· štúrovci privítali marcové zákony, neúplné zrušenie poddanstva a maďarizácia však vyvolali sklamanie
· zrušenie poddanstva najradikálnejšie presadzovali Janko Kráľ s Jánom Rotaridesom – agitovali medzi poddanými v Hontianskej stolici → boli zatknutí
· 11. mája spísané v Ondrášovej pri Liptovskom Mikuláši
· obsahovali 14 bodov:
§ uznanie slovenskej
svojbytnosti
§ rozdelenie stolíc podľa národnostného kľúča
§ slovenský snem, zástavu
§ pomerné
zastúpenie v uhorskom sneme
§ úplné zrušenie poddanstva
§ volebné právo pre všetkých obyvateľov
Uhorska
§ prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa
· uhorská vláda vyhlásila na Slovensku stanné právo; na Štúra, Hurbana a Hodžu zatykač → ušli do Prahy
· konal sa 2. – 12. júna 1848 v Prahe
· zišli sa tu predstavitelia slovanských národov žijúcich v habsburskej monarchii
· 400 delegátov, z toho 20 Slovákov
· hlavný bod: prebudovanie monarchie podľa slovanských predstáv, prijali myšlienku austroslavizmu – premena monarchie na federáciu slobodných národných štátov na čele s dynastiou Habsburgovcov
· skončil predčasne, 12. júna totiž vypuklo v Prahe povstanie – bolo násilne potlačené
· 16. septembra 1848 vo Viedni vznikla Slovenská národná rada (ako najvyšší politický a vojenský orgán Slovákov)
· jej členmi boli: Štúr, Hurban, Hodža, Zach, Janeček, Bloudek
· SNR zorganizovala dobrovoľnícky zbor, ktorý 18. septembra 1848 obsadil Myjavu, Štúr tu v mene SNR vyhlásil nezávislosť Slovenska od uhorskej vlády a vyzval obyvateľov, aby sa zapojili do ozbrojeného povstania
· nedostatočne vyzbrojení, slabé vojenské skúsenosti + bojovali nielen proti Maďarom, ale aj cisárskej armáde
· povstanie ukázalo, že Slováci nie sú schopní vlastnými silami dosiahnuť splnenie svojich požiadaviek → najreálnejšou predstavou bola spolupráca s Viedňou
· po vypuknutí októbrovej revolúcie vo Viedni zorganizovala SNR druhú ozbrojenú výpravu, Slováci nezostavili samostatné jednotky, ale jednotky v rámci cisárskej armády; výprava začala v decembri 1848, postupovala dvoma smermi: jedna časť cez Kysuce na stredné a východné Slovensko, druhá časť na juhozápadné Slovensko
· do konca marca 1849 bolo takmer celé slovenské územie obsadené cisárskou armádou
· Slováci čakali, že ak nového panovníka podporia v boji proti maďarskému hnutiu, splní ich požiadavky
· žiadali odčleniť Slovensko od Uhorska a ako veľkokniežatstvo ho zaradiť priamo pod správu rakúskej vlády, Slovensko malo mať vlastný snem, vlastnú správu podliehajúcu priamo Viedni a ako úradnú reč slovenčinu
· túto požiadavku obsahoval prosbopis z marca 1849
· po podpísaní rakúsko-ruskej vojenskej zmluvy bol v máji 1849 vytvorený ďalší slovenský dobrovoľnícky zbor, ktorý bol v rámci letnej výpravy začlenený do cisárskych vojsk
· po porážke maďarskej armády boli slovenské dobrovoľnícke zbory rozpustené
· slovenský národnopolitický program sa nepodarilo dosiahnuť pre slabé vojenské a politické zázemie Slovákov