nenávidieť; je úprimná, otvorene povie Kreonovi, čo si myslí o jeho zákaze pochovať jedného z bratov; je smelá a rozhodná, nebojí sa vykonať obrady nad bratovým telom, aj keď vie, že ju stihne trest, lebo nerešpektuje zákony vládcu; je presvedčená, že koná v súlade s božskými a ľudskými zákonmi; neznesie krivdu a poníženosť; pokorne prijíma trest a nebojí sa smrti; verí, že bohovia spravodlivo posúdia jej konanie; dá prednosť povinnosti voči rodine, tradíciám pred vlastným šťastím a životom; bojuje s nepriazňou osudu a hynie; je potrestaná, pretože nerešpektovala zákony štátu;

Kreon – vládca Téb, brat Jokasty Antigoninej mamy, ujo Antigony; zmocnil sa trónu na úkor sestriných synov Polyneika a Eteokla; je pyšný, sebavedomý, vydáva kruté rozhodnutia; voči rodine je necitlivý, zaujíma ho len moc; je tvrdohlavý, trvá na svojich rozhodnutiach, aj keď cíti, že nie sú správne; nedokáže prijať názor iných; nedôveruje nikomu; neberie ohľad na ľudské a božské zákony; nakoniec si uvedomí chybu, ale draho za to zaplatí; je potrestaný preto, lebo porušil zákony ľudskosti a božské zákony.