Bedári - Victor Hugo

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 03.06.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 081 slov
Počet zobrazení: 8 728
Tlačení: 475
Uložení: 440
Victor Hugo: Bedári

1. Fantine
  Kniha prvá – Jeden spravodlivý
1. Pán Myriel
R. 1815 bol dinským biskupom pán Charles – François – Bienvenu Myriel. Bol to asi 75-ročný starec, dinskú stolicu zaujímal od r. 1806.
Pán Myriel prišiel do Digna v sprievode starej panny, slečny Baptistiny, svojej sestry, ktorá bola od neho o 10 rokov mladšia.
Celé ich služobníctvo tvorila slúžka rovnakého veku ako slečna Baptistine menom pani Magloire, ktorá, keďže bola predtým slúžkou pána farára. zastávala teraz dvojitú funkciu chyžnej slečny a gazdinej monsignora.
Slečna Baptistine bola vysoká, bledá, štíhla a tichá osoba; stelesňovala ideál toho, čo vyjadruje slovo „ctihodná“… Nikdy nebola pekná. Celý jej život, ktorý bol jediným sledom zbožných skutkov, napokon na ňu naniesol akúsi belosť a akýsi jas a na starosť získala to, čo možno nazvať krásou dobroty… Bola to skôr duša než panna, zdalo sa, že jej osoba je z tone…
Pani Magloire bola drobná starenka, bielovlasá, tučná, bucľatá, vrtká, večne zadychčaná predovšetkým od čulosti a potom aj preto, že mala záduch.
 
2. Z pána Myriela sa stáva monsignore Dobrodej
  Dinský biskupský palác susedil s nemocnicou… Na tretí deň po svojom príchode biskup navštívil nemocnicu. Po návšteve odkázal riaditeľovi, aby sa láskavo ustával k nemu. Vymenil tieto domy. Chorí sa nasťahovali do paláca a on do nemocnice. Biskup nemal vlastný majetok, od štátu dostával 15 000 frankov ročne a od okresného zastupiteľstva 3 000 frankov, jeho sestra dostávala ročnú rentu 500 frankov, lenže biskup takmer všetko rozdelil medzi tých, ktorí to potrebovali a pre seba si nechal len 1 500 frankov.
 
3. Dobrému biskupovi ťažké biskupstvo
  Dinská diecéza bola málo rovinatá, bez ciest, ale on i tak chodil na obchôdzky – pešo, na vozíku i na mulici. Bol zhovievavý a láskavý, menej kázal a viac besedoval…
 
4. Aké slová, také skutky
  V rozhovore bol vľúdny a veselý…Keď išlo o dobročinnosť, nedal sa odbaviť, ba neodstrašilo ho ani odmietnutie… získal si obľubu všetkých ľudí. V chalupách a v horách bol ako doma.
 
5. Ako vedel monsignore Dobrodej predlžovať trvácnosť svojich sután
– nosil fialový vatovaný plášť. Vo voľnom čase pracoval v záhradke.
 
6. Komu dal strážiť dom – Bohu
 
7. Cravatte
  Bol to zbojník, vodca bandy. Biskup prišiel do miest, kde bol. Šiel sám. Jeho rozhodnutie spôsobilo zdesenie, lebo šiel navštíviť malú dedinku. Aj ta došiel. Rozhodol sa odslúžiť pontifikálne Te Deum, ale nemal biskupský ornát. Uspokojil sa aj s farárskou superpeliciou, ale Cravatte mu poslal debnu s vecami ukradnutými z chrámu Embrunskej Matky Božej.
 
Kniha druhá – Pád
  Jean Valjeančlovek stredného vzrastu, územčistý a mocný… Mohol mať 46 – 48 rokov… Vlasy mal celkom nakrátko… Pochádzal z chudobnej sedliackej rodiny z Brie… bol povahy zádumčivej, no nie smutnej… Otca a matku stratil v útlom veku… Jeanovi Valjeanovi zostala len sestra, staršia od neho, vdova so siedmimi deťmi. Táto sestra vychovala Jeana… Muž umrel… Jean Valjean mal na dvadsiaty piaty… teraz on vydržiaval sestru… A potom, prišla tuhá zima a Jean bol bez práce… Ukradol teda chlieb, ale chytili ho a bol odsúdený na 5 rokov gaalejí, útekmi si to predĺžil na 19.
  Jean prichádza v okt. 1815 večer do Digne. Každý ho odmieta prijať, hoci má peniaze. Nakoniec príde k biskupovi. Ten mu dá večeru i posteľ. Ráno, keď sa zobudia, zistia, že je preč aj s ich striebornými príbormi. Žandári ho privádzajú naspäť, ale biskup hovorí, že mu striebro daroval a dáva mu aj svietniky. Hovorí mu, že má peniaze použiť na to, aby sa stal statočným človekom.
 
Kniha tretia – Roku 1817
Fantine – Blondínka
Narodila sa v Montreuil-sur-Mer… Nemala rodinu… Ako pätnásťročná prišla do Paríža „hľadať šťastie“. Fantine bola krásna a zostala čistá tak dlho, ako len mohla… Milovala Tholomyésa. Preňho milkovanie, pre ňu  láska…
Tholomyés – tridsaťročný vyžitý sveták. Vráskavý a bezzubý, so začínajúcou plešinou… Zle mu trávilo a jedno oko mu slzilo… Fantine sa mu oddala, ale on ju opustil a ona s ním má dieťa. Vrátila sa teda k svojej rodine.
 
Kniha štvrtá – Zveriť je niekedy vydať napospas
  Fantine odišla z Paríža aj s malou Euphrasie – Cosette. Tú ale nechala v jednom hostinci hostinskému a jeho žene, ktorí mali dve deti. Dala im 80 frankov a sľúbila ďalšie.
  ThénardierovciBoli z tých zakrpatených pováh, ktoré náhodne rozpálené nejakým temným plameňom, ľahko sa stávajú obludné. Žena bola v podstate surová, muž v základe odroň. Thénardienka bola voči Cosette zlá. Ešte skôr než mala 5 rokov, stala sa vlastne slúžkou v dome. Zostali jej iba krásne oči, ktoré vzbudzovali ľútosť, lebo aké boli veľké, taký veľký žiaľ sa v nich zračil… V kraji ju volali Škovránok… Ibaže úbohý Škovránok nikdy nespieval.
 
Kniha piata – Zostup
  Fantine prišla do Montreuil-sur-Mer, kam prišiel aj Jean Valjean. Vďaka dôvtipu zbohatol a dal prácu mnohým ľuďom. Dostal úrad starostu i vyznamenanie za svoju činnosť, ale odmietol to. Používal meno Madeleine. Napokon sa teda 5 rokov po príchode stal starostom. Vtedy prišla Fantine. Keď r. 1821 zomrel pán Myriele, Madeleine z ním smútil.
  Javert – inšpektor v Montreuil-sur-Mer, narodil sa vo väzení, matku mal vykladačku karát, jej muž bol na galejach… Išiel k polícii… nebol celkom vzdelaný. Neustále sledoval Madeleineho a premýšľal, kto to vlastne je.
  Fantine sa zamestnala v Madeleineho dielni, ale zistili, že má dieťa a dozorkyňa jej povedala, že musí odísť. Ale pán Madeleine o tom nevedel. Opäť bola chudobná a nemohla platiť Thénardierovcom. Tí od nej vymámili peniaze na sukničku a povedali jej, že Cosette je chorá, Fantine si teda dala ostrihať vlasy a vytrhať predné zuby, ktoré predala. Raz jej jeden mešťan hodil na chrbát sneh a vysmieval sa jej. Vrhla sa naňho. Javert ju chcel dať na 6 mesiacov do väzenia, ale Madeleine ju oslobodil.
 
Kniha šiesta – Javert
  Madeleine ju poslal do nemocnice, stále sa pýtala na Cosette. Javert navštívil Madeleineho a ospravedlňoval sa mu za to, že ho považoval za galejníka. Hovoril, že chytili „pravého“, lebo kradol.
 
Kniha siedma  - Trestný prípad Champmathieua
  Madeleine ide na súd udať seba, lebo Champmathieu by musel ísť späť na galeje, vlastne namiesto neho. Ide do Arrasu. Prišiel do súdnej siene a vyhlásil, že on je Jean Valjean. Dokázal to a odišiel. Povedal, že vedia, kde je a že nech si ho nájdu v meste.
 
Kniha osma – Následky
  Ráno prišiel do mesta, Fantine bolo lepšie, lebo si myslela, že šiel po Cosette. Šiel za ňou. Tu ho našiel Javert. Fantine si myslela, že prišiel po ňu a zomrela. Madeleine ušiel z väzenia, majetok v meste zanechal pre chudobných a na  pohreb  Fantine a opustil mesto.
  Fantine pochovali do toho kúta cmitera, kde sa za miesto neplatí… uložili do tmy medzi kosti, ako prišlo; podstúpila promiskuitu telesných pozostatkov. Hodili ju do verejnej jamy. Jej hrob sa ponášal na jej posteľ. Rovnako dopadol aj majetok a celé mesto spelo naspäť k úpadku.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 7.2)

O autorovi: Victor Hugo

Victor Hugo

Victor Marie Hugo bol francúzsky básnik, prozaik, dramatik, románopisec, politik a jeden z najvýznamnejších predstaviteľov francúzskeho romantizmu.

Literárne diela:
The Man Who Laughs
Les Misérables
Toilers of the Sea
Odes et Ballades
Ninety-Three
Bug-Jargal
Les Rayons et les Ombres
The Last Day of a Condemned Man

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017