Neprebudený - Martin Kukučín

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 02.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 973 slov
Počet zobrazení: 5 464
Tlačení: 365
Uložení: 388
Martin Kukučín - Neprebudený
 
Rysavá jalovica a iné poviedky. Bratislava: Mladé letá, 1984.
1. Na zemi leží Ondráš Machuľa, husár lenovský… Telo jeho mŕtva hmota, stopu života prezradzujú len nohy, postavené v krosná – svojím občasným lúpaním sa… Ondráš Machuľa veru biedny tvor boží. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Akoby stvoriteľ chcel vzbudiť v ľuďoch obdiv, zasypúc ho všetkými nedostatkami. Hlava veľká, krytá ostrými vlasmi, ktoré svojou nepoddajnosťou ponášajú sa na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadne malé, lícne kosti vypuklé, nos rozpľaštený na kabáč a ústa široké. Postava malá, nevyvinutá, zhrbená. Keď kráča, ruky mu vopred celembajú ako cepy – celý človek málo ponáša sa na človeka. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou chovajú sa k nemu, ako k malému, slabému dieťaťu. Len on sám nedrží sa za mrzáka…

Keď sa narodil, každý jeho rodičov – Jana a Zuzu – ľutoval. Matka ho však mala rada, otec sa naňho ani pozrieť nemohol.
„Nerúhaj sa bohu, Jano. Dosiaľ sme len dobré veci prijímali od neho – a pre jednu zlú mali by sme sa už rúhať?…“
„Ale všetky tie dobré veci sto ráz by so opustil, keby sa toto nebolo stalo…“
„…Keby sa ti teraz naplnila žiadosť a za to keby ti boh odňal dom, pole, lúky, statok, živnosť, zdravie: povedz, či by si sa nerúhal: že ti je z pekného syna nič, keď mu nemáš čo nechať?… Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú. To, čo majú, nevážia si ani mak.“
  Jano bol premožený, nevedel odpovedať ani slova… Búšil dverami a rozčúlený, rozhnevaný odišiel.
  V krčme hľadal úľavu – po prvý raz.

Prišiel až v noci, dieťa spalo nepokojne. Zdvihol ho. Zuza, vidiac v jeho očiach hnev, bôľ, vytrhla mu ho a utiekla k sestre. Nevrátila sa a on po ňu neposlal. Prepil, čo mal, a po roku – dvoch stratil sa z dediny.
  Zuza bývala u sestry… chodila na zárobky… Vyhýbala sa ľuďom a napokon zomrela. Chlapec zostal s tetkou, v škole sa dobre učil.
 
2. Ondráš má už dvadsať rokov… Jeho telo je slabé, inej práce, okrem pasenia husí, neschopné. Úsudok ďaleko pokuľhával za vekom – len pamäť a zvlášť fantázia rozvíjajú sa, a to na úkor prirodzeného rozumu. Leží na zemi a sníva o princeznej. Prišla k nemu Zuzka Bežanovie s obedom. Zdala sa mu ako princezná. Rýchlo sa najedol, ponáhľala sa totiž žať. „Na! Už sú prázdne – a choď!“ Myslela si, že sa nahneval a začala sa s ním zhovárať.
„Veď ja viem – veď ja viem…“ a Zuzka falošne povzdychla. „Pyšný si veľmi – ani neozrieš sa o mňa. Neviem prečo – ale ani do dvora sa nám neozrieš, keď ženieš husi. Neviem…“ …
„Nuž mrzí ťa to, mrzí? Vari väčšmi by ťa mrzelo, keby Jano Dúbravovie neozrel sa o teba.“…
„Ten? Pre mňa môže – budem mať preto hladkú  hlavu.“
„Vari ste sa pohnevali?“…
„Rozišli sme sa – nadobro.“…
„Neželej si, že ťa nevezme. Nebol by ťa ani hoden. Takú veru nikdy nedostane, a čo nohy po kolená zoderie.“
  Zuzke dobre padlo počuť o sebe chválu… Nech tečie voda akými chce rúrami, len nech je čistá…
Ondráš považoval vec za vybavenú, zoberú sa a bude. Zuzka sa z toho smiala a on to považoval  za súhlas, ešte mu povedal, že musí mať nové šaty, lebo staré mal samú dieru a záplatu.
 
3. Hneď povie tetke, čo sa stalo. Tá vie, o čo ide, ale on si to  vyhovoriť nedá. Šla hneď k Bežanovej, aby varovala dcéru, nech Ondrášovi hlavu nemúti.
 
4. Na druhý deň pri husiach vystružlikal z dreva habarky, za ne mu gazdiné dali čiernej i bielej vlny.
 
5. Čas utekal. Bežanka vie, prečo jej habarku i ošatku dal zadarmo, ale radosť mu pokaziť nechce. Aj Zuzka ľutuje, čo mu natárala. Rozhodnú sa s matkou urýchliť svadbu, ale tak, aby ani otec, ani Jano Dúbravovie nevedeli pravý dôvod. Stane sa, Jano otca presvedčí.
 
6. V nedeľu boli ohlášky. Dedina bola zvedavá, čo sa deje, veď sa vedelo, že svadba má byť až „o Všechsvätých“. Ondráš o tom nevedel nič. Chcel sa so Zuzkou porozprávať, tak hus nechal v húštine, a potom šiel po ňu. Totiž nechcel ísť k Bežanovcom s prázdnymi rukami. Tu zistil, že v nedeľu majú byť ohlášky, ale nepochopil, že nie jeho. Naliehal teda na tetku, aby nové šaty mal do nedele.
 
7. Krajčír mal veľa práce. Manželka mu chcela pomôcť, ale šila práve husárovu halenu. Tak sa stalo, že šaty boli do nedele skutočne hotové. Večer príde Bežanka s košom z chystanej svadby. Tetka jej to všetko porozpráva, veď už dlho si na ňu jazyk ostrila. Tá sa bráni tým, že jej ho bolo ľúto.
 
8. Jano so Zuzkou sa vzali.
 
9. U Bežanov je veselo.
  Slnce zapadlo, keď do Bežanovie dvoru vošiel Ondráš, husár. Nevidel tam nikoho, len k humnu bral sa zváč, ktorý už úplne dobral… Boja neschopný ide si akiste vydýchnuť dakam do sena – na slamu. V ústach ohorok cigary – hm, musí žiť po pansky, veď je na veselí.
  Ondráš vošiel do izby, uvidel Zuzu s Janom. Pochopil, že prišiel neskoro. Bežanka ho aj s tetou zavolala do komory, tu sa dozvedel, že je už po svadbe. Bežanka bola zvedavá, čo s ním doteraz tetka urobila, zavrela ho do komory.
 
10. Vyšiel do dvora i pod cieňu … Slza ronila slzu… Zabudnutý, osamote oddal sa bôľu – ako dobre mu tu plakať… Dnu sa veselia.
  V tom všeobecnom vytržení ozve sa z dvora hrozné slovo:
  „Horí – horí!“…
  Bežanovie šopa stála v plameni…
  Našli sediaceho Ondráša, mysleli si, že to on zapálil, tak  ho priviazali k plotu. Maštaľ i stodola zhoreli.
 
11. K Ondrášovi prišla Zuzka, odviazala ho. Bežanka zistila, že jej husi sú stále v maštali. Keď to husár počul, vbehol dnu, a chcel ich vyhnať. Ale vtedy padla strecha a Ondráš zostal dnu.
  „Háky, vodu – chytro! Na husára povala padla!“
  „Trest boží, že podpálil…“ poznamenal múdry starejší.
Maštaľ zhorela, ale dom ostal skoro celý. Keď zhorenisko na druhý deň čistili, našli čosi obhorené. Pochovali to  v jednej truhle s husárom.
  Zváča nemohli nikde nájsť. Múdry starejší nepoznamenal teraz:
  „Hja, trest boží – trest boží!…“
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7)

O autorovi: Martin Kukučín

Martin Kukučín

Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr Kukučín.

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014