Sto rokov samoty - Gabriel García Márquez

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: kajuska
Typ práce: Referát
Dátum: 10.11.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 068 slov
Počet zobrazení: 10 595
Tlačení: 566
Uložení: 589
Literárny druh : epika
Literárny žáner : generačný román s črtami magického realizmu
Miesto a čas deja : Macondo ( autorovo rodisko Aracataca ), sto rokov
Téma : Mýtické podobenstvá o vzniku a zániku sveta zobrazené na jednom rode

Postavy :
José Arcadio Buendía – sebavedomý, zvedavý, patriarcha rodiny s vášňou pre vedu, zakladateľ Maconda. (alegória stvorenia sveta). Jeho silné i slabé stránky sa rozvinú u potomkov do extrému. Na konci života stratí schopnosť komunikovať so svojou rodinou španielsky.Je pripútaný k stromu.
Ursula Iguarán – manželka ale i príbuzná Josého, je matriarcha rodiny a prežije viacero generácií. Je praktická, rozvážna i húževnatá, milujúca, obetavá, trpiaca. Bohužiaľ nikto nezdedil jej vlastnosti
Ich potomkovia v ďalších generáciách sú nositeľmi opakujúcich sa mien :
Aurelianovia – všetci boli osamelí a hĺbaví, samotári bystrého ducha,
José Arcadiovia – prudkí, podnikaví,priebojní,  poznačení tragickým znamením.
Aureliano Buendía – bystrý, inteligentný so záujmom o vedu, muž činu, plukovník bojujúci na strane liberálov. Je to postava nerozumu, irónie a nepriznaného zúfalstva.
Amaranta – dcéra Ursuly a Josého, rovnako húževnatá ako matka. Odmietne nápadníka, ten spácha samovraždu. Na znak svojej viny a večného panenstva nosí čiernu šatku na ruke.
Aureliano Babilonia – predposledný muž rodu, má dieťa so svojou tetou Amarantou Ursulou. Ich dieťa bolo jediné počaté z lásky v celej histórii rodu, ale narodilo sa s prasačím chvostom. Jediný rozlúštil Melquíadove pergameny s proroctvami.
Melquíades – cigán a alchymista,napísal proroctvá o celej rodine Buendíovcov v sanskrite
 
DEJ:
Rod Buendíovcov, pochádzajúci zo španielskych vysťahovalcov, žil po stáročia v zapadnutej vnútrozemskej juhoamerickej dedine. Jednými z hlavných a najdôležitejších postáv v diele sú José Arcadio Buendía a jeho manželka, a zároveň sesternica, Úrsula Iguaránová. Úrsula sa obáva, že ich kvôli ich príbuzenskému vzťahu „čaká potupný osud.Ako príklad uvádza istú svoju tetu, ktorá sa vydala za strýka José Arcadia Buendíu a ich syna, ktorý prišiel na svet s prasačím chvostom. Úrsula teda odmieta plniť si svoje manželské povinnosti, kvôli čomu zostáva José Arcadio na posmech všetkým susedom, preto rozhodú sa odísť z dediny a usadia sa na brehu kamenistej riečky neďaleko morského pobrežia a založia mestečko Macondo.

Úrsule a José Arcadiovi Buendíovi sa postupne narodia tri zdravé deti, ktoré dostanú mená  José Arcadio, Aureliano a napokon Amaranta. Aureliano Buendía je jednou z kľúčových postáv. Je to inteligentný a bystrý chlapec so záujmom o vedu a s akýmsi šiestym zmyslom, vďaka ktorému máva predtuchy, čo sa naozaj plnia. Vyrastie z neho muž činu, stane sa plukovníkom a bojuje na strane liberálov, pričom sa snaží v nespočetných povstaniach zvrhnúť vládu konzervatívcov. Aureliano a José Arcadio mali ešte sestru Amarantu.Amaranta je tragická postava, odmieta svojho nápadníka,ktorý spácha samovraždu. Preto sa rozhodne až do smrti na znak viny a jej večného panenstva nosiť na ruke uviazanú čiernu šatku.

Ďalšou z dôležitých, a veľmi záhadných postáv, je postava starého Cigána Melquíadesa, ktorého pôvod je nejasný, on sám je priveľmi vzdelaný. Celkovo Cigáni sú tu ponímaní ako veľmi starý a záhadný kočovný kmeň. Bol to práve Melquíades, ktorý spísal súbor pergamenov, ktorý „napísal v sanskrite, vo svojej materčine, párne verše zašifroval súkromnou šifrou cisára Augusta a nepárne lakedaimonskými vojenskými šiframi.“ Na týchto pergamenoch predpovedal storočný osud rodu Buendíovcov až do úplných podrobností, no nikto toto proroctvo nevedel rozlúštiť. Aj preto, lebo „neusporiadal udalosti podľa zvyčajného ľudského času, ale zhustil celé storočia do všedných udalostí, takže všetky prebiehali súbežne a v jednom okamihu“. Toto proroctvo rozlúštil až predposledný z celého rodu, Aureliano Babylonia, keď rozlúštil poslednú šifru: „Toho prvého priviazala k stromu a toho posledného žerú mravce“.

Tým „prvým“ bol práve José Arcadio Buendía, ktorý bol veľký človek, rojko, dokázal sa nadchnúť pre mnohé veci, no najviac pre vedu a techniku. Po čase však začal strácať rozum, a tak ho priviazali vonku k stromu. Tým „posledným“ bol syn Aureliana Babylonia a jeho tety Amaranty Úrsuly, ktorý prvý prišiel na svet z čistej lásky, no narodil sa s prasačím chvostom. Autor naznačuje, určitý osud, ktorý však bolo možné zmeniť v prípade tohto chlapca. Jeho matka mu chcela dať meno Rodrigo a cítila, že „je to jeden z veľkých synov buendíovského rodu, mohutný a uvzatý, celkom ako boli Joséovia Arcadiovia, s otvorenými bystrozrakými očami Aurelianov, predurčený znova založiť rod a oslobodiť ho od skazonosných nerestí a samotárskych sklonov, pretože za celé storočie on jediný bol počatý z lásky“. No jeho otec sa rozhodne, že ho pomenuje Aureliano, a že zvíťazí v tridsiatich dvoch vojnách, a tým akýmsi spôsobom spečatí osud celého rodu. Predurčenie je načrtnuté aj pomocou mena postavy. Napr. „kým Aurelianovia boli samotári, ale bystrého ducha, José Arcadiovia boli prudkí a podnikaví, no boli pozančení tragickým znamením.“

V príbehu vystupuje množstvo postáv, s veľmi osobitými charakterovými črtami a vlastnými rôznorodými zvláštnosťami, ktoré sa však rodia len z potreby byť milovaný a milovať, čo sa im nedarí, a tak zotrvávajú v nepreniknuteľnej samote, napríklad plukovníka Aureliana, ktorý v istom období svojho života nachádzal zmysel už len v ustavičnom vyrábaní zlatých rybičiek a ich následnom ničení, aby získal ďalšie zlato na ich výrobu; Amaranta, ktorá si cez deň vždy šila rubáš a v noci potom párala, čo cez deň ušila; Krásna Remedios, ktorá bola napriek svojej neuveriteľnej kráse duševne zaostalá a taká čistá a dobrá, až bola jedného dňa zaživa vzatá do neba. 

Autor opisuje storočnú históriu mestečka Maconda, jeho zrod, rozkvet, úpadok a zánik pri veternej smršti, ktorá je podávaná cez osudy niekoľkých generácií Buendíovcov. V mnohom tieto osudy pripomínajú históriu celej Kolumbie a celej Latinskej Ameriky v 19. a 20. storočí  s vojenskými prevratmi, rodinnými aférami, prírodnými katastrofami, vzostupmi aj pádmi a pod. Zároveň román symbolizuje vývoj ľudského spoločenstva od začiatku, až po prítomnosť, vrátane podobenstva o stvorení a zániku sveta. Niektoré epizódy parafrazujú Bibliu, dedičný hriech, vyhnanie z raja, potopu (keď „pršalo štyri roky, jedenásť mesiacov a dva dni“). Epická šírka a dejová záležitosť sa prejavujú v množstve postáv, epizód, odbočení, vo farbistom vykreslení nespočetných ľúbostných dobrodružstiev, občianskych vojen, pijatík a neuveriteľných zážitkov jednotlivých postáv. Fantastické sa neustále prelína s reálnym, komické s tragickým, historické s mytologickým a prítomné s minulým.

Zároveň v románe vystupujú aj duchovia, ktorých postavy vidia, aj sa s nimi rozprávajú, čo je symbol toho, že na nich ešte nezabudli. Plukovník Aureliano ako jediný z rodiny nevidí ducha svojho mŕtveho otca, pretože už naňho dávno zabudol. Úpadok a zánik mestečka Maconda je spojený s osamelosťou rodu Buendíovcov (pri každej z postáv nachádzame narážky na jej nesmiernu osamotenosť, napriek tomu, že všetci  pochádzajú z početnej rodiny a takmer všetci žijú spolu v jednom dome), ktorí trpia nedostatkom vzájomnej lásky a porozumenia i stratou spoločenskej solidarity. Je alegóriou minulých i súčasných latinskoamerických pomerov a v mnohom varovne vypovedá o chaose sveta druhej polovice 20. storočia. Fenomén samoty podľa Márqueza je „súkolie, ktoré sa neodvolateľne opakuje“ ako „rozkrútené koleso, ktoré by sa otáčalo na veky vekov, keby sa jeho os postupne a nezadržateľne neopotrebovávala“.
 
„Lebo rodom, odsúdeným na sto rokov samoty, sa už nikdy na tejto zemi nijaká nová príležitosť nenaskytne.“
 
Idea:Incest, násilie a neviazaný sexuálny život vedú k záhube ľudského pokolenia.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027