Čo je inflácia?

Čo je inflácia?

Slovo inflácia pochádza z lat. slova inflare = nafukovať, zväčšovať objem. Je to prekročenie optimálneho množstva peňazí v obehu, ktoré sa prejavuje v narušení peňažnej rovnováhy a v tlaku na rast cien. Nie každé zvýšenie cien zn. infláciu.

• zvyčajne sa chápe ako proces všeobecného vzostupu cien alebo zvyšovania agregátnej cenovej hladiny, čo zn. znižovanie kúpnej sily peňazí
• možno ju pozorovať v každom historickom období
• ako ekon. kategória sa zaviedla len nedávno

Je dynamickým procesom, pohybom cien, procesom, ktorý si vyžaduje určitú dĺžku trvania, čiže jednorázové zvyšovanie cien niektorých T ešte nemožno chápať ako infláciu, Ak celková cenová hladina poklesne hovoríme o deflácii.

Meranie inflácie je veľmi ťažké. Na jej meranie sa najčastejšie používajú cenové indexy.

Cenový index: je vážený priemer individuálnych cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávaných obdobiach.

• index spotrebiteľských cien (používa sa na meranie a vyjadrovanie dopadu zmien cenovej hladiny na životné náklady, je zostavený tak, aby obsahoval typické výdavky domácností)
• index cien výrobcov (na úrovni: veľkoobchod, resp. výroba)
• deflátor HDP (porovnáva nominálny a reálny produkt, súhrnný cenový index, vyjadruje mieru inflačného znehodnotenia HDP)
• index životných nákladov

Príčiny inflácie

• vylúčenie zlata z vnútorného peň. obehu a jeho nahradenie neplnohodnotnou menou nevymeniteľnou za zlato - takáto mena má trvalé sklony k znehodnocovaniu
• monopolizácia ekonomík
• odčerpávanie veľkej časti vytvoreného produktu štátom na neproduktívne účely najmä na zbrojenie
• tlak odborov na zvyšovanie miezd v súvislosti s rastúcimi cenami
• vládna rozpočtová politika, deficit ŠR a zvyšujúci sa štátny dlh
• monetárna politika - tempo rastu množstva peňazí v obehu je rýchlejšie ako tempo rastu reálneho HDP

Členenie inflácie:

• z kvantitatívneho hľ: mierna, cválajúca, hyperinflácia
  • mierna - tempo rastu cen. hladiny neprekračuje tempo rastu výkonnosti ekonomiky; je akceptovateľná
  • cválajúca - ceny rastú rýchlejšie oproti výkonnosti ekonomiky; obyvateľstvo si ponecháva len nevyhnutné množstvo peň. prostriedkov
  • hyperinflácia - (krajný, extrémny prípad); rozpad peň. systému, peniaze sú znehodnotené, prestávajú plniť svoje funkcie
• z hľ. príčin: dopytovaná a nákladová
• dopytovaná - agregátny dopyt rýchlo rastie až nad výrobný potenciál akonomiky a cenová hladina prudko vzrastá
• nákladová - je vyvolaná zvyšovaním cien vstupov, ako materiálov, surovín, miezd a pod... (ak neexistuje nadmerný agregátny dopyt)
• z hľ. očakávania: anticipovaná, neanticipovaná a inertná
• z hľ. modelu IS-LM: peňažná a cenová

Dôsledky inflácie

Ovplyvňujú všetky sféry ekon. života a vyvolávajú soc. napätie. Inflačný rast cien prerozdeľuje dôchodky medzi jednotlivé skupiny obyvateľstva, čo má predovšetkým dosah na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Rýchle tempo inflácie brzdí ekon. rast a vedie k stagnácii výroby. Rast cien znižuje kúpyschopnosť spotrebiteľov, rast cien základných životných potrieb (nájomné, potraviny...), znižuje zdroje dôchodkov použiteľných na ostatné tovary a mení štruktúru spotreby. Postihuje majiteľov peňazí a veriteľov a zvýhodnení sú majitelia tovarov a dlžníci. Má vplyv aj na vonkajšiu ekon. rovnováhu. Rýchlejší rast cien v jednej krajine v porovnaní so zahraničím posilňuje tendencie k pasívnej platobnej bilancii, lebo vývoz sa stáva (pri vyššej cenovej hladine doma) nevýhodný, pretože sa znižuje konkurencieschopnosť, zatiaľ čo dovoz narastá.

Dezinflácia - pokles miery inflácie

Stagflácia - keď rastie inflácia a produkt buď klesá, alebo sa prinajmenšom nezvyšuje, nezamestnanosť sa udržuje na rovnakej úrovni, napriek tomu cenová hladina rastie, zmiešaný typ inflácie

Stumpflácia - inflácia vznikajúca v období recesie, krivka agregátnej ponuky sa posúva vľavo a súčasne klesá skutočný produkt a súbežne rastie cenová hladina.